Metalový týždenník 2014

Týždeň 16: 14.4 – 20.4.

Triptykon – Melana Chasmata

Žáner: Black/Gothic/Doom Metal
Pôvod: Zurich, Švajčiarsko
Label: Century Media
Tom G. Warrior vydáva svoj druhý album pod značkou Triptykon, v ktorom je jasné že nemá ani trochu dôvod meniť niečo vo svojom zvuku. Je to vlastne aj logické, keďže ani neviem o žiadnej kapele, ktorá by sa snažila napodobniť ich zvuk. Ale pekne poporiadku: kapela hraje doom metal, ktorý je extrémne temný, ale málokedy zlovestný, ale keď sa tá zlovestnosť raz za čas objaví, tak kapela ide na riadne gule: zrýchli sa to, nakope jeden drvivý riff za druhým a nezastanú, kým všetko nie je totálne rozvrátené. Väčšinou teda samozrejme hrajú extrémne temný doom a poviem vám, tak drvivé riffy som u žiadnej inej kapele nikdy nepočul. Môže za to aj až hypnotizujúci zvuk gitár a neuveriteľne drnčiacou basou. Lenže čo tento album zdobí najviac je to, že napriek tomu aká je tá hudba temná, je tam obrovská farebnosť hudby. Každá pieseň pôsobí úplne inak na myseľ, aj keď všetky sú tak silno zdrvujúce že to až nie je normálne. Jeden song pôsobí ako totálny hnev a na to extrémne deprimujúca. Riffy sú inak až primitívne, ale to absolútne neprekáža vďaka silnej muzikálnosti tejto kapely. Neviem, či som vôbec niekedy počul album tak temný a zároveň tak plný v duši. Mal som obrovskú dilemu či dať práve tomuto albumu svoju prvú desiatku a inak tam bolo veľa logických dôvodov prečo by som nemal: viem že sa tento album nebude páčiť mnohým ľuďom a ani ja si neviem predstaviť, že by som si to dokázal púšťať každý deň. Avšak každý jeden raz ma tento album presviedča v tom, že to nie je len taký obyčajný album, čo si pustíte na prechádzku, alebo do auta, alebo na obyčajné vybláznenie sa. Tento album je absolútna katarzia a výlet do samotných temných zákutí mysle a na tie sa treba pripraviť, pretože sa vždy vrátite iní ako predtým. Presne to tento album prináša.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 9,5/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 9,5/10

Hodnotenie: 10/10

Wormreich - Wormcult Revelations

Žáner: Black Metal

Pôvod: Nashville, USA

Label: Moribund

Wormreich je typický príklad amerického čistokrvného black metalu: všetko je o zlobe, nenávisti a satanizme. Ich druhý album teda prináša hlavne to najtemnejšie možné, atonálne riffy, množstvo dvojkopákov a samozrejme škrekľavé vokály. V tomto albume sa objavia aj ambientné songy a pasáže, ktoré evokujú zlé tajomno. Nanešťastie ale nemôžem povedať, že je tu niečo výnimočné čo i len v jednom z týchto elementov. Riffy síce evokujú samotné zlo, ale nie je tu nič čo by dokázalo úchvatiť. Pri bicích som veľakrát našiel nepresnosti a dokonca ani ambientné pasáže nemajú nič zvláštneho v sebe. Všetko v tomto albume je nemastné neslané, dokonca si myslím že čo i len štipka melódie navyše by im náramne pomohla, čo sa ale nestane. Tento album je inak dosť krátky takže sa ani nedá povedať že kapela mala na tento album veľa nápadov. Dokonca musím odvetiť že sú tu iba tri naozaj plné piesne so štruktúrou, textami atď. Nový Wormreich ma proste nezaujal.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 5/10

Astra – Broken Balance

Žáner: Progressive Metal

Pôvod: Rím, Taliansko

Label: Scarlet

Skupina Astra z talianska hrá síce progresívny metal, ale nečakajte tu obrovské desaťminútové kompozície s miliardami sól. Kapela hrá práve piesne štandardnej dĺžky so štandardnou štruktúrou. Tak prečo sa stále môžu nazývať progresivními? Povedal by som, že je to jasnými odkazmi na známe kapely v žánri a ich typický zvuk. Každá jedna pieseň prechádza rovnakou štruktúrou, ale majú rozličné nápady, iný druh riffov, alebo rôzne rýchlosti. Vokály sú veľmi kvalitné, v mnohom mi pripomínajú Jamesa Labrieho z Dream Theater, ale narozdiel od neho, spevák tejto kapely vie nahodiť aj pekný growl. Sóla tu samozrejme nesmú chýbať, či gitarové alebo klávesové, len zdali sa mi až príliš podobné pri každej piesni a ku koncu ma až prestali zaujímať. Nemôžem povedať že je to nejako nedostatočný album, ale hľadať tu naozaj zaujímavý moment je ako hľadať ihlu v kope sena. Mám pocit že krátko po vydaní tohto albumu si na ňu málokto spomenie, ale ak áno, určite bude mať na to dobrý dôvod, pretože táto kapela svoje kvality rozhodne má.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 5,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6,5/10

Impetuous Ritual – Unholy Congregation of Hypocritical Ambivalence

Žáner: Death Metal

Pôvod: Brisbane, Austrália

Label: Profound Lore

Chcete si vypočuť tan najšpinavší, najtemnejší a hlavne najundergroundovejší death metal, ktorý existuje? Tak Impetuous Ritual vás určite uspokojí. Táto kapela kašle na nejaké trendy, chce hrať čo najextrémnejšie a najmorbídnejšie ako je to len možné. Veľmi k tomu dopomáha aj produkcia, ktorá je veľmi nízkonákladová s veľkým množstvom echa. Musím vám týmto ale upozorniť: veľa toho kvôli tomu totiž nebudete môcť počuť z muzikálneho hľadiska, všetko je prispôsobené k tomu, aby všetko znelo čo najpekelnejšie. Málokedy sa dá spoznať jeden riff od druhej, ťažko je niekedy aj spoznať, čo robia bicie, ale o to tu vôbec nejde. Vokály sa tu dejú málokedy, ale keď udrú, tak poriadne. Samozrejme, takýto album musí mať svoje muchy, tentokrát je to v podobe riadnej monotónnosti a aj faktu, že sa naozaj ťažko dá rozoznať jedna pieseň od druhej, z čoho vyplýva pocit nudy pri počúvaní posledných niekoľkých piesní. Tento album samozrejme nie je pre každého: väčšina ho odsúdi ako totálny hluk, zatiaľ čo len niektorí budú len chrochtať blahom nad touto nahrávkou.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 10/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7/10

Diabulus in Musica – Argia

Žáner: Symphonic Power/Gothic Metal

Pôvod: Pamplona, Španielsko

Label: Napalm

O Španielskom metale sa človek okrem páru výnimiek málokedy niečo dozvie, a ak áno tak ešte menej často je to niečo, čo dokáže zaujať. Diabulus in Musica v tom potenciál rozhodne majú, však robiť hybrid power metalu a symfonickej gotiky nie je práveže tá najľahšia úloha, ale ak to robia dobre, tak sa uznania dostane požehnane. V tomto prípade môžem povedať že sa im to aj darí, sú tu piesne s dušou, drámou a dosť veľkou rozmanitosťou. Nájdete tu rýchle songy, ktoré majú niekedy príchuť melodeathu, chytľavé stredne rýchle veci a niekoľko balád v ktorom hraje prím speváčka. Speváčka mimochodom nie je jednorozmerná, dokáže nahodiť silné operné vokály rovnako ako sladučké ženské spevy. Sú tu aj mužské vokály, ktoré sa síce objavujú menej, ale tiež ponúkajú veľký rozsah od deathových vokálov cez operovo poňaté vokály až po chorály. Nečakajte tu ani lacné keyboardy, všetky symfonické nástroje sú tu skutočné (na väčšine z nich na albume hraje samotná speváčka). Lenže nemôžem povedať, že tento album je príliš výnimočný. Ono takýchto albumov tu bolo požehnane a kapela sa akoby ani nesnažila prekročiť tieň subžánru a ponúknuť niečo nezvyčajné. Avšak tento album určite patrí medzi to lepšie čo som tento rok mal možnosť počuť.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Enthroned – Sovereigns

Žáner: Black Metal

Pôvod: Brusel, Belgicko

Label: Agonia

Enthroned sú tu s nami už 20 rokov, takže čakať niečo iné ako klasický black metal by bolo asi márne. Čakať teda môžete riadne klepačky s molovými riffmi a samozrejme satanizmus a okultizmus. Každá pieseň je naplnená riadnou energiou takže zaspať sa pri tom asi ťažko bude dať (neviem, neskúšal som :D). Len či je tento album v niečom iný ako väčšina black metalových albumov? Úprimne, ťažko sa mi niečo hľadalo, ale predsa som niečo našiel. Sú tu momenty, kde sa uprostred tohto chaosu objavia riffy, ktoré sú trochu atmosférickejšie. Nemôžem ich nazvať melódiami, skôr riffy, ktoré sa dajú skôr zapamätať. Ale tých momentov je veľmi málo. To, čo dostanete je jeden zapeklitý nával za druhým, pri ktorých je viac než jasné, že obyčajný smrteľník tu nemá čo robiť. Lenže si myslím, že obyčajný smrteľník by aj tak o to nezakopol, keďže tento album sa naozaj okrem páru momentov sa nijak nelíši od priemerného black metalového albumu.

Melódia: 2,5/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 3/10

Hodnotenie: 6,5/10

Emmure – Eternal Enemies

Žáner: Deathcore

Pôvod: New York, USA

Label: Victory

Asi najneslávnejšie známa deathcoreová formácia je späť s novým albumom. Ak sa priznám, ich druh deathcoru plný breakdownov, úplne primitívnych textov a minimom melódii mi bola vždy proti srsti. Čakať na niečo iné sa nedá ani čakať na novom albume. Breakdown za breakdownom, navrstvené growly striedané s pseudo-rapom a iba niekoľko piesní, ktoré sa čo i len trošku odlišujú od ostatku albumu mi urobilo naozaj málo na to, aby som zmenil na nich čo i len trošku názor. Nemôžem ale na druhej strane povedať ľuďom, ktorí ich majú radi, aby sa novému albumu vyhýbali, keďže je tu všetko, čo vlastne na kapele majú radi (aspoň si tak myslím). Preto nemám ani dôvod rozoberať tento album viac dopodrobna a ísť so životom ďalej. :)

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 1,5/10

Originalita: 3/10

Hodnotenie: 2,5/10

Abaddon Incarnate – Pessimist

Žáner: Grindcore

Pôvod: Dublin, Írsko

Label: Candlelight

Táto Írska formácia funguje už 20 rokov a ak ste znalci slovenských vydavateľstiev, tak určite viete, že táto kapela mala spojitosti s legendárnym vydavateľstvom Metal Age. Teraz sú zapísaní u omnoho známejších Candlelight Records, čo ale asi nemalo žiadny vplyv na kvalite zvuku tohto albumu. Samozrejme, Grindcore mal vždy byť o bordeli a špinavom zvuku, len ja by som zvuk tohto albumu prirovnal k extrémne zle nazvučenému koncertu v nejakom pajzli, kde už polohluchý zvukár v strednom veku sa opil, aby dokázal prežiť svoje útrapy, keďže tvrdú hudbu nemá rád. Čo sa týka ale hudobnej stránky tak čakajte riadne zbesilý grind, ktorý dokáže vytrepať každú hlavu a rozhýbať každé telo. O nejakých zvláštnostiach sa tu ale nedá hovoriť, je to presne ten grind, na ktorí sú všetci zvyknutí. Toto by som bral aj ako najväčšie pozitívum albumu, keďže poctivého grindu sa fanúšik nikdy nenabaží. Zaujímavosťou je aj úplná absencia tichosti: keď jedna pieseň skončí, hneď v tej sekunde na vás vybehne ďalšia pecka bez toho aby si to mnohí všimli. Proste ideálny materiál na nasratie vašich susedov :D. Týchto albumov je ale až príliš veľa na to, aby sa dokázala kapela nejak odčleniť od ostatných kapiel, takže tento album musím považovať za veľmi štandardný a v málomčo výnimočný.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 3/10

Hodnotenie: 6,5/10

I Declare War – We Are Violent People By Nature

Žáner: Deathcore

Pôvod: Seattle, USA

Label: Artery

Kapela I Declare War je ďalšia z deathcoreových kapiel, ktorí sa podľa môjho názoru až príliš spoliehajú na breakdowny. Oni ale na rozdiel od niektorých kapiel dokážu nahodiť viac zaujímavejších momentov a sú tu aj náznaky väčšej hráčskej schopnosti. Len nemôžem tu zas hovoriť o nejakej výraznej nahrávke v rámci žánru, keďže všetky elementy typické pre deathcore preberajú úplne celú dĺžku albumu: teda myslím brutálne vokály, riadne podladené gitary a riffy s hlavným dôrazom na preukázanie tých podladených tónov. Sem tam sa objaví lead pasáž, ktorá síce v rámci albumu znejú zaujímavo, ale v porovnaní s inými kapelami znejú dosť obyčajne. Nemôžem ale ani povedať, že je to zlý album, keďže väčšina vecí majú svoju logiku a dušu a nie sú tu iba na to, akí „brutálni a tvrdí“ títo chlapi sú. Tento album fanúšikom deathcoru určite rád odporučím, len nemám dôvod si myslieť že tento album v niečom naozaj vyniká.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6,5/10

Evenoir – Herons

Žáner: Gothic/Folk Metal

Pôvod: Cremona, Taliansko

Label: Scarlet

Druhý album tejto mladej kapelky je určená pre tých, ktorí majú radšej melodický a relatívne pokojný druh metalu. Gothic metalové melódie, ktoré dokážu pohladiť dušu, mierne symfonické a folkové pasáže a hlavne suverénny tok hudby jednoznačne zdobia album. Ale čo najviac žiari je výkon speváčky, ktorá nielenže ponúka skvelé a nádherné vokály, ale taktiež hraje na flautu a s ním aj veľmi chytľavé melódie, ktoré výborne komplimentujú hudbe. Piesne taktiež nemajú iba bežnú štruktúru, sú tu rôzne odbočky v nálade, alebo v celkovom smerovaní piesní, takže jednorozmerný gothic vás našťastie nečaká. Nečaká vás ale ani veľká rôznorodosť medzi piesňami: jednoznačne rýchlejšiu, či pomalšiu skladbu tu budete hľadať márne, všetko ide v rámci stredného tempa. Toto ale zase zvýrazňuje tú melodickosť, pre ktorú si tento album fanúšikovia gothicu určite nesmú nechať ujsť. Je to jednoznačne jedna z lepších gothic metalových albumov, ktoré tento rok zatiaľ vyšli.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 3/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Reality Grey – Define Redemption

Žáner: Melodic Death Metal

Pôvod: Bari, Taliansko

Label: Bakerteam

Druhý album týchto talianov sľubuje kvalitnú dávku melodeathu s miernou dávkou metalcoru. Musím rovno povedať že dostanete asi to najlepšie čo obidve žánre ponúkajú vďaka veľkému množstvu kvalitných riffov a celkovej energie, ktorý tento album ponúka. Od bubeníka, ktorý to naozaj vie za svojou sadou a podáva silný výkon, cez riffy ktoré dokážu byť aj technické, aj chytľavé, cez momenty, ktoré by sa nehanbili používať tie najväčšie esá v žánri. Piesne sú, ako som už spomínal, riadne energické a kapela si nedáva oddych pre nejaké pomalšie pasáže, proste ide naplno od začiatku do konca. Piesne sú aj dostatočne rozličné a ak sa môže zdať jedna skladba pre niekoho príliš technická, tak to vynahradí jednoduchšia a chytľavejšia vec, ktorá ide za ňou. Jediné výhrady by som mal k vokálom, k takému albumu by sa určite hodili ešte rozličnejšie vokálne štýly, aké sú nahodené v tomto albume. Mám pocit, že tento album dokáže zaujať každého človeka, ktorý holduje melodeathu, je to proste vydarený album :).

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Tuomas Holopainen – The Life and Times of Scrooge

Žáner: Folk/Symphonic

Pôvod: Kitee, Fínsko

Label: Nuclear Blast

Tuomas Holopainen nezaháľa a využil prestávku Nightwish na vytvorenie svojho prvého sólového albumu, ktorý je plne symfonický. Na tom by nebolo nič zvláštne, však Tuomas je slávny hlavne vďaka svojou láskou ku symfonickej hudbe, avšak hlavná tému tohto albumu je tak nečakaná, že si mnohí mysleli že ide o nejaký vtip. Tento album je totiž o Strýkovi Držgrošovi; viete, toho z rozprávok o Káčerove. Aj ja, čo som otvorený ku každému unikátnemu nápadu som sa len škrabal po hlave, že čo to má znamenať! Tuomas tomu nápadu ale silno veril a teraz už je jasné prečo. Iba taký človek, akým je Tuomas, dokáže spraviť z totálne šialeného nápadu majstrovské dielo. Je určite jasné, že Tuomas má obrovský vzťah k tejto postavičke; však ako inak by tak silné, dramatické, nostalgické, veselé a celkovo emocionálne dielo mohlo vzniknúť? Tuomasov rukopis je tu jasný od prvej do poslednej sekundy, takže je jasné že každý fanúšik Nightwishu, ktorý nie je zaťažený na tú či onú speváčku, si určite príde na svoje. A pre niektorých sa vďaka tomu vrátia spomienky na detstvo, keď buď v telke, alebo v komiksoch prežívali všetky krásne momenty so strýkom Držgrošom :).

Tento album nehodnotím, keďže sa za žiadnych okolností nedá nazvať metalovým. Avšak je to stále nádherné vypočutie a proste si to nenechajte ujsť :).

The Great Old Ones – Tekeli-Li

Žáner: Ambient Black Metal

Pôvod: Bordeaux, Francúzsko

Label: Les Acteurs de l'Ombre
Druhý album tejto francúzskej svorky je plavba cez chladný a bezútešný oceán, kde z hlbín môže číhať nebezpečenstvo v hocijakej chvíli. Takto podľa mňa by mal znieť album, ktorý je čisto inšpirovaný dielami od H.P. Lovecrafta. Ten pocit strachu a blížiacej sa beznádeje, že sa odtiaľto vôbec niekedy dostanete je skvele zvukovo interpretovaný vďaka temnému a silne atmosférickemu blacku so silným echom. Každú chvíľku si môžete byť istí, že kapela vás nenechá vydýchnuť len tak ľahko a keď už sa objaví tichší moment, tak to len značí ticho pred ešte silnejšou búrkou. Riffy nie sú hrané len tak naprázdno, všetko má tu svoj jasný účel a to vytvoriť čo najintenzívnejší pocit nebezpečenstva, ktorý má ešte len prísť. Sú tu aj relatívne melodickejšie pasáže, ktoré ale namiesto nádeje označujú melanchóliu a postupné zlievanie sa do depresie. A najlepšie na tom je, že sa tomu dá veľmi rýchlo a jednoducho sa do toho momentu vcítiť bez toho aby niečo vám k tomu prekážalo. Tu mi netreba popisovať nejaké technické záležitosti, tento album je čisto o tom katarzickom pocite, ktorý treba jednoducho zažiť.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 9/10

Edguy – Space Police – Defenders of the Crown

Žáner: Power Metal

Pôvod: Fulda, Nemecko

Label: Nuclear Blast

Už jedenásty album kapely Edguy (a to má väčšina členov iba 36 rokov :P) prináša presne to čo každý človek od Edguy očakáva: riadne chytľavý power metal so silnými refrénmi a Tobiasovým veľkým egom. Ak Tobiasa nemáte až tak v obľube, ale hudbu Edguy milujete, budete si musieť riadne stisnúť zuby, pretože jeho sa nabažíte viac než dosť. Jeho humorné texty dokážu ale zabaviť a o jeho vokálnych schopnostiach stále nie je pochýb. Čo sa týka hudby, tento album je až prekvapujúco rozličný vzhľadom na to, čo robili niekoľko posledných albumov. Tentokrát sa môžete dočkať pravých powermetalových rýchloviek, ktoré sú aj hudobnícky najzaujímavejšie, ako aj pokojnejšie a chytľavejšie piesne. To, či sa ale stane jedna z týchto piesní veľká hitovka, ukáže ešte čas, sám tomu až tak ale neverím. Sú tu ale aj piesne, ktoré by podľa môjho názoru bolo lepšie, keby sa nedostali do tohto albumu, hlavne ten cover od Falca :/. Myslím si ale, že Edguy s novým albumom nesklamali, dokonca mám pocit, že si trochu prilepšili oproti posledných niekoľko rokov.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 3/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 5,5/10

Hodnotenie: 7/10

Stream of Passion – A War of Our Own

Žáner: Symphonic Gothic Metal

Pôvod: Holandsko

Label: žiadny

Kapela Stream of Passion s Mexickou speváčkou Marcelou Bovio vám prináša svoj štvrtý album pre milovníkov gothicu. A možno aj ďalších ľudí, keďže to čo tu čaká, nie je len obyčajný tuctový gothic s krásnym hlasom speváčky. Bohaté symfonické kompozície, piesne, ktoré žijú svojim samostatným životom a prinášajú rozličné zážitky. Samozrejme nebol by to gothic bez svojich typických čŕt a tento album sa sústredí hlavne na tie elementy. Všetky veci, ktoré sú okolo, teda už spomenuté bohaté symfonické pasáže a trochu progresívnejšie pasáže sú skôr tie elementy pri ktorých by ste mali hľadať tie odlišnosti od ostatných kapiel. Pretože inak, je to fakt ten typický gothic, ktorí niektorí milujú a iní nenávidia. Riffy a bicie sú väčšinou jednoduchšieho razenia a myslím si že je to hlavne na to, aby Monicine vokály a keyboardové a symfonické party vyčnievali. To si myslím že je asi najväčšia slabosť albumu, gitary sa mi zdajú proste nezaujímavé. Napriek tomu je to ďalší solídny gothic metalový album pre milovníkov žánru.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 5/10

Komplexnosť: 6/10

Orginalita: 5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Anubis Gate – Horizons

Žáner: Progressive/Power Metal

Pôvod: Aalborg, Dánsko

Label: Nightmare

Kapela Anubis Gate hrá progresívny metal, ktorý je na jednej strane komplexný, ale na druhej strane aj príjemne počúvateľný. Pri azda každej progresívnej kapele je treba komentovať na muzikantské schopnosti každého člena, ale tentokrát by trebalo komentovať hlavne o schopnostiach kapely zahrať kvalitné piesne. Anubis Gate má tie svoje komplexné momentky, kde každý človek hľadajúci viac než len štandardné aranžmány sa môže kľudne pokochať a aj stratiťsa v hudobnom dobrodružstve. Sú tu časté zmeny rytmiky, komplexné riffy, sóla a celkových postupov, ale to čo tento album odlišuje od väčšiny progresívnych albumov je schopnosť upútať poslucháča vďaka duši a pesničkovosti. Vokalista je taktiež veľkou ozdobou albumu, nie je to nijak sterilný spev, tu vyžaruje značná dávka emócie. Nový Anubis Gate určite odporúčam každému, kto progresívny metal môže, nepotrpí si na obrovské množstvo originálnych nápadov a hlavne chce počuť dušu v hudbe, pretože tento album to rozhodne má.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 9/10

Teramaze – Esoteric Symbolism

Žáner: Progressive Metal
Pôvod: Geelong, Austrália
Label: Nightmare
Aj keď kapela Teramaze je už dokopy vyše 20 rokov, ich najnovší počin je iba štvrtý v ich diskografii. To, čo na vás čaká, je klasický progresívny metal s menšou hard rockovou príchuťou. Každá pieseň sa drží napriek tomu klasických štruktúr a nebyť trochu dlhších inštrumentálnych pasáží je aj dĺžka piesní dosť bežná. Spev je kvalitný, no na nejaké extrémne výšiny sa spevák nevyťahuje a drží sa dosť pri zemi. Čo sa týka riffov, sú aj jednoduchšie ale aj veľmi komplexné, sóla sú až Petrucci-ovskej kvality a keyboardy jemne pridávajú k celkovej atmosfére albumu. Čo sa týka samotných piesní, málokedy vidím nejaké obrovské rozdiely a každá z nich ťahá tak trochu za jeden koniec. To by bolo aj celkom v poriadku, keby tento album nebol až tak dlhý. Musím povedať, že stačilo im ubrať 20-30 minút z celkového času a tento album by len pribral na kvalite. Takto je tento album až príliš napchatý piesňami a pasážami, ktoré moc nepomáhajú k celkovej kvalite albumu, skôr len ukazuje to, že kapela sa snaží nakladať z jednej misy až príliš veľa a tak sa človek začne cítiť až presýtený z ich hudby. Nový album je solídny, ale nie je to niečo, čo by hocijakého znalca dokázalo dostať do kolien.
Melódia: 8,5/10
Tvrdosť: 4/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 7/10

Albumy ktoré som nemal možnosť počuť:

Impaled Nazarene - Vigorous And Liberating Death: Black Metal, Fínsko

Pestifer - Reaching The Void: Technical Death Metal, Belgicko

Pact - The Infernal Hierarchies, Penetrating The Threshold Of Night: Black Metal, USA

Unhealthy Dreams - The Drug Divine: Electronic Black Metal, Francúzsko

Live Report

Arkona (Rus) + Pyopoesy + Horana a Syn

20.4.2014, Tirish Pub, Banská Bystrica

Je tu nová rubrika s názvom Live Report, v ktorom recenzujem zážitky z koncertov na ktorých som bol. Prvý koncert, s ktorým by som rád zdelil moje spomienky je veľkonočný koncert ruskej folk metalovej ikony Arkona v Tirish Pube v Banskej Bystrici. Fotky som bohužiaľ nemohol nikde zohnať a vlastný foťák som si pre istotu nezobral, takže dúfam že bude stačiť len textová verzia.

Už tesne pred 19-tou hodinou, keď sa oficiálne mal začať koncert bol Tirish Pub v Banskej Bystrici (ktorý som mimochodom navštívil po prvýkrát) slušne zaplnený, takže úvodná formácia Horana a Syn sa nemuseli báť slabej účasti. O tejto folkovej formácii sa určite väčšina zúčastnených dozvedela poprvýkrát až počas koncertu, keďže ešte iba páru dní predtým sa ich meno neobjavovalo pri udalosti na FB a na plagáte eventu ich meno by ste darmo hľadali. Ako už ich meno naznačuje, táto dvojčlenná formácia sa točí okolo speváčky, huslistky Horany a jej syna, ktorý hral na gitaru a robil doprovodný spev. Formácia Horana a Syn taktiež urobila premiéru ich nového projektu Horana (Divokosť v nás), ktorá podľa ich slov je divokejšia a viac vhodná pre pagan metalové akcie. Viacmenej to ale aj tak bolo príjemné a dosť upokojujúce vystúpenie, ktoré si zaslúžil pozitívne reakcie od publika a ku koncu sa dokonca objavili tančeky od niektorých divákov. Formácia zahrala relatívne krátky set aj napriek pridanej piesni, ktorú si diváci na konci ešte vypýtali, takže po milom začiatku tejto akcie sa všetko zo začiatku zdalo že všetko pôjde ako po masle čo sa týka organizácie.

Nasledujúca kapela, death-metaloví veteráni Pyopoesy, sa ale trochu zdržali s nazvučením a začali s 15-minútovým omeškaním. To sa ale dá odpustiť vzhľadom na to čo sa dialo neskôr. Kapela zahrala svoj tradičný set, ktorý málokoho nechával chladným a tak sa už začalo pogovať v hľadisku. Kapela si viditeľne užívala tento koncert, rovnako ako publikum, ktoré už vtedy bolo v hojnom počte. Síce stali sa menšie problémy s technikou, teda konkrétne keď spevákovi prestal fungovať mikrofón a do konca setu musel použiť mikrofón pre gitaristu, ale všetko v rámci kapely presne kmitalo a o chybách ako takých sa nedalo hovoriť. Keď kapela už tradične ukončovala svoj set coverom od Twisted Sister, ozývali sa aj prvé spevy z hľadiska. Takže o očakávaní, že na Arkonu bude skvelá atmosféra, nebolo vôbec pochýb.

To sa ale nemalo stať riadne faux-pas v podaní zvukára počas nazvučovania hlavnej hviezdy večera. To, že sa počas nazvučovania stávajú problémy s takým alebo oným aparátom je pochopiteľné a do istej miery aj očakávané. Ale to, čo predviedla zvuková réžia pri Arkone sa len ťažko dá odpustiť. Jednoznačné rezervy v komunikácii medzi kapelou a zvukárom, večné problémy s káblami a podobné hlúposti nahnevali aj samotných členov Arkony. Na jeden moment som si myslel že gitarista Sergej len vylezie z pódia a dá zvukárovi jednu po hube. Ale nakoniec sa všetko vyriešilo a po neuveriteľnej zhruba hodine a 15-tich minútach sa mohol začať koncert, ktorý mal už byť podľa oficiálneho rozpisu už dávno ukončený.

Ak ste boli niekedy v Tirish Pube tak určite viete o dosť zvláštne vyriešeným backstageom, ktorý sa nachádza oproti pódiu a o fakte že sa členovia kapely musia až brodiť cez celé publikom aby sa vôbec dostali na pódium. V tomto prípade museli diváci poslušne ustúpiť aby spravili cestu pre Mášu a aby sa koncert mohol vôbec začať. Arkona teda mohla začať svoj koncert, ktorý sa sústredil hlavne na promóciu v dobe koncertu ešte nevydaného albumu Явь (Yav), takže ľudia mali možnosť si vypočuť poprvýkrát nové piesne hneď naživo. Napriek tomu, že ľudia nepoznali tieto piesne, riadne povzbudzovali a v kotli sa dialo riadne peklo. Problémy so zvukom sa však ale neskončili, tak sa druhýkrát stalo, že vypadol mikrofón práve človekovi, ktorému by vypadnúť nemalo. Trvalo to asi 2 až 3 piesne, kým sa všetko vyriešilo a Mášin mikrofón konečne začal fungovať, ale ani u ostatných členov nebolo, čo sa týka techniky, všetko v poriadku. Kapela aj tak počas koncertu podávala stopercentný výkon, čo samozrejme bolo príčinou vynikajúcej atmosféry od mnohopočetného publika. Ťažko sa hľadalo prázdne miesto v hľadisku, dokonca boli ľudia ktorí postávali vedľa koncertnej miestnosti, pretože sa tam nemohli zmestiť. Kapela vďaka tomu bola vysmiata a užívali si skvelé publikum, ktoré spievalo, povzbudzovalo a v kotli poriadne bojovalo. To sa len vystupňovalo až na samotný záver, kde kapela hrala svoje najväčšie hitovky ako Stenka na Stenku a Yarilo. Počas koncertu sa objavili piesne s takmer každého albumu a teda mnoho výrazných piesní, len ma napríklad prekvapila absencia ich hymny Rus'. Arkona teda zahrala podľa mňa ich najlepší koncert, aký som mal doteraz možnosť počuť a ľudia mohli odísť síce neskôr ako plánovane ale veľmi spokojní.

Piesne, ktoré hrali bez nejakého konkrétneho poradia: (všetky si ich nepamätám, ale o týchto určite viem): Yav (+3 ďalšie veci z nového albumu), Od Serdca k Nebu, Goi Rode Goi!, Pamiat, Zakliatie, Slavsia Rus!, Skvoz' Tuman Vekov, Maslenitsa, Stenka na Stenku, Yarilo, Kupala i Kostroma

Metalový týždenník 2014

Týždeň 15: 7.4 – 13.4.

Skogen – I Döden

Žáner: Black Metal

Pôvod: Växjö, Švédsko

Label: Nordvis

Kapela Skogen je síce aktívna iba päť rokov, ale album I Döden je pre nich už štvrtá náhravka. Kapela hraje Black Metal s miernou dávkou pagan metalu a textami o prírode. Chladné riffy sa preháňajú po celom albume, ktorý väčšinou nejde v až tak rýchlom tempe, aj keď občasný blast-beat sa tu určite nájde. Vokály sú typicky škrekľavé a sú naozaj najlepšou voľbou čo sa týka tohto albumu. Nájde sa tu aj dostatok rozličných prvkov na to aby ostal tento album zaujímavým až dokonca napr. akustické pasáže alebo občasná odbočka do doomu. Tento album priam prekypuje chladnou severskou atmosférou, k čomu napomáhajú minimalistické melódie obsiahnuté v každej skladbe. Texty sa miešajú medzi švédčinou a angličtinou, ale niekedy je problém rozpoznať jeden jazyk od druhého vďaka škrekľavému prednesu od speváka. Musím ale rovno povedať že tento album neprekypuje veľkou originalitou, keďže každému zabehnutému poslucháčovi žánru je veľmi ľahko nájsť podobnosti z rôznymi ďalšími kapelami v žánri (mne to mnohokrát pripomínalo Enslaved a Wolves in the Throne Room). Nový album Skogen je chladivý materiál v pomalšom tempe pre každého milovníka black metalu.

Melódia: 4,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7,5/10

Black Label Society – Catacombs of the Black Vatican

Žáner: Southern/Groove Metal
Pôvod: Los Angeles, USA
Label: E1
Zakk is back! Takže čo nám navaril tento bradatý veterán pravého metalu? Netreba samozrejme čakať na nejaké obrovitánske odklony od žánru, vďaka ktorému je BLS tak známy. Riadne groovové a relatívne jednoduché riffy, sóla na druhej strane rýchle ale napriek tomu riadne husté a samozrejme Zakkové vokály, ktoré sa proste nedajú zameniť za nič iné. Čo ma ale trochu prekvapilo je ale totálna absencia čo i len trošku rýchlejšej skladby a všetko ide v relatívne pomalom ale drvivom rytme. Sú tu aj balady, ktoré ale na mňa neurobili veľký dojem a zdali sa mi dosť do počtu. Produkcia na tomto albume je až prekvapujúco špinavá, čo naozaj napomáha riadne južanským riffom, ktoré tento album naozaj zdobia. Ťažko sa mi ale hľadal nejaký moment, ktorý ma naozaj dokázal chytiť. Síce je pravda že pri desiatom albume a po toľkých ikonických songoch je naozaj ťažké hľadať niečo ikonické a hlavne teraz, keď všetko je už od kapely očakávané a predvídateľné. BLS ale napriek tomu dal ďalší solídny materiál, ktorý fanúšikov môže len potešiť.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 7/10

Cormorant – Earth Diver

Žáner: Progressive Black Metal

Pôvod: San Rafael, USA

Label: žiadny

Tretí album skupiny Cormorant ponúka trochu iný zážitok. Prím tu hrá black metal, ale hrané spôsobom, ktorý sa nepočuje každý deň. Je tu množstvo neblackových prvkov, ako sludge, doom, melodický death, alebo temný folk. Piesne síce ponúkajú relatívne štandardné riffy, ale to čo robí tento album naozaj dobrým je spôsob, ako tieto riffy sú exekuované takým spôsobom, aby dokonalo zapadli do atmosféry, konceptu, textov a podobne. Vokály sú škriekavé s občasnou spevavou odbočkou, ktorá ale pripomína zvuk duchov v diaľke. Akustické pasáže sú v albume akoby samozrejmosťou a nielenže ponúkajú melodickejší základ, ale sú aj to, čo tento album posúva až do astronomických výšin. Piesne samotné sú obrovským, ale nie príliš komplikovaným dobrodružstvom, ktoré som si užil až do poslednej sekundy. Mimochodom, tento album bol prvým vážnym kandidátom na dosiahnutie plného počtu bodov, nedostalo sa tomu len o vlások. Tento album odporúčam naozaj každému vyznávačovi kvalitnej extrémnej hudby.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 9/10

Originalita: 9/10

Hodnotenie: 9,5/10

Grailknights – Calling the Choir

Žáner: Power Metal

Pôvod: Wunstorf, Nemecko

Label: Intono

Kapela prezlečená za superhrdinov? Asi nikdy predtým ma prvý pohľad na kapelu tak neusvedčil v tom, že daná kapela je hlavne o ich úsmevnom imidži a o čo i len zmienke o originálnosti alebo zapamätateľnosti v ich hudobnej tvorbe sa podľa mňa nedalo hovoriť. Ale div sa svete, táto kapela ma milo prekvapila. To čo o nich dostanete je veselý power metal s krčmovo-folkovými prvkami. Samozrejme takých kapiel sa dá nájsť viacero; však kapiel, ktoré robia extrémne chytľavé a zábavné songy je tu viac než dosť. Lenže pri Grailknights ten nápad prezliekať sa za superhrdinov z nejakých príčin práveže pomáha byť zábavnejšími ako drvivá väčšina kapiel. Piesne sú dosť rôznorodé a každá má jasný cieľ, dokonca im v niektorých piesňach pomáhajú deathové growly aby to bolo ešte zaujímavejšie. Lenže na konci toho všetkého aj tak zisťujem, že to všetko aj tak je len o zábave a o ničom inom. Hodobné výkony sú slušné, ale v dnešnej dobe sú až príliš štandardné. A taktiež úprimne nevidím v tejto kapele až tak silnú budúcnosť, možno aj kvôli tomu imidžu, ktorú aj tak nemôže nikto brať vážne. Aj tak si myslím že to bol celkom zábavný album s kvalitnými piesňami a tak je im ťažko niečo vytknúť.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 6/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:

Turbo - The Fifth Element – Heavy/Thrash Metal, Poľsko

Miasthenia - Legados Do Inframundo – Melodic Pagan Black Metal, Brazília

E-Force - The Curse... - Thrash Metal, Kanada

Metalový týždenník 2014

Týždeň 14: 1.4 – 6.4.

Austrian Death Machine – Triple Brutal

Žáner: Thrash Metal/Metalcore
Pôvod: San Diego, USA
Label: Artery

Síce Tim Lambesis už sedí v chládku, ale jeho bočný projekt Austrian Death Machine vydáva už svoj tretí album. Ak tento projekt nepoznáte, tak vedzte,že je to iba o jednom: o samotnom Arnoldovi Guvernátorovi :D. Každá pieseň je vytvorená vďaka nejakej pamätnej situácie, alebo pamätnej hláške z Arnoldových filmov. K albumu sú pripojené aj humorné hlášky či dialógy od Arnoldovho napodobňovateľa buď priamo v piesňach alebo ako samostatné tracky. Ale netreba tu zabúdať na hudbu. Tu sa jedná o riadne masakrálny thrash s občasnými metalcorovými momentmi. Každý song je silno moshpitovitý materiál. Riffy riadne sekajú, basu je v tomto prípade riadne počuť a pridáva riadne kovový nádych k zvuku, vokály sú riadne tvrďácke, sóla sú zbesilo rýchle a akoby povinnosťou v každej piesni (dokonca im Arnie v jednej piesni vyčíta keď na to sólo zabudnú :D). Celkovo musím povedať že tento album je riadne zábavný z každého ohľadu a možno okrem trochu väčšej originálnosti a rozmanitosti tu podľa mňa nič nechýba. Určite pekná rozlúčka na pekne dlhú dobu pre Tima Lambesisa.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Steel Panther – All You Can Eat

Žáner: Glam Metal

Pôvod: Los Angeles, USA

Label: Open E

Ak sa človek poprvýkrát stretne s kapelou Steel Panther bez toho, aby si od nich vôbec niečo vypočul, možno si pomyslí o nich akurát to, že buď zaspali dobu, alebo sa až príliš snažia vrátiť do 80tych rokov na to, aby ich bral niekto vážne. Lenže Steel Panther to veľmi dobre vie a využíva to na svoju stranu. Čo sa týka hudby, tu čakajte presne ten 80tkový glam metal. Nič nové, len veľmi jednoduché a chytľavé hymny s refrénmi, ktorý by určite každý spieval na každom veľkom koncerte. Lenže to by nesmeli vedieť význam ich textov. Ich texty sú plné sexuálnych úchylností a nemyslím to tým, že sa pod nejakou tou metaforou skrýva nejaký ten náznak. Tu sa všetko vykecáva na plnú hubu a vy sa neprestanete buď smiať, alebo byť zhrozený (záleží na tom, či sa vám takýto humor páči alebo nie) nad tým čo oni vyspevujú. Texty tento album a túto kapelu proste zachraňujú od šedej, no ale veľmi chytľavej priemernosti. Fanúšikom glamu tento album teda určite odporúčam.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 3/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 7/10

Lost Society – Terror Hungry

Žáner: Thrash Metal

Pôvod: Jyväskylä, Fínsko

Label: Nuclear Blast

Úplne nová krv v thrashe, fínski Lost Society sú tu so svojim druhým albumom. A všetci hrajú ako hyperaktívne deti nadopované redbullom. Žiari z nich tak obrovská energia, že asi ani ten najkľudnejší človek by nedokázal stáť len tak na jednom mieste a počúvať. Rýchla ale zase nie až tak zbesilá rýchlosť (to viete, aby ľudia mohli ešte počas koncertov chytiť rytmus :) ), k tomu riadne chytľavé riffy, veľmi kvalitné vokály na thrashový štandard, no proste materiál, ktorý rozhýbe každého. Len otázka znie, či ponúka kapela aj niečo iné ako riadne zapekaný thrash? Musím povedať, že ani nie. Ono každého bude baviť tento zbesilý, ale napriek tomu dosť zábavný thrash, ale pri každej kapele, keď hrá nejaký koncert sa nedá čakať, že všetci diváci budú zbesilo moshovať od začiatku do konca. A tu je hlavný kameň úrazu – človek by aj chcel ďalej moshovať, len už nevládze a chcel by niečo v nie až tak rýchlom tempe a vychutnať si skutočný talent, lenže kapela si v kuse udržiava túto rýchlosť akoby to bola pre nich len rozcvička a tak trochu zabúdajú na to, že existuje na tomto svete niečo iné ako rýchly thrash. Ale však načo sa tu vlastne sťažujem? Však thrash je presne o tomto – riadna zbesilosť a riadna zábava. A presne toto Lost Society ponúkajú.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4,5/10

Hodnotenie: 8/10

Hardcore Anal Hydrogen – The Talas of Satan

Žáner: Avant-Garde Metal

Pôvod: Francúzsko

Label: Apathia

No absolútne netuším, čo som to teraz akože počul. S takým menom ako Hardcore Anal Hydrogen by som očakával nejaký primitívny goregrind, alebo niečo podobné, ale toto by nečakal asi nikto. Poviem rovno, že tento album dostane vysokú známku za originalitu, ale to bude asi všetko čo sa pozitív týka. Kapela mieša doslova nemiešateľné; hardcorové až grindcorové pasáže miešané prakticky s hocičím neadekvátnym - bongá, etnická hudba, elektronika atď. Za normálnych okolností by to bolo chváliteľné, ale všetko sa tu mieša tak necitlivo, že mám pocit, že kapela robí paródiu z kapiel, ktorí miešajú prvky z netradičných žánrov do svojej hudby. Piesne taktiež nemajú žiadnu štruktúru a žiadna z nich (okrem jednej) nepresahuje métu troch minút, takže je evidentné, že veľa mysle ku vytváraniu týchto vecí neprebehlo. Vokály, to sú samostatná kapitola: ono keď človek zistí, že ten divný rušivý statický zvuk, ktorý prebieha pri každej piesni sú v skutočnosti vokály, bude trvať dlhšiu dobu každému (mne to došlo až pri treťom songu :P). A nemôžem ani povedať že album má nejakú spoločnú tému, nejaký jednotlivý zacelený postup, ktorý sa koná počas celého albumu, keďže každá pieseň sa až šialene líši od ostatných. Pre tých, ktorí si chcú vypočuť divnú hudbu to bude možno asi dobré, ale nečakajte tu ani kúsok talentu.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 9/10

Hodnotenie: 2,5/10

Grave Hill – Death Curse

Žáner: Death/Black/Thrash Metal

Pôvod: Anaheim, USA

Label: Dark Descent

Kapela Grave Hill je síce relatívne mladá formácia, ale ich druh death/thrashu je asi ten najodskúlovejší aký si môžem predstaviť. Riadne zlo bez žiadnych odbočiek, riffy, ktoré nikoho nedokážu len tak nechať na pochybách, že táto kapela sa nestará o nejaké tie súčasné trendy a vokály, ktoré nie sú síce nejako brutálne alebo šialene, ale napriek tomu sú účinnejšie ako väčšina deathových vokálov, ktoré som mal možnosť vypočuť. Album sa väčšinou nesie v strednom alebo trochu rýchlejšom tempe, ale nikdy sa nezbehnú na nejaké ultra-rýchle klepačky. Sóla v tomto albume dobre sekundujú hudbe, sú rýchle ale nikdy nie prehnane šialené. Musím sa avšak vrátiť k riffom: tie sú väčšinou veľmi jednoduché a tým zaručujú to, že nejaké veľké muzikantské momenty tu ani netreba čakať. Tu ale komplexnosť ide stranou a ide sa na ten oldskúlový doraz. Problém je v tom, že všetko tu už bolo mnohokrát predtým urobené a po vypočutí albumu sa tu ťažko nájde moment, ktorý zostane fakt dlho v pamäti. Je to riadne účinný album s riadne účinným zvukom, ale žiaľ mnohokrát už prerobeným.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7/10

Delain – The Human Contradiction

Žáner: Symphonic Metal

Pôvod: Zwolle, Holandsko

Label: Napalm

Skupina Delain so svojim štvrtým albumom prináša štandardný symfonický metal mainstreamového strihu. Jednoduché a dosť tvrdé riffy s jednoduchými klávesovými melódiami, refrény, ktoré sa dajú ľahko zapamätať a samozrejme nežný ženský hlas. Ono by sa dalo povedať, že je to len obyčajný priemerný album, ale musím povedať, že je to oveľa viac. Piesne napriek tomu, aké sú jednoduché a celkovo predvídateľné, sú až nečakane dobre spracované a o nude sa tu ani nedá hovoriť. Je tu akoby istý druh mágie, ktorá má schopnosť poslucháča nielen udržať, ale aj pravidelne sa ku nej vracať. Je to dané aj faktom, že všetko má tu hlavu a pätu a o nedostatkoch sa tu nedá ani hovoriť. Každý člen kapely je jasne vo svojom živle, čo je počuť na každej jednej piesni. Môžu za to aj hosťujúci speváci ako Marco Hietala z Nightwish, alebo Alissa White-Gluz, čerstvá speváčka Arch Enemy, ktorí dodávajú veľké množstvo vášne do nahrávky. Nový album Delain sa oplatí vypočuť napriek tomu, že nič prevratného neponúka. Teda samozrejme okrem skvelej hudby :).

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Pilgrim – II: Void Worship

Žáner: Doom Metal
Pôvod: Rhode Island, USA
Label: Metal Blade
Kapela Pilgrim sa dá považovať ako nováčika v doom metalovom svete. To však neznamená, že ich druhý album ponúka nejaké nové „trendy“ tomuto žánru. Všetko je tu silno oldskúlové, nie je tu ani zmienka o melanchólii či silných pocitoch, ide tu skôr o čarodejnícke rituály a ich horibilné následky. Kapela má inak iba dvoch členov, takže nečakajte na nejaké bohaté klávesové alebo gitarové obohatenia, tu sa ide priamo na vec s pomalými riffmi a rytmom a spevavými vokálmi, ktoré dokopy tvoria dosť rituálny zážitok. Keďže som ale vyššie spomenul, že tento album je silno oldskúlový, je celkom pochopiteľné byť v mienke, že kapela neponúka nič nové, čo je čistá pravda. Kapela sa drží zvuku už desaťročia zabehnutého a nedáva najavo ani len snahu robiť niečo iné. Dokonca ani počas albumu sa ten zvuk nemení čo i len na sekundu a ku koncu už môžu začať mnohí aj zívať pri tej monotónnosti. Kapela Pilgrim ponúka síce dosť atmosférickú nahrávku, ale až tvrdohlavo sa drží toho svojho bez vedomia, že práve to je ich najväčšia chyba.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 6/10
Komplexnosť: 3/10
Originalita: 3/10
Hodnotenie: 6/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Mass Infection - For I Am Genocide – Brutal Death Metal, Grécko
Dimholt - Liberation Funeral – Black Metal, Bulharsko
Kill Ritual - The Eyes Of Medusa – Thrash Metal, USA

Brainstorm – Firesoul – Power Metal, Nemecko (tento album si napriek tomu chcem vypočuť, takže som sa ho rozhodol presunúť na ďalší týždeň)

Top Marec 2014

Tak Marec máme za sebou. Za celý mesiac Marec som zrecenzoval dokopy 49 albumov (mimochodom to je úplne rovnaký počet ako vo februári :D) tak je dobrý čas všetko zrekapitulovať. Ako minule je tu rebríček 10 najlepších a rebríček 3 najhorších albumov mesiaca. Recenzie a ukážky máte možnosť uvidieť v minulých metalových týždenníkoch. Ideme na to!

Top 10 albumov mesiaca Marec 2014

10. Hortus Animae – Secular Music

9. Dread Sovereign – All Hell's Martyr

8. Sonata Arctica – Pariah's Child

7. Tacit Fury – A Social Berserker

6. Gamma Ray – Empire of the Undead

5. Carnifex – Die Without Hope

4. Benevolent – The Covenant

3. Conquering Dystopia – Conquering Dystopia

2. Aeon of Horus – Existence

1. Animals as Leaders – The Joy of Motion

Top 3 najhorších albumov mesiaca Marec 2014

3. Bong – Stoner Rock

2. Subway to Sally – Mitgift

1. Nanowar of Steel – A Knight at the Opera

Metalový týždenník 2014

Týždeň 13: 24.3 – 31.3.

Hortus Animae – Secular Music

Žáner: Progressive Black Metal

Pôvod: Rimini, Taliansko

Label: Flicknife

Kapela Hortus Animae sa vrátila po deviatich rokoch s novým albumom. Kapela prináša black metal s riadnym vplyvom progresívneho rocku a symfónie. Piesne majú nezvyčajné aranžmá, takže bude určite každému trvať trochu dlhší čas sa prispôsobiť ich kompozíciam. To, čo je ale jasné na prvé vypočutie je dosť zlovestný black metal, ktorý sa vezie album po väčšine, ale veľakrát prekvapí okrem iných nezvyčajná keyboardová zložka, zvláštne, niekedy až atonálne pasáže ba dokonca nádherné akustické a klavírne „prestávky“. Tento album má toho proste až príliš veľa na to aby sa to dalo opísať len páru vetami. Pri vokáloch sa väčšinou strieda typické blackové škriekanie s hlbokým spevom tak trochu pripomínajúci Moonspell. Len musím povedať že nie vždy tieto „odskoky“ sadnú a niektoré časti, aj keď samotne znejú veľmi zaujímavo, pôsobia až rušivo v kontexte piesne. Tento album je pre všetkých, ktorí majú radi svoj metal s rôznymi nečakanými odbočkami, tento album ich totiž ponúka požehnane.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 8/10

Shear – Katharsis

Žáner: Power Metal

Pôvod: Helsinki, Fínsko

Label: Lifeforce

Mladá kapela Shear prichádza so svojim druhým albumom. Aj keď sa kapela označuje ako Power Metal, tak by som vám neradil očakávať tie typické powermetalové songy, na ktoré sme všetci zvyknutí. Skôr čakajte na moderne znejúci popový metal s občasnými powermetalovými momentkami. Nečakajte tu ani veľa melódii, skôr len tie, ktoré nájdete zvyčajne na refrénoch a aj to nie až tak často. Najväčšia melodická zbraň tejto kapely je totiž jej speváčka, ktorá spieva tým typickým dievčenským hláskom, ktoré máte možnosť počuť v rádiách s občasným pritvrdením. Hudobníci ako tak sa nesnažia hrať iba jednoduché songy, vedia naložiť nejaký ten komplexnejší riff, dokážu slušne zasólovať a bicie tiež nenudia. Problém vidím skôr v dávaní prehnaných efektov, ktoré vôbec neznejú prirodzene k hudbe a paradoxne v tom, že si ledva zapamätám jeden song potom čo dohraje, čo je pri kapele, ktorá sa očividne snaží dostať ku čo najväčšiemu počtu ľudí až ťažko pochopiteľné. Úprimne pri tejto kapele som nič extra nenašiel, ale zase nejaké tie extra zlé momenty som tu nenašiel.

Melódia: 6.5/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 5,5/10

Massacre – Back from Beyond

Žáner: Death Metal

Pôvod: Tampa, USA

Label: Century Media

Legenda sa vracia s novým albumom po neuveriteľných osemnástich rokoch. Ak ich náhodou nepoznáte, tak vedzte, že dvaja členovia z momentálnej zostavy hrali na legendárnych Leprosy, respektíve Spiritual Healing po boku večne živého Chucka Schuldinera. Chcete viac dôkazov? Pamätáte si na tie chaotické sóla v Leprosy? Áno, na tomto albume ich zažijete viac než dosť, proste Rick Rozz je starý pes, ktorý sa svojej kosti len tak nepustí. Problém je ale taký, že ten pes ani nemá záujem o inú kosť. Všetky sóla znejú ako cez kopirák. Našťastie môžem niečo iné povedať o samotných piesňach. Nájdete tu ten pravý oldskúlový death metal bez okoliek, bez zbytočných efektov, proste riadne mäso. Len je to vynikajúce šťavnaté mäso? Musím povedať že ani nie. Najete sa možno fajne, ale ja by som to osobne prirovnal ku mäsu, ktorú si dávam každodenne bez toho, aby som sa nejak zastavoval nad jeho výnimočnou chuťou, pretože tam žiadna nie je. Tento album napriek tomu, že je spravená takými legendárnymi menami, je až neuspokojivo štandardné, ale death fanatici (alebo „Death“ fanatici, ak chcete) si určite prídu na svoje.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 8.5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 4,5/10

Hodnotenie: 7/10

Ancient Ascendant – Echoes and Cinder

Žáner: Black/Death Metal

Pôvod: Reading, Veľká Británia

Label: Candlelight

Druhý album kapely Ancient Ascendant je chladným a drvivo tvrdým materiálom. Veľmi ostré deathové riffy, blackové melódie a raz za čas nejaký ten akustický moment zdobia tento album. Škriekavé vokály robia z tohto albumu silne pekelný zážitok. Tento album avšak nie je len konštantný pekelný hluk, kapela vie aj chytiť riadne chytľavými riffmi a prekvapujúco prístupným zvukom. Ťažko ale napriek tomu som našiel nejaký moment, ktorý by ma vážne chytil a prinútil ma znova si to vypočuť. Musím ale rovno povedať, že tento album dokáže zaujať dosť ľudí bez nejakej väčšej námahy keďže je dosť možné že si nejaký ten zapamätateľný moment nájdu. So mnou to ale až tak nepohlo.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7/10

Animals As Leaders – The Joy of Motion

Žáner: Instrumental Djent

Pôvod: Washington, USA

Label: Sumerian

Partia okolo mága Tosina Abasina je späť so svojim tretím albumom. Môžete očakávať to, čo sa od Animals čakať má: virtuózne predstavenia od všetkých zúčastnených a tá typická djentovská atmosféra spojená s prvkami elektroniky a jazzu. Každá skladba je naplnená unikátnou atmosférou, kde hlavnú úlohu v tomto prípade hrajú polyrytmické riffy, melódie akoby z iného sveta a sóla, ktoré sú síce technické, ale nikdy nie prehnané. Napriek tomu, že tento album je vlastne vytvorený muzikantmi, ktorí môžu urobiť prakticky hocičo, zostávajú vždy pri svojom poňatí hry a iba niekedy sa rozhodnú odbočiť do menej očakávaných teritórií. Jediný problém čo som mal s touto kapelou, teda dávanie prednosti technickým prednostiam nad hudbou samotnou, je v tomto albume preč. Konečne mám možnosť počuť Animals As Leaders ako plnohodnotnú kapelu a nie len ako zbierka veľmi talentovaných hráčov. Tento album sa až neuveriteľne ľahko počúva na to, ako progresívny a komplexný tento album naozaj je. Obrovská chvála kapele, o ktorých som si ani nemyslel že dokážu prekonať svoj tieň a ponúknu naozaj výnimočný album.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 6/10

Komplexnosť: 9,5/10

Originalita: 9,5/10

Hodnotenie: 9,5/10

Gamma Ray – Empire of the Undead

Žáner: Power/Speed Metal

Pôvod: Hamburg, Nemecko

Label: earMUSIC

Legenda Gamma Ray je späť so svojim jedenástym počinom. Ak ste fanúšikmi kapely, tak vám asi vôbec netreba vysvetľovať aký je ich typický zvuk, čo je na nich výnimočné a čo nie je a rovnako by som nič nemusel hovoriť o ich najnovšom počine. To by ale bola riadna amatérčina z mojej strany :D. Čakajte na riadne melodickú a miestami rýchlu jazdu s klasickými power metalovými postupmi, ktoré dokážu dav pekne rozhýbať. Album je vyšperkovaný množstvom chytľavých melódií a refrénmi, riadnými sólami a samozrejme nestarnúcim hlasom Kaia Hansena. Piesne držia vysokú kvalitu a naozaj ťažko sa mi hľadali piesne, ktoré by sa mi zdali horšie ako druhé, keďže každá mala svoju vysokú kvalitu. Možno akurát okrem balady Time for Deliverance, ktorá mi až príliš znie ako We Are the Champions od Queenu. Gamma Ray teda spravila ďalšiu klasiku do zbierky, ktorý každý fanúšik nesmie premeškať.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 6/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 8,5/10

Crystal Tears – Hellmade

Žáner: Speed/Power Metal

Pôvod: Thessaloniki, Grécko

Label: Massacre

Tretí album týchto Grékov prináša ten štandardný moderný powermetal, na ktorý sú už asi všetci zvyknutí. To ale neznamená že je to len nejaký priemerný album. Čo sa týka samotných piesní, je si z čoho vyberať na riadne metlenie, alebo aj na pohoďáckejšiu atmosféru. Kompozície sú jednoduché ale som dosť prekvapený rozmanitosťou piesní, jedna pieseň by sa dala porovnať až ku popovej piesni s tvrdými gitarami a hneď na to ďalšia je riadne melodická thrashovica. Riffy v tomto albume dokážu pritvrdiť samotnú hudbu a vedia byť riadne chytľavé, ale niekedy kapela nahodí úplne tuctový riff, ktorý so mnou nič nerobí. Spev v tomto albume je kvalitný, len som v niektorých častiach zacítil že spevák sa snaží zaspievať vyššie tóny, alé je schopný urobiť. Sóla sólujú, bicie bubnujú, vlastne tu sa ťažko nájde niečo nezvyčajné v týchto piesňach. Musím ale povedať, že kapele to fičí riadne a musím im za to dať dosť priaznivé hodnotenie.

Melódia: 8/10,

Tvrdosť: 5/10,

Komplexnosť: 4/10,

Originalita: 3,5/10

Hodnotenie: 7/10

Trollfest – Kaptein Kaos

Žáner: Folk Metal

Pôvod: Oslo, Nórsko

Label: NoiseArt

Skupina Trollfest je jedna z tých kapiel, kde je už na prvý pohľad jasné, že nejaké ťažké, seriózne, metaforické, či filozofické muzikanstvo budete hľadať márne. Táto kapela je o zábave a o zábave zrejme bude až kým sa nerozpadnú. Je tu síce jasný vplyv od ich fínskych trollských kolegov, ale majú toho aj dosť rozdielneho. Pri kapele Trollfest treba čakať na intenzívnejšie kúsky s množstvom saxofónovych, či akordeónovych melódii a celkovo vyšinutejším poňatím hry. Na piesňach ako takých sa dá veľmi pobaviť, aj keď určite viac v inom ako triezvom stave. Sú tu totiž pasáže, ktoré na prvé vypočutie znejú tak bizarne, že až som neveril že ich kapela spravila úmyselne. Problém v tomto albume vidím ale v tom, že ťažko som našiel nejakú pasáž, ktorú by som dokázal vážne zapamätať. Taktiež mal som pocit že kapela vymýšľala niektoré piesne bez toho, aby si úplne premysleli, či jednotlivé pasáže do seba vôbec zapadajú. Je to zábavná a bizarná doska, len neviem či dokáže chytiť dostatok ľudí na to, aby sa o tom dostatočne dalo rozprávať a baviť sa na tom vo väčšej skupinke ľudí, čo bol myslím hlavný motív tohto albumu.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 7/10

Lacuna Coil – Broken Crown Halo

Žáner: Gothic Metal/Alternative Rock

Pôvod: Miláno, Taliansko

Label: Century Media

Lacuna Coil – svetoznáma veličina, ktorá pre niektorých už dávno nie je to čo bývalo, pre niektorých stále kúzelná záležitosť, pre niektorých zase to najlepšie pod temným slnkom. Ich siedmy album pokračuje v šľapajách ich predchádzajúceho počinu, s ktorým sú určite náramne spokojní. Hlavnou ťahúnkou kapely je tradične skvelá Cristina Scabbia, ktorá ako u predchádzajúcich počinoch úplne zatieňuje všetko ostatné. Už aj druhý spevák Andrea Ferro je tam prakticky do počtu a ledva som ho vnímal počas celého albumu a okrem asi dvoch či troch momentov, na ktorých žiaril, bola jeho existencia takmer úplne nulová. Čo sa týka hudobnej zložky, stále sú tu jednoduché songy s jednoduchými riffmi a plnou basou, ktoré sú ale dobre dopĺňané keyboardovým pozadím, ktoré robia tento album celkom zaujímavým. Tu som ale márne hľadal tie klasiky z minulého desaťročia, vďaka ktorým som si túto kapelu obľúbil a musím rovno povedať, väčšina piesní mi znie ako na jedno kopyto. Sú tu dobré melódie a samozrejme skvelý spev, ale fakt nemôžem nič nájsť v novom albume čo by ma fakt zaujalo. Nie je to zlý album, všetko je tu prakticky v poriadku a o nedostatkoch sa tu ani nedá hovoriť, len Lacuna Coil pre mňa sa týmto albumom takmer nič nespravila.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 4,5/10

Hodnotenie: 6/10

Moloch – Verwüstung

Žáner: Ambient/Black Metal

Pôvod: Rivne, Ukrajina

Label: Human to Dust

Ukrajinský one-man projekt Moloch je síce aktívny iba jedno desaťročie, ale tento počin je už dvanásty v jeho diskografii a ak k tomu pridáme niečo vyše 50 (!!!) dém, ep-čok a splitiek, je jasné že sa tu nerozmýšľa príliš nad detailami a všetko vychádza priamo z čierneho zlobivého srdca. Je to proste najúprimnejší black metal aký môže existovať. Rýchle pasáže sa tu striedajú s pomalejšími, riffy vykrikujú samotné zlo a melódie, ktoré sa tu objavujú iba zriedkakedy sú až neúmorne chladivé. Sú tu aj temné ambientné chvíle, ktoré otvárajú aj zatvárajú tento počin. Nad tým všetkým treba ale pozdvihnúť vokály: márne by som hľadal zlovestnejší a popritom depresívnejší vokál ako je tento. Musím ale podotknúť, nie je to album pre každého. Aj mne sa stávali momentky, keď som si povedal, že zlovestnejšie a chladnejšie sa to už proste nedá. K tomu sekunduje aj dosť mizivá produkcia, ktorá sluší iba takejto hudbe. Mám tiež ale výčitky k tomuto albumu. Nemôžem povedať, že okrem tej chladivej zlosti by tento album ponúkal niečo iné. Čo sa týka kompozícii, tie sa mi zdajú niekedy až monotónne a v mnohých okamihoch som mal čo robiť, aby som udržal pozornosť pri počúvaní. Musím ale povedať, že v dnešnej dobe premodernizovaných blackmetalových nahrávok je dobré vedieť, že niekto doslova serie na dnešné trendy a tvorí čo najúprimnejšie.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 7/10

Sonata Arctica – Pariah's Child

Žáner: Power Metal

Pôvod: Kemi, Fínsko

Label: Nuclear Blast

Fínski vlci Sonata Arctica sa vracajú späť k svojim starým dobrým spôsobom po ich dosť zvláštnom albume spred dvoch rokov. Veľmi melodické skladby s až Disneyovským nádychom vedené s unikátnym vyprávačským štýlom Tonyho Kakkoa. Všetky piesne idú cez štandardný postup (teda okrem poslednej takmer desaťminútovej skladbe), ale nejakým zvláštnym spôsobom tieto skladby sú niečim výnimočné. Možno to bude tou vyprávačskou povahou každej skladby, keďže pod každou jednou piesňou si vybavujem plný a unikátny príbeh s jasným odkazom, alebo len tým severským ponímaním, ktoré má oveľa väčšiu hĺbku ako obyčajná hudba. V každom prípade sa stačí len trošku ponoriť do hudby a už vás to dostane. Sonata Arctica samozrejme vždy mala talent na chytanie poslucháčov do svojho sveta a som len rád že tento talent naplno využili aj v tomto albume. Tu ale nenájdete až tak výnimočné piesne, na to si musíte pustiť ich staršiu tvorbu. Pre každého fanúšika kapely je ale holou povinnosťou si tento album vypočuť a ani ostatní by nemali ďaleko zaostávať.

Melódia: 9,5/10

Tvrdosť: 3/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Human Cull – Stillborn Nation

Žáner: Crust/Grindcore

Pôvod: Veľká Británia

Label: Goatprayer

Debutový album Human Cull je práve taký masaker, ktorý sa na vás spustí zbesilou rýchlosťou a za veľmi krátky čas vás totálne zvalí. Tento album s 23 songami a v dĺžke zhruba 25 minút je aj celkom očakávane o riadnom chaose vo veľkej rýchlosti. Laik by to mohol nazvať aj ako nesúrodym bordelom, ale po veľkom počte navštívených koncertov s kapelami podobného ranku (díky Andrej :D) som sa naučil hľadať aj to, čo je v hĺbke tohto neustáleho chaosu. V prípade Human Cull je to nenormálne hustý a chrumkavo-crustový zvuk gitár a až morbídny pohľad na svet. Je jasné, že politicky orientované texty nie sú tie práve šálky (alebo skôr štamprlíky :D) kávy pre každého, ale je jasné že kapela má jasný zámer a odkaz. Ale musím povedať že Human Cull neprináša nič nové do tohto sveta a podobných kapiel ako oni je viac než dosť. Tak prečo napriek tomuto aj tak odporúčam si vypočuť tento album? Pretože takýto morbídny bordel, aký Human Cull vyprodukovali, je fakt slasť počúvať.

Melódia: 1/10

Tvrdosť: 9,5/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 3/10

Hodnotenie: 7,5/10

Albumy, ktoré som tento týždeň nemal možnosť vypočuť:

Sinbreed – Shadows – Power Metal, Nemecko

Neige Et Noirceur - Gouffre Onirique et Abîmes Cosmiques – Ambient Black Metal, Kanada

Sargeist - Feeding The Crawling Shadows – Black Metal, Fínsko

The Body - I Shall Die Here – Sludge Metal, USA