Metalový týždenník 2014

Týždeň 14: 1.4 – 6.4.

Austrian Death Machine – Triple Brutal

Žáner: Thrash Metal/Metalcore
Pôvod: San Diego, USA
Label: Artery

Síce Tim Lambesis už sedí v chládku, ale jeho bočný projekt Austrian Death Machine vydáva už svoj tretí album. Ak tento projekt nepoznáte, tak vedzte,že je to iba o jednom: o samotnom Arnoldovi Guvernátorovi :D. Každá pieseň je vytvorená vďaka nejakej pamätnej situácie, alebo pamätnej hláške z Arnoldových filmov. K albumu sú pripojené aj humorné hlášky či dialógy od Arnoldovho napodobňovateľa buď priamo v piesňach alebo ako samostatné tracky. Ale netreba tu zabúdať na hudbu. Tu sa jedná o riadne masakrálny thrash s občasnými metalcorovými momentmi. Každý song je silno moshpitovitý materiál. Riffy riadne sekajú, basu je v tomto prípade riadne počuť a pridáva riadne kovový nádych k zvuku, vokály sú riadne tvrďácke, sóla sú zbesilo rýchle a akoby povinnosťou v každej piesni (dokonca im Arnie v jednej piesni vyčíta keď na to sólo zabudnú :D). Celkovo musím povedať že tento album je riadne zábavný z každého ohľadu a možno okrem trochu väčšej originálnosti a rozmanitosti tu podľa mňa nič nechýba. Určite pekná rozlúčka na pekne dlhú dobu pre Tima Lambesisa.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Steel Panther – All You Can Eat

Žáner: Glam Metal

Pôvod: Los Angeles, USA

Label: Open E

Ak sa človek poprvýkrát stretne s kapelou Steel Panther bez toho, aby si od nich vôbec niečo vypočul, možno si pomyslí o nich akurát to, že buď zaspali dobu, alebo sa až príliš snažia vrátiť do 80tych rokov na to, aby ich bral niekto vážne. Lenže Steel Panther to veľmi dobre vie a využíva to na svoju stranu. Čo sa týka hudby, tu čakajte presne ten 80tkový glam metal. Nič nové, len veľmi jednoduché a chytľavé hymny s refrénmi, ktorý by určite každý spieval na každom veľkom koncerte. Lenže to by nesmeli vedieť význam ich textov. Ich texty sú plné sexuálnych úchylností a nemyslím to tým, že sa pod nejakou tou metaforou skrýva nejaký ten náznak. Tu sa všetko vykecáva na plnú hubu a vy sa neprestanete buď smiať, alebo byť zhrozený (záleží na tom, či sa vám takýto humor páči alebo nie) nad tým čo oni vyspevujú. Texty tento album a túto kapelu proste zachraňujú od šedej, no ale veľmi chytľavej priemernosti. Fanúšikom glamu tento album teda určite odporúčam.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 3/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 7/10

Lost Society – Terror Hungry

Žáner: Thrash Metal

Pôvod: Jyväskylä, Fínsko

Label: Nuclear Blast

Úplne nová krv v thrashe, fínski Lost Society sú tu so svojim druhým albumom. A všetci hrajú ako hyperaktívne deti nadopované redbullom. Žiari z nich tak obrovská energia, že asi ani ten najkľudnejší človek by nedokázal stáť len tak na jednom mieste a počúvať. Rýchla ale zase nie až tak zbesilá rýchlosť (to viete, aby ľudia mohli ešte počas koncertov chytiť rytmus :) ), k tomu riadne chytľavé riffy, veľmi kvalitné vokály na thrashový štandard, no proste materiál, ktorý rozhýbe každého. Len otázka znie, či ponúka kapela aj niečo iné ako riadne zapekaný thrash? Musím povedať, že ani nie. Ono každého bude baviť tento zbesilý, ale napriek tomu dosť zábavný thrash, ale pri každej kapele, keď hrá nejaký koncert sa nedá čakať, že všetci diváci budú zbesilo moshovať od začiatku do konca. A tu je hlavný kameň úrazu – človek by aj chcel ďalej moshovať, len už nevládze a chcel by niečo v nie až tak rýchlom tempe a vychutnať si skutočný talent, lenže kapela si v kuse udržiava túto rýchlosť akoby to bola pre nich len rozcvička a tak trochu zabúdajú na to, že existuje na tomto svete niečo iné ako rýchly thrash. Ale však načo sa tu vlastne sťažujem? Však thrash je presne o tomto – riadna zbesilosť a riadna zábava. A presne toto Lost Society ponúkajú.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4,5/10

Hodnotenie: 8/10

Hardcore Anal Hydrogen – The Talas of Satan

Žáner: Avant-Garde Metal

Pôvod: Francúzsko

Label: Apathia

No absolútne netuším, čo som to teraz akože počul. S takým menom ako Hardcore Anal Hydrogen by som očakával nejaký primitívny goregrind, alebo niečo podobné, ale toto by nečakal asi nikto. Poviem rovno, že tento album dostane vysokú známku za originalitu, ale to bude asi všetko čo sa pozitív týka. Kapela mieša doslova nemiešateľné; hardcorové až grindcorové pasáže miešané prakticky s hocičím neadekvátnym - bongá, etnická hudba, elektronika atď. Za normálnych okolností by to bolo chváliteľné, ale všetko sa tu mieša tak necitlivo, že mám pocit, že kapela robí paródiu z kapiel, ktorí miešajú prvky z netradičných žánrov do svojej hudby. Piesne taktiež nemajú žiadnu štruktúru a žiadna z nich (okrem jednej) nepresahuje métu troch minút, takže je evidentné, že veľa mysle ku vytváraniu týchto vecí neprebehlo. Vokály, to sú samostatná kapitola: ono keď človek zistí, že ten divný rušivý statický zvuk, ktorý prebieha pri každej piesni sú v skutočnosti vokály, bude trvať dlhšiu dobu každému (mne to došlo až pri treťom songu :P). A nemôžem ani povedať že album má nejakú spoločnú tému, nejaký jednotlivý zacelený postup, ktorý sa koná počas celého albumu, keďže každá pieseň sa až šialene líši od ostatných. Pre tých, ktorí si chcú vypočuť divnú hudbu to bude možno asi dobré, ale nečakajte tu ani kúsok talentu.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 9/10

Hodnotenie: 2,5/10

Grave Hill – Death Curse

Žáner: Death/Black/Thrash Metal

Pôvod: Anaheim, USA

Label: Dark Descent

Kapela Grave Hill je síce relatívne mladá formácia, ale ich druh death/thrashu je asi ten najodskúlovejší aký si môžem predstaviť. Riadne zlo bez žiadnych odbočiek, riffy, ktoré nikoho nedokážu len tak nechať na pochybách, že táto kapela sa nestará o nejaké tie súčasné trendy a vokály, ktoré nie sú síce nejako brutálne alebo šialene, ale napriek tomu sú účinnejšie ako väčšina deathových vokálov, ktoré som mal možnosť vypočuť. Album sa väčšinou nesie v strednom alebo trochu rýchlejšom tempe, ale nikdy sa nezbehnú na nejaké ultra-rýchle klepačky. Sóla v tomto albume dobre sekundujú hudbe, sú rýchle ale nikdy nie prehnane šialené. Musím sa avšak vrátiť k riffom: tie sú väčšinou veľmi jednoduché a tým zaručujú to, že nejaké veľké muzikantské momenty tu ani netreba čakať. Tu ale komplexnosť ide stranou a ide sa na ten oldskúlový doraz. Problém je v tom, že všetko tu už bolo mnohokrát predtým urobené a po vypočutí albumu sa tu ťažko nájde moment, ktorý zostane fakt dlho v pamäti. Je to riadne účinný album s riadne účinným zvukom, ale žiaľ mnohokrát už prerobeným.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7/10

Delain – The Human Contradiction

Žáner: Symphonic Metal

Pôvod: Zwolle, Holandsko

Label: Napalm

Skupina Delain so svojim štvrtým albumom prináša štandardný symfonický metal mainstreamového strihu. Jednoduché a dosť tvrdé riffy s jednoduchými klávesovými melódiami, refrény, ktoré sa dajú ľahko zapamätať a samozrejme nežný ženský hlas. Ono by sa dalo povedať, že je to len obyčajný priemerný album, ale musím povedať, že je to oveľa viac. Piesne napriek tomu, aké sú jednoduché a celkovo predvídateľné, sú až nečakane dobre spracované a o nude sa tu ani nedá hovoriť. Je tu akoby istý druh mágie, ktorá má schopnosť poslucháča nielen udržať, ale aj pravidelne sa ku nej vracať. Je to dané aj faktom, že všetko má tu hlavu a pätu a o nedostatkoch sa tu nedá ani hovoriť. Každý člen kapely je jasne vo svojom živle, čo je počuť na každej jednej piesni. Môžu za to aj hosťujúci speváci ako Marco Hietala z Nightwish, alebo Alissa White-Gluz, čerstvá speváčka Arch Enemy, ktorí dodávajú veľké množstvo vášne do nahrávky. Nový album Delain sa oplatí vypočuť napriek tomu, že nič prevratného neponúka. Teda samozrejme okrem skvelej hudby :).

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Pilgrim – II: Void Worship

Žáner: Doom Metal
Pôvod: Rhode Island, USA
Label: Metal Blade
Kapela Pilgrim sa dá považovať ako nováčika v doom metalovom svete. To však neznamená, že ich druhý album ponúka nejaké nové „trendy“ tomuto žánru. Všetko je tu silno oldskúlové, nie je tu ani zmienka o melanchólii či silných pocitoch, ide tu skôr o čarodejnícke rituály a ich horibilné následky. Kapela má inak iba dvoch členov, takže nečakajte na nejaké bohaté klávesové alebo gitarové obohatenia, tu sa ide priamo na vec s pomalými riffmi a rytmom a spevavými vokálmi, ktoré dokopy tvoria dosť rituálny zážitok. Keďže som ale vyššie spomenul, že tento album je silno oldskúlový, je celkom pochopiteľné byť v mienke, že kapela neponúka nič nové, čo je čistá pravda. Kapela sa drží zvuku už desaťročia zabehnutého a nedáva najavo ani len snahu robiť niečo iné. Dokonca ani počas albumu sa ten zvuk nemení čo i len na sekundu a ku koncu už môžu začať mnohí aj zívať pri tej monotónnosti. Kapela Pilgrim ponúka síce dosť atmosférickú nahrávku, ale až tvrdohlavo sa drží toho svojho bez vedomia, že práve to je ich najväčšia chyba.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 6/10
Komplexnosť: 3/10
Originalita: 3/10
Hodnotenie: 6/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Mass Infection - For I Am Genocide – Brutal Death Metal, Grécko
Dimholt - Liberation Funeral – Black Metal, Bulharsko
Kill Ritual - The Eyes Of Medusa – Thrash Metal, USA

Brainstorm – Firesoul – Power Metal, Nemecko (tento album si napriek tomu chcem vypočuť, takže som sa ho rozhodol presunúť na ďalší týždeň)