Live Report

Stratovarius (Fin) + Freedom Call (Ger) + Tristana + Ravenclaw + Príjemná Spoločnosť + Meredith

31.5.2014, Amfiteáter, Košice

Koniec mája bol v Košiciach v znamení zrodu úplne nové rockovo/metalového fesťáku s úprimne dosť neoriginálnym názvom Open Fest. To však ale nemení nič na fakte, že vďaka tejto akcii sa košický amfík konečne prebral po rokoch spánku s kvalitnými hudobnými akciami. Osobne som bol veľmi rád že prvá edícia tohto fesťáku bola headlinovaná jedným z mojich najobľúbenejších melodických kapiel Stratovarius a azda najveselšou kapelou na svete Freedom Call. Keď som prišiel k bránam amfiteátra, trošku ma ale nepríjemne prekvapilo takmer polhodinové zdržanie, ktoré sa nakoniec zdôvodnilo veľkým zdržaním hlavnej hviezdy večera hotelovým personálom. Taktiež presne ako sa oficiálne začala akcia, začalo mierne pršať, čo sa mimochodom udržalo počas celej akcie, takže očividne diváci neboli v najlepšej nálade, keď si posadali na lavičky a čakali na prvú kapelu.

Prvá kapela akcie, mladá košická metalcoreová partia Meredith tak trochu musela „bojovať“ s čisto sediacim publikom. Kapela ale vzhľadom k týmto okolnostiam a ich žánru spravili naozaj dobré vystúpenie s chytľavými songami a dosť dravým zvukom. Jediná výčitka by ale aj padla, totiž vzhľadom na oneskorený začiatok si mohol spevák aj zvážiť skrátenie svojich rečí medzi piesňami. Inak na kapelu, ktorá to ťahá tretí rok im to výrazne šlapalo a bol tam zjavný kvalitatívny posun od ich posledného koncertu, ktorý som mal možnosť vidieť pred asi rokom a pol.

Za to druhú kapelu v programe, Príjemnú Spoločnosť, som mal možnosť si vypočuť po prvýkrát práve počas tejto akcie, čo vzhľadom na ich bohatú históriu je menšia zvláštnosť. Páni hrajú punk toho najpriamočiarejšieho a najinfantilnejšieho strihu. Ich texty boli skvelé na pobavenie sa počas upršaného dňa, len ich infantilnosť a jednoduchosť tvorby bola na môj vkus až nezáživná a ku koncu ma až prestávala zaujímať. Kapela ale mala svoju menšiu skupinku fanúšikov, ktorí sa azda ako prví odhodlali vstať zo sedadiel a naozaj sa pobaviť. Takže je zrejmé, prečo kapela Príjemná Spoločnosť bola pozvaná na tento festival (no azda okrem známosti s organizátormi :P)

Ako tretia kapela a podľa môjho názoru prvá kapela, ktorá si naozaj zaslúžila miesto v tomto festivale, boli domáci Ravenclaw. Ich hudba nielenže výborne sekunduje hlavným hviezdam, aj ich šou bola vždy zaujímavá. Nebolo to inak ani počas tohto koncertu, kde zahrali tie svoje najlepšie pecky a svoju premiéru si odbil ich najnovší singel „Today“, ktorý ako som si všímal, sa predával naozaj dobre. Už len ten nápad prijať niekoľko dievčat aby chodili okolo ľudí s malými krabičkami s cdčkami ich singla bol výborný nápad. Kapela tak si mohla bez problémov povedať, že sa im koncert naozaj vydaril.

Ako posledná slovenská kapela išla zahrať už legendárna Tristana, ktorá zahrala svoju veľmi energickú šou, ktorá bola zahraná vo veľmi vysokej úrovni. Diváci, podobne ako pri Ravenclaw, už začali mierne ožívať napriek stále silnejúcemu dažďu, takže dáždniky a pršiplášte takmer boli takmer povinnosťou. Kapela sa ale nebála vyjsť von do dažďa a zahrať pre čím ďalej, tým hlasnejšie publikum.

Zobudenie publika prišlo práve vhod, pretože na rade bol jeden z headlinerov, azda najveselšia kapela na svete Freedom Call. Kapela bola privítaná konečne už stojacím publikom a tým kapela dala tento fakt najavo svojim bezchybným vystúpením. Kapela promovala svoj najnovší album „Beyond“ ale ani starších piesní nebolo málo, keďže kapela mala na to vyhranených plných 90 minút. V žiadnom prípade sa ich vystúpenie nemohlo zdať dlhé, keďže ich pozitívna energia, neustále komunikovanie s publikom a výborné hudobné výkony dokázala aj nefanúšika poriadne zabaviť. Freedom Call proste zahrali jeden bezchybný set a zanechali publikum poriadne šťastným.

Čas ale nastal na hlavnú hviezdu večera Stratovarius. Diváci už horľaví nedočkavosťou volali ich meno (aj keď moderátorka programu ich musela trochu na to navodiť) a koncert sa mohol začať. Začali tak trochu prekvapujúco ich klasikou „Speed of Light“ a až potom hrali veci z ich novej, bez-Tolkkiovej éry. Celkovo ich setlist pozostával z piesní z dosť rozličných ér kapely, z ktorých najstaršia bola z albumu Fourth Dimension. Samozrejme páni nezabudli na páru piesní z ich vydareného najnovšieho albumu Nemesis, ktoré k celkovému setlistu perfektne sadlo. Kapela hrala klasiku za klasikou, diváci spievali s radosťou tieto skladby a kapela si týmto koncert náramne užívala. Po ich nesmrteľnom „Black Diamond“ sa kapela rozlúčila poprvýkrát, len aby sa vrátila s tromi ďalšími piesňami, ktoré podľa mňa vystihujú každú stránku kapely: od epického „Destiny“, cez smutnú ale krásnu „Forever“ až po mohutne chytľavom „Hunting High and Low“ si aj kapela a diváci užívali vrchol večera. Po jeho konci sa kapela rozlúčila a tým sa skončil program, po ktorom som sa veľmi rýchlo ponáhľal na vlak, ktorý som ale bohužiaľ zmeškal. Na jedno veľké šťastie tu bol ale klub Collosseum a s ním aj samotné hlavné hviezdy večera, ktorí si pripíjali na ich ďalší vydarený koncert spolu s ich fanúšikmi, ktorým s radosťou dávali autogramy a fotky až do skorého rána.

Priznám sa, pred koncertom som neočakával bohvieakú veľkú návštevu, ale ako sa začalo stmievať a po odbehnutí som uvidel ten výhľad na publikum, tak som sa usmial a celkom mi aj odľahlo. Na akciu a hlavne na hlavné kapely prišla naozaj početná návšteva, ktorá síce vzhľadom na veľkosť amfiteátra stále nemohla jeho kapacitu ani zďaleka zaplniť, ale bola určite návšteva hodna kvalít tohto festivalu. Organizácia samotného festivalu bola naozaj výborná, aj keď rozhodnutie platiť žetónmi za jedlo a nápoje sa mi zdalo trochu divné. Pivné súťaže medzi vystúpeniami by mala byť podľa mňa skôr devízou iných, mainstreamovejších festivalov, ale určite to pomohlo skrátiť čas medzi kapelami. Celkovo musím túto akciu ohodnotiť napriek počasiu a výraznému časovému sklzu naozaj výborne a som len rád že tento fesťák bude pokračovať už o niekoľko mesiacov druhým pokračovaním. :)