Live Report

Katalepsy (RUS) + Dehydrated (RUS) + Typhoid + Human Humus + The Infinite Within

29.7.2014, Rock Fabric, Poprad

V Poprade už pekne dlho bola v kalendári každého metalistu z pod tatier oznam o koncerte mohutných ruských tech death metalistov Katalepsy v Rock Fabric. Aj keď možno termín počas týždňa mohol niektorých ľudí odradiť,  nebolo pochýb o tom že táto akcia bude vydarená. Otázka len ostávala: ako veľmi vydarená táto akcia bude. Okrem Katalepsy sa totiž predstavili ich krajania Dehydrated a niektoré z najlepších kapiel, ktoré domácej extrémnej scéne máme.

Akcia sa začínala relatívne skoro na pomery klubu Rock Fabric (taktiež to bola prvá akcia tohto druhu po strašne dlhej dobe) o 19.00 hodine. Napriek tomu v klube bol dostatočný počet ľudí, aby prvá kapela The Infinite Within mohla byť spokojná s ich účasťou počas svojho vystúpenia. Táto mladá kapela vydala svoj debutový album iba pred mesiacom, ale už dokázala vyvolať dosť značný hurhaj na to, aby ľudia mohli byť zvedaví na ich živé vystúpenie. Ich brutálny a technický death s obrovským množstvom blastbeatov a rýchlych atonálnych riffov zaznievala po klube s obrovskou intenzitou. Kapela bola jednoznačne plne sústredená na svoj výkon a aj keď boli snahy o rozhýbanie publika, diváci takmer výlučne sledovali ich hráčske umenie. Kapela jednoznačne nevyzerala ako nejakí novici, ich výkon bol práveže porovnateľný s oveľa skúsenejšími harcovníkmi a preto si myslím, že o tejto kapele sa bude ešte veľa počuť.

Pôvodne podľa programu mala ako druhá kapela nastupovať hneď prvá z dvojice ruských kapiel, ale z dopravných dôvodov sa ich rozhodli vymeniť domáci grindisti Human Humus. Kapela je v domácich podmienkach dosť známa, takže sa už mohlo očakávať aj nejaký výraznejší pohyb zo strany fanúšikov. A to sa naozaj aj dialo. „Humusáci“ nakladali jeden zárez za druhým a ľudia sa začali riadne hýbať. Predsa len Human Humus nie je tak o technickosti, ale skôr o priamočiarosti a vďaka tomu bolo vystúpenie oveľa živšie a energickejšie. Humusáci tak môžu byť spokojní s koncertom.

Na rade teda až potom prichádzala prvá ruská kapela Dehydrated na čele s veľmi sympatickou speváčkou. Kapela hrala relatívne priamočiary death s množstvom groovu, ktorý dokáže dosť masívne rozhýbať publikum. Už pri tejto kapele som mal možnosť vidieť ten veľký rozdiel medzi kapelami, ktorí hrajú v rámci dlhšieho turné a tými, ktorí hrajú len občasné koncerty sem a tam. Tu som nemal pocit, ako keby predo mnou hrala banda obyčajných týpkov, toto bolo niečo totálne odlišné. Ich oveľa profesionálnejší prístup k vystúpeniu, naučené, ale veľmi efektívne pohyby, neustále hecovanie publika, ich „kostýmy“: to všetko zaručovalo výrazný ohlas z publika. Hudobne samozrejme nezaostávali a hlavne výkon speváčky si zaslúži riadny obdiv. Aj keď diváci na konci vystúpenia sa ešte snažili ešte vypýtať prídavok, časová tieseň ich nedovolila pokračovať. Ale verím, že kapela si týmto koncertom získala množstvo nových fanúšikov.

Po prestávke naplneným tombolou (tí, ktorí sa rozhodli byť vtedy pri bare, alebo vonku mali proste smolu, mohli vyhrať nejaké to fajné tričko či CD), prišli na rad najskúsenejší z domácich kapiel Typhoid. Táto trojica to rozbalila so svojim rýchlym a brutálnym deathom s väčším sústredením na vlastný výkon, ako na hecovanie. Týmto si publikum akoby dalo prestávku od toho neustáleho headbangovania a moshovania a sústredilo sa hlavne na výkon kapely. Typhoid podali veľmi suverénny výkon a taktiež mohli byť spokojní s akciou.

Tu sa už len čakalo na hlavnú hviezdu večera a dôvod, prečo táto akcia vôbec vznikla: moskovskí Katalepsy. Tak títo chalani nabehli so svojou hudbou takou silou, že reakcie boli takmer ihneď viditeľné. Večné circle pity, moshe, proste diváci vôbec nezaháľali a hýbali sa pri každej možnej príležitosti. Kapela samozrejme ukázala počas vystúpenia, prečo sú považovaní ako jedni z najlepších brutal deathových kapiel súčasnosti. Ich osemstrunové brutálne riffy, miešanie rýchlosti a priamočiarosti a nejaké tie technické vyhrávky museli uspokojiť každého fajnšmekera (alebo lepšie povedané kajšmentkera :D). Pridajte k tomu charizmatického vokalistu a suverénny výkon všetkých hráčov a máme do činenia s prakticky dokonalým koncertom. Katalepsy na konci ešte pridal po vypýtaní sa ešte jeden riadny zárez na rozlúčku a akcia sa tým ukončila.

Rock Fabric po veľmi dlhej dobe mala konečne poriadnú metalovú akciu a môžem potvrdiť, že bola nadmieru vydarená. Zvuk bol na pomery klubu až výnimočne dobrý, časový sklz bol relatívne malý a počet ľudí bol vzhľadom na deň a cenu vstupenky (mimochodom sa tu bavíme o meste, kde ľudia nadávajú nad 3€ vstupným :P ) bol nad očakávania (teda aspoň pre mňa). Torture Nightfest bola mimoriadne vydarená akcia a dúfam, že podobných akcií tu bude čím ďalej, tým viac J.

Metalový týždenník 2014

Týždeň 29: 14.7 – 20.7.

Betraying the Martyrs – Phantom

Žáner: Deathcore
Pôvod: Paríž, Francúzsko
Label: Sumerian
Betraying the Martyrs stačil iba jeden album, aby sa dostal do popredia deathcoreového žánru. Teraz so svojim druhým albumom sa snažia potvrdiť svoj status vďaka svojho až vesmírneho poňatia hudby. Typické znaky deathcoru sú tu samozrejmé: groovové a brutálne riffy, riadne hrubé growly spojené s melodickým spevom, nejaký ten breakdown to všetko len potvrdzuje. Betraying the Martyrs sa ale od mnohých odtatných líšia vysoko atmosférickými klávesmi, ktoré, na rozdiel od ich niektorých súputníkov, vynikajúco komplimentujú silný zvuk tejto kapely. Pri tomto albume sa dá ťažko nudiť aj vďaka celkom zaujímavým kompozíciam, ktoré neustále prinášajú sviežosť. V mnohých prípadoch to ale nesadne presne a niekoľkokrát som mal pocit že kapela si ani poriadne nepremyslela tú či tú pasáž a či táto časť by mala sedieť k tej ďalšej. Takto sa párukrát stavali dosť nesúrodé situácie. Lenže fakt, že Betraying the Martyrs momentálne patrí ku hudobne najbohatším kapelám v rámci deathcoreu a fanúšikom to jasne odporúčam.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10

Volumes – No Sleep

Žáner: Djent/Metalcore
Pôvod: Los Angeles, USA
Label: Mediaskare
Druhý album tejto kapely prináša spojenie, pri ktorých mnohých srdce zaplesá, pri ďaľších dobre ze nedostanú infarkt. Isteže, spojenie metalcoru a djentu nie je práve najnovšia vec, ale takéto spojenie môže byť extra zradné, ak si kapela zoberie z oboch žánroch práve to najtypickejšie a nepridajú k tomu nič extra. Pri Volumes je tu ale istá snaha spraviť aj niečo iné, len tie typické a až stereotypné elementy tu práve hrajú tu najväčšiu rolu. Riffy sú základom každého metalového žánru, takže čakať niečo iné ako sedem či osemstrunové nepravidelné zasekávačky, či breakdowny spojené s melodickými momentmi sa pri tejto kapele proste nedá. Možno by človek aj očakával nejaké tie progresívnejšie momenty, či agresívne hecovačky, ktoré zdobia jednotlivé žánre, ale tu sa bohužiaľ nič také nedeje. Sú tu ale isté keyboardové momentíky a dosť chytľavé riffy, ktoré dokážu zaujať. Lenže povedať že tento album je niečo extra proste nemôžem. Kapiel z obidvoch žánrov je momentálne ako mravcov a aj keď je táto kapela nejaký výsledok spárenia dvoch rôznych druhov, je to stále len jeden z milióna mravcov, ktorý aj tak bežné oko nerozozná od seba.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 4,5/10
Hodnotenie: 5,5/10

Novembers Doom – Bled White

Žáner: Death/Doom Metal
Pôvod: Chicago, USA
Label: The End
Už deviaty album tejto Chicagskej stálice prináša melancholickú a zároveň riadne brutálnu jazdu. Piesne, ktoré sa nikdy nesnažia zaujať technikou, či virtuozitou, ale jasným melancholickým odkazom, či vokálmi, kde sa striedajú veľmi kvalitné growly a melodické, ale smutné spevy. Album ako taký sa dá rozdeliť do dvoch častí, ktoré sa navzájom neustále prelínajú a vytvárajú svoj nezameniteľný zvuk. Death metalové časti režú až do kosti svojimi pomalými a atmosférickými riffmi, zatiaľ čo tie melodickejšie momenty, teda gitarové melódie a vokály tento pocit stiesnennosti ešte zvýrazňuje. Málokedy sa dá počuť album, kde sa spájajú tieto dva koncepty a znejú pritom tak skvele spolu, že sa to inak ani nedá predstavi. Celý album sa nesie v tejto silnej atmosfére a v tomto prípade vôbec nevadí, že veľa rozličností medzi piesňami nenájdete. Sú tu síce piesne, ktoré sa odlišujú od ostatných buď tempom, alebo celkovým stvárnením, ale táto atmosféra sa po celý čas úspešne udržiava. Ich veľmi moderná produkcia, ktorá by za iných okolností znela až príliš sterilne, poukazuje na všetky aspekty ich tvorby v totálnej čistote, čo nesmierne napomáha nálade albumu. Novembers Doom je stálica death/doomového žánru a jedna z kapiel, ktorá by mala slúžiť ako inšpirácia pre ostatné kapely, ktoré sa snažia vytvárať podobnú hudbu a tento album to len potvrdzuje.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 9/10

Age of Artemis - The Waking Hour

Žáner: Melodic Power Metal
Pôvod: Brasília, Brazília
Label: Power Prog
Brazília tak trochu zvláštne ešte nedostala priestor v mojom týždenníku (alebo možno aj áno, len si na to nepamätám :D), takže dostáva priestor teraz vďaka druhému albumu od Age of Artemis. Aj keď žánrovo sa označujú ako melodický power metal, počujem tam dosť niekoľko iných hudobných žánrov od prog rocku, cez hardrock až po drobné etnické elementy. Lenže tento album sa drží presne toho, čo sa od albumu takého žánru dá čakať: melódia vždy a všade, všeobecne veselá nálada a sóla z kategórie vzdarených, ale stokrát obohraných. Úprimne, tento album sa mi zo začiatku takmer vôbec nepáčil, keďže mi to pripomínalo skôr treťotriednu kapelu, ktorá len kopiruje svoje idoly bez prílišneho rozmýšľania. Aj keď jasný odkaz na kapely ako Edguy, alebo ich krajanov Angra je viac než zrejmý, ich skutočný talent sa mi ukázal až po opätovnom vypočutí: ich piesne majú jasnú dušu a majú nespornú kvalitu a sú momenty kde uznanlivo kývem hlavou, pretože kapela presne vie čo robí a robí to parádne. Originálne to zďaleka nie je a vlastnú identitu by som tu asi márne hľadal, ale Age of Artemis je kapela, ktorá má svoju kvalitu.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 3/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 3,5/10
Hodnotenie: 7/10

Corrupt Moral Altar - Mechanical Tides

Žáner: Grindcore
Pôvod: Liverpool, Veľká Británia
Label: Season of Mist
Nová krv v grindcorovej scéne Corrupt Moral Altar vchádza do sveta s poriadne cez poriadne rozkopané dvere. Surovosť grindu pochádzajúca z jej samotnej kolísky sa asi nedá replikovať, to človek tam musí asi žiť, aby získal schopnosť robiť ten pravý surový grind. Lenže, táto kapela, vediac o tom, že to proste majú v sebe, sa rozhodli to riadne okoreniť postupmi, ktoré sú pre grind až priam neslýchané. Krátke songy chlapom zrejme nestačia, takmer všetky totiž majú na grind až nadpriemernú dĺžku (veľakrát ani neviete že začala nová pieseň, kapela len proste hrá ďalej akoby nič) a sú plné nečakaných zvratov. Niekedy si až človek počas ich pomalšieho "breakdownu" pomyslí: však toto nie je grind. Lenže pre túto kapelu grind nie je o rýchlosti, či stručnosti, ide presne o tú zbesilosť a všetko ostatné sa nemusí limitovať. Áno, sú tu momenty, ktoré skôr pripomínajú hardcore, či sludge, či dokonca doom a niekedy kapela silno prekvapí melodickým momentom, či songom, lenže u tejto kapele je jasné, že návodmi sa riadiť proste nebudú. S týmto samozrejme ide aj istá dávka rizika a kapela sa nevyhla občasným hluchým, či dokonca nevydareným momentom. Mal som taktiež pocit, že produkcia práve nepomáhala pri dosiahnutí toho správneho výsledku a často sa mi zdala až suchá. To ale nemení nič na fakte, že Corrupt Moral Altar je nová grindová krv a treba s nimi v budúcnosti počítať.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10

Bohužiaľ, video na tento album som nemohol nikde nájsť :(

Empyrium – The Turn of the Tides

Žáner: Dark Folk/Neoclassical Darkwave
Pôvod: Hendungen, Nemecko
Label: Prophecy

Kapela Empyrium patrila k jedným z najoriginálnejších kapiel v rámci folkmetalového žánru až kým sa nerozhodli hrať čistý temný folk. Po rozpadnutí sa a znovunarodení sa ale vracajú s ďalšou výraznou hudobnou obmenou. Dvanásť rokov po ich poslednom albume je teda riadna doba, tak na takéto zmeny proste trebalo čakať. Očakávať môžete ale naďalej veľmi temnú a atmosférickú hudbu, ktorá málokedy priberie na intenzite. Folkové elementy výrazne išli bokom a dopredu išli doomovo ladené melódie, melancholické chorály a veľmi zádumčivá atmosféra. Prím hrajú práve tieto atmosférické melódie a spevy. Ťažko sa tu nájdu napríklad aj také perkusie, ktoré aspoň tvrdia tempo jednoduchým bubnovaním. Všetko na tomto albume ide na jednu kartu a to temnou, doomovou a ponurou. Tento album odporúčam počúvať iba v určitom počasí, alebo psychickom rozpoložení keďže ťažko sa to bude počúvať počas krásneho letného dňa. Empyrium sa vrátili s dosť osobným poňatím hry a najmä preto vám tento album odporúčam.

Keďže v žiadnom prípade sa tento album nedá nazvať metalovým, nebudem ho hodnotiť.

King of Asgard – Karg

Žáner: Melodic Death/Viking Metal
Pôvod: Mjölby, Švédsko
Label: Metal Blade
Tretí album týchto pravoverných vikingov prináša presne to, čo by sa malo očakávať od pravej vikingskej horde: chladný, epický a riadne bradatý zárez. Kapela poväčšinu hraje melodický death, ale ani sa nesnažte ich spojiť s kapelami ako Amon Amarth alebo ich podobnými. Je tu totiž veľmi výrazná blacková mašina, ktorá ťahá túto kapelu vpred a dáva ľuďom najasno, že v žiadnom prípade sa tu nejedná o príliš melodickú jazdu a ide sa naplno. Aj pomalšie pasáže dávajú najavo svoju hrdosť a ten pocit plavenia sa v búrlivom severnom mori je riadne znateľný. Riffy sú priam zapálené pre boj a hrdinstvo, vokály sú nekompromisné a sila v tomto albume je priam neuveriteľná. Piesne sú ale napriek svojej relatívnej jednoduchosti nie tak ľahko zapamätateľné, takže mnohonásobné vypočutie je tu takmer nevyhnutnosťou, čo ale pre každého milovníka vikingského metalu určite nebude vadiť. Nový album of King of Asgard je surový, ale aj majestátny, proste taký, aký vikingský metal má byť.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8,5/10

Overkill – White Devil Armory

Žáner: Thrash Metal
Pôvod: New York, USA
Label: Nuclear Blast
Overkill, jedna z thrashových kapiel, ktorí by podľa mňa bez problémov mohla vymieniť hociktoré člena veľkej štvorky, pretože na rozdiel od nich ešte stále vytvárajú výborné thrashové nátery. Po dvoch úplne skvelých albumoch Ironbound a The Electric Age sa vracajú späť s ich už osemnástym albumom a hlava otázka zostáva, či títo starci stále majú na to a dokážu skórovať hetrik vynikajúcich albumov za sebou. Oni nielenže ten hetrik s prehľadom dávajú, oni to dávajú akoby to bola pre nich bežná vec. Chlapi sa stále držia už dobre zabehnutej formuly: riffy pri ktorých sa nič iné než headbangovať proste nedá, poriadne ostrá basa a samozrejme Bobby Blitz. Tento chlapík akoby nikdy nestarol, tá nenormálna energia z jeho hlasu by dokázala plno nahradiť kofeín. Songy dokážu rozmetať každé miesto naživo, ale ich hudba nie je iba o tom. Je tu veľké množstvo veľmi zaujímavých odbočiek do hlbších sfér, ktoré pripomínajú ľuďom, že Overkill nie je iba parta starých bláznov, ale aj veľmi schopní hudobníci. Overkill je proste jedna z kapiel, ktorá dokazuje, že stará garda nielenže žije, ale dokáže aj teraz nakopať každému zadky.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 9/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Unaussprechlichen Kulten - Baphomet Pan Shub-Niggurath – Death Metal, Čile
Chaos Moon - Resurrection Extract – Black Metal, USA
Vulcano - Wholly Wicked – Black/Death/Thrash Metal, Brazília

Rage Nucléaire - Black Storm Of Violence – Black Metal, Kanada

Metalový týždenník 2014

Týždeň 27: 1.7 – 6.7. a Týždeň: 28: 7.7- 13.7

Tak po dvojtýždňovej prestávke som späť s novým metalovým týždenníkom (pre tento raz dvojtýždenníkom). Dopredu sa ospravedlňujem s až výnimočne veľkým zoznamom albumov, ktoré som počas prvých dvoch júlových týždňov nemohol vypočuť, avšak oddych bol pre mňa veľmi potrebný a tak som sa rozhodol si vypočuť (podľa mňa) tie najdôležitejšie albumy z posledných dvoch týždňov. To ale neznamená, že albumy, ktoré som si počas tých dvoch týždňov nevypočul, budem totálne ignorovať a niekedy v budúcnosti sa k nim určite vrátim. Takže užite si nový metalový týždenník :).

Every Time I Die – From Parts Unknown

Žáner: Metalcore/Mathcore
Pôvod: Buffallo, USA
Label: Epitaph

Už siedmy album týchto šialených metalcoristov ide vo vlne rýchlej, šialenej ale aj zvláštne melodickej. Piesne sa ťažko dajú považovať za normálne, keďže väčšinou ide o veľmi chaotickú atmosféru, kde riffy, bicie aj vokály sa akoby zbláznili a dávali ľuďom jednoznačne najavo, že ich názor ich nezaujíma, proste vydávajú zo seba totálnu silu. Nemôžem povedať ani krivé slovo na muzikálnosť tejto kapely. Nehrajú dvakrát technické veci, ale na tom nezáleží, pretože ich duša tkvie v totálnej rozbitosti konvencií. Našťastie celý album nie je len nekontrolovateľným chaosom, je tu totiž veľké množstvo veľmi kvalitných hardcorovejších sekvencií, ktoré dokážu rozpohybovať celé telo. Tento album je dosť krátky, má len o niečo vyše 30 minút a samotné piesne málokedy prekročia 3 minútovú hranicu, ale to sa pri takej intenzívnej nahrávke nedá ani nič iné čakať. Predsa by som len privítal ešte o páru piesní naviac. Tento album odporúčam všetkým, ktorí veľmi radi holdujú šialenej hudbe a v ňom vida to najväčšie umenie, pretože tento album je toho skvelým príkladom.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Corrosion of Conformity – IX

Žáner: Crossover/Sludge/Southern Metal
Pôvod: Raleigh, USA
Label: Candlelight

Legendárni C.O.C. sa vracajú späť so svojim unikátnym štýlom, ktorý si udržiavajú už neuveriteľných tridsať rokov sa vracajú so svojim ďalším albumom (a ak viete čítať, tak už dávno viete, ktorý v poradí to je). Ich husté riffy, ktoré zvukovo sa ani nesnažia znieť moderne, vokály, ktoré pripomínajú riadne zadymené miestnosti a drobnučké thrashové prvky sú ako vždy u C.O.C. Prioritou a pustiť si ich rozhodne nedajú. Pochybujem avšak, že tento album dokáže pritiahnuť nových fanúšikov, keďže ich štýl je nielenže nemenný, ono ostal nezmenený ani oproti ich predchádzajúcich počinov (teda samozrejme nepočítam tých, ktorí sa dozvedajú o tejto kapele až teraz). Úprimne, málokedy som našiel naozaj koherentné postupy v piesňach toto avšak pomáha tej zadymenej atmosfére, ktorá prebieha počas albumu. C.O.C. podľa mňa zďaleka nespravili ich najlepší album, ale určite sa za tento album členovia hanbiť nemusia.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Sonic Syndicate – Sonic Syndicate

Žáner: Alternative Metal/Metalcore
Pôvod: Falkenberg, Švédsko
Label: Nuclear Blast

Kapela Sonic Syndicate si počas svojej krátkej kariéry prešli mnohými zmenami, či to hudobnými, alebo personálnymi a osobne som mal pocit že to išlo sústavne dole vodou. Teraz už len ako štvorica a po štyroch rokoch sa vracajú so svojim rovnomenným album. No zvyčajne sa pri takomto názve naskytne otázka, či to naznačuje nejakú veľkú zmenu, návrat k forme, alebo či bude všetko po starom. Na jedno veľké šťastie môžem povedať, že kvalitatívne sa posunuli o riadny kus nahor, aj keď úprimne povedané, ich predchádzajúci album by asi ťažko podliezli, pretože bol naozaj taký zlý. Hudobnícky ale ostali skôr v metalcorových vodách s veľmi jednoduchými štruktúrami a melodickými refrénmi. Našťastie je tu ten závan škandinávskeho melodeathu, ktorý sa proste nedá okopírovať inými ľuďmi. Chytľavé riffy s elektronickými prvkami pôsobia pekne energicky. Vokály sú ale podľa mňa najhorším prvkom v albume. Dvojica, ktorá robila ich prvé albumy mali svoju osobitosť a silu, tu sa ale spevák snaží growlovať čo vôbec nie je jeho parketa a aj keď melodický spev je u neho oveľa lepší, stále nemá takú osobitosť aby ma naozaj vedeli osloviť. Sonic Syndicate si týmto albumom ale jednoznačne polepšili a budúcnosť tejto kapely naozaj nevyzerá tak čierne čo sa týka hudobnej kvality.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7,5/10

Wolves in the Throne Room – Celestite

Žáner: Ambient

Pôvod: Olympia, USA

Label: Artemisia

Wolves in the Throne Room je jedna z najrešprektovanejších a najinovatívnejších blackmetalových kapiel, ktoré pochádzajú z USA. Ich vysoko atmosférický black metal dokázala pritiahnuť nejedného fanúšika žánru a dokázala si vybudovať meno a rešpekt v celej komunite. Lenže kapela sa rozhodla o dosť zvláštny ťah, ktorý sa stal iným kapelám v minulosti a málokedy dosiahol čo i len štipku úspechu: vydať čisto ambientný inštrumentálny album. Na samotnom ambiente samozrejme nie je nič zlé, lenže blackmetalové kapely takmer nikdy nedokážu emulovať výbornú atmosférickosť ich pôvodného soundu, len s použitím klávesov a iných efektov. Takto to dopadlo aj pri Wolvesoch. Ich mohutný kaskádiansky zvuk sa premenil akoby na hudbu, ktorú počujete vo vesmírnych dokumentárnych filmoch a ich občasné gitarové pasáže sú akoby vysterilizovaní Sunn O))). Ťažko sa tu taktiež hľadá nejaká ústredná melódia, ktorá by držala piesne pokope a celé to znie síce ako veľký výlet po vesmíre, ale bez nejakého cieľa, či nejakého momentu, kde človek dokáže zbystrieť pozornosť. Pri novom albume sa tu naozaj nedá veľa povedať, keďže sa tu tak málo toho deje. A tak si myslím že Wolves s týmto albumom dosť výrazne prepadli.

Keďže tento album sa v žiadnom prípade nedá nazvať metalovým, nebudem ho hodnotiť.

Judas Priest – Redeemer of Souls

Žáner: Heavy Metal
Pôvod: Birminghan, Veľká Británia
Label: Sony
Legenda legiend sa vraica. Samotní bohovia metalu Judas Priest prichádzajú s novou várkou svojho najpravejšieho heavy metalu. Je to síce ich prvý album bez žijúcej legendy KK Downinga, ale jeho absenciu takmer vôbec necítiť, keďže všetky trademarkové zvuky Judasu sú tu. Robové nezameniteľné vokály, motorkárske riffy a skvelé zdvojené gitarové sóla. Čakať druhý Painkiller či British Steel sa ale nedá čakať, kapela má už svoj vek a je to aj dosť cítiť na albume. Ale to čo od Judas Priest milujeme je presne tu a kapela nemala žiadny dôvod robiť nejaké kompromisy či experimenty. Chlapci sa taktiež na jedno veľké šťastie nedali nahovoriť na nejaký ultra moderný zvuk, keďže tento album znie akoby bol vydaný nie tento týždeň ale pred niekoľkými desaťročiami a a vďaka tomu má aj tie správne gule. Očakávať ale ďalšie nesmrteľné hity sa na tomto albume ani nedá a mám pocit že tento album bol skôr vytvorený vďaka menu ako vďaka skvelým hudobným nápadom. Je to štandardný album od Judas Priest, ale pre mnoho ľudí je to viac než hocičo iné.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 4/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 8/10

Goatwhore – Constricting Rage of the Merciles

Žáner: Black/Death/Thrash Metal
Pôvod: New Orleans, USA
Label: Metal Blade
Goatwhore so svojim šiestym albumom prinášajú neskutočný nával thrash/deathového nákladu totálne bez kompromisov. Riffy režú jak poriadne namastená píla, vokály idú priamo na vec bez nejakých blbostí a všetko čo na tomto albume zazneje má jasnú a drvivú správu. Pri piesňach si ani neuvedomíte ich dĺžku či spôsob ako jednotlivé nástroje hrajú, všetko je tu o ťah na bránu a bez nejakých „špaeciálnych efektov“. Každý song je proste naplnený tou najpriamočiarejšou silou, ktorú nie každý dokáže vzdorovať. Považovať ale tento album za niečo vysoko kvalitatívne vysoké by bolo dosť prehnané, keďže mnohé elementy ich hudby majú tendenciu opakovať sa a mnohokrát som sa zastihol že tá pieseň, ktorú počúvam, už skončila a že hraje iný song, som si ani nevšimol. Goatwhore má svoje skvelé momenty, ale má aj svoje hluhšie stránky, čo ale fanúšikom priamočiareho death/thrashu nemusí vôbec vadiť.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 7,5/10

Suicide Silence – You Can't Stop Me

Žáner: Deathcore
Pôvod: Riverside, USA
Label: Nuclear Blast
Kvôli nečakaným a smutným okolnostiam sa tento album stal jeden z najočakávanejších albumov nielen v rámci Deathcoreového žánru, ale aj celého metalového sveta v tomto roku. Mitch Lucker je preč z tohto sveta a nahradil ho skvelý Eddie Hermida z All Shall Perish. Síce podobností medzi týmito spevákmi nikdy nebola veľká, myslím si že Eddie vzal túto úlohu extrémne zodpovedne a musím rovno povedať, že práve Eddie je jednoznačne tou najsilnejšou stránkou tohto albumu. To, čo vystrája v tomto albume sa zdá byť až neuveriteľné a to aj vďaka jeho oveľa prirodzenejšieho prejavu, akým mal Mitch počas svojho života. Čo sa týka hudby, je to stále ten Suicide Silence, ktorý mnohí nenávidia a iní zasa zbožňujú. Brutálny zvuk gitár, extrémne jednoduché a priame riff, silné groovy a atmosféra tesná ako detské topánky. Ale mám pocit že sa niečo zmenilo aj z hudobného hľadiska, piesne sa cítia bohatšie z hľadiska kompozícii, na druhej strane stále cítim tú monotónnosť, ktorá sprevádzala aj ich posledné albumy. Mám ale pocit, že Suicide Silence týmto albumom dokázala, že ani taká veľká strata, akou Mitch určite bol, naozaj nezastavila túto kapelu – práve naopak. Toto je jednoznačne ich najlepší album a deathcoristi si tento album proste musia vypočuť.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 3,5/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 7,5/10

Čad – Čertova Kovadlina

Žáner: Crust/Thrash Metal
Pôvod: Svätý Jur, Slovensko
Label: žiadny
Čad sa za posledných niekoľko posledných prebojovali na samotný vrchol slovenskej tvrdej muziky a ich štatút novým albumom mali len potvrdiť. Už len pri prvých minútach je nad slnko jasné, že to tak bude a dokonca sa dostávajú ešte vyššie. Ich crustovo/thrashový zvuk, ktorý bol vždy ich najväčšou, neprekonateľnou doménou dostal riadny upgrade rôznymi prekvapivými momentami a jednoznačne komplexnejšími štruktúrami. Samozrejme, tie priamočiare hymny sú tu stále, len najväčší progres vidím jednoznačne v tých dlhších kompozíciach, kde Pišta so svojou bandou prekvapia občasnou odbočkou do iných sfér. Veľmi vydarená produkcia taktiež veľmi napomáha celkovému vyznieniu tohto albumu. Negatíva tu by sa ťažko dali hľadať, však texty sú parádne, riffy riadne husté, všetko tu ide ako po masle. Perfektný album to ale taktiež nie je, totiž niektoré piesne oproti iným znejú niekedy až priemerne a zatiaľ čo som sa spamätával z nejakej fakt vydarenej pasáže, tak som si veľakrát ani nevšimol ďalšiu pasáž, ktorá nebola až tak prepracovaná. Čad ale napriek tomu potvrdzuje svoje postavenie medzi slovenskej metalovej elite a ostatní by museli riadne makať, aby ich nejak ohrozili.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 9/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Demonic Resurrection - The Demon King
Darkest Horizon - The Grand Continuum
Grave Digger - Return Of The Reaper
Petrychor - Makrokosmos
Distorted Harmony - Chain Reaction
Wolvhammer - Clawing Into Black Sun
Ceremonial Castings - Cthulhu
Bongripper - Miserable
Risen To Reclaim - Paradox
Origin - Omnipresent...
Steel Prophet - Omniscient ..
Vyrion - Geo
Bolesno Grinje - Chronicles From The Tomb
Tyrant Of Death - Ascendancy

Metalový týždenník 2014

Týždeň 25: 23.6 – 30.6.

Allegaeon – Elements of the Infinite

Žáner: Technical Melodic Death Metal

Pôvod: Fort Collins, USA

Label: Metal Blade

Už tretí album tejto veľmi mladej kapely prináša moderný death metal spolu elementmi poriadnej technickej ekvilibristiky a melodickým cítením. Kapela je napriek svojmu mladému veku poriadne zohratí a dokážu zaujať aj svojim hudobníckym umením. Od ich rôznorodých riffoch, cez krkolomné sóla až po zlovestné vokály, tejto kapele nechýba takmer nič z technického nadhľadu. Piesne našťastie nasvedčujú podobný trend: nie sú tu štandardné postupy, ale nie je tu ani (teda okrem ich poslednej skladby) nič silno progresívne. Aj keď v dnešnej dobe sa tu rodia čím ďalej tým viacej ozaj skvelých muzikantov v žánri, málokedy sa im podarí vydať album, ktorý dokáže zostať vážne výnimočný. Pri tejto kapele tú výnimočnosť nanešťastie ale nevidím, keďže všetko, čo v tomto albume hrajú sú okrem niektorých pasáží, kde sa dokážu vybočiť z ich zvyčajného zvuku, celkom štandardný album. Musím ale na druhej strane povedať, že majú obrovskú tendenciu byť výnimočnými, len tam proste ešte nie sú. Inak musím povedať, že Allegaeon je jedna z kapiel, ktorá má na to byť v prvej lige.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8/10

Zgard – Contemplation

Žáner: Pagan Black Metal

Pôvod: Troskavets, Ukrajina

Label: Svarga

Už štvrtý album za posledné dva roky pre tento ukrajinský pagan blackový projekt sľubuje tú právu slovanskú pohanskú nádielku a tá sa k nám dostáva na plné gule. Nekompromisný black metal, ktorý sa spája s folkovými elementmi mali určite mnohí z vás počuť neraz a tentokrát sa z hudobného hľadiska veľa toho od toho klasického paganu veľa nemení, ale tento album má to, čo mnohí pohanskí súputníci proste nevedia: atmosféra, ktorej sa dá veriť. Spôsob ako jednotlivé časti do seba zapadajú a to je jedno z ktorého hľadiska, či jednotlivých nástrojov, či hudobných pasáží alebo schopnosti zahrať dobrý riff či melódiu, je to, čo zdobí tento album a svojim spôsobom sa dokáže odlíšiť od mnohých ostatných v žánri. Sú tu siahodlhé kompozície, kde na rozdiel od mnohých kapiel v žánri je atmosféra rovnako dôležitá ako to, čo sa naozaj hrá. Sú tu samozrejme klávesy, flauty a ostatné veci, ktoré v niektorých kapelách znejú ako klišé, ale nie tu. Vokály sú taktiež zaujímavé svojou intenzívnou výškou, pri ktorých sa autorovi nazeráte rovno do duše. Projekt Zgard je pre mňa príkladom toho, že slovanský black metal má ešte čo toho ponúknuť a to aj bez nejakej drastickej zmeny oproti predchodcom.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Monuments – The Amanuensis

Žáner: Djent/Metalcore

Pôvod: Londýn, Veľká Británia

Label: Century Media

Kapela Monuments sa významne zapísala do povedomia vďaka ich debutu, ktorý ale podľa môjho názoru len využila momentálnu popularitu djentu v spojení s ešte stále populárnym metalcorom. Monuments teda sľubovali o dosť progresívnejší a svojskejší druhý album, v ktorom by dokázali svoj skutočný potenciál. Áno tento album je o poznanie progresívnejší ako ich predchádzajúci počin, čo ale nemení na fakte, že je to stále spojenie djentu a metalcoru so všetkými ich silnými či slabými stránkami. Piesne, napriek ich jasnému progresívnejšiemu tónu sú stále priamočiare s djentovsky podladenými riffmi, veľmi melodickými refrénmi, vokálmi aj growlovanými aj spievanými a breakdownami. Jednoznačne najväčšia slabosť tohto albumu sú ale veľmi podobné piesne, ktoré sa mnohokrát líšia od seba iba páru melódiami a riffmi, keďže rytmus sa málokedy mení počas albumu. Atmosféra je ale celkom slušná a sú tu momenty, kde sa človek dokáže ním unášať bez toho aby si všímal, aká tá hudba v skutočnosti je. Monuments sa istotne vyšvihli vyššie vďaka tomuto albumu, len pre mňa štatút úplne priemernej kapely u mňa ešte nestratil.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 6/10

Inanimate Existence – Never Ending Cycle of Atonement

Žáner: Technical Brutal Death Metal
Pôvod: Santa Cruz, USA
Label: Unique Leader

A je tu ďalší album od novicov, ktorí v skutočnosti znejú akoby hrali spolu celú večnosť. Ich druh technického death metalu s dosť dlhými kompozíciami nie je našťastie iba ukážka ich technickej zručnosti, keďže kapela dokáže v sebe vyprodukovať množstvo pasáží, ktoré s technikou nemajú až tak veľa spoločné. Kapela síce počas väčšiny albumu ukazuje množstvo brutálnych riffov v podmaze večných blastbeatov a dvojkopákov a vokály málokedy ukážu inú tvár, ako to typické monotónne growlovanie, to čo tento album najviac obohacuje sú práve tie malé momenty, kde sa kapela dokáže „ukľudniť“ a vniesť trochu vesmíru do svojej tvorby vďaka čistejším gitarám, jazzovejším aranžmánom a trochu čistého hlasu. A napriek tomu že tento album je totálne naplnený tehnickými záležitosťami, tento album sa mi zdá bol vytvorený kvôli efektu, ktoré tieto občasné tiché momentíky prinášajú. Ak by som tento album mal zhrnúť niekoľkými slovami, použil by som výraz, ktorý by mnohí kritici žánru si ani nepomysleli, že sa vôbec dá dosiahnuť: technický death s hĺbkou a citom.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Kobra and the Lotus – High Priestess

Žáner: Heavy Metal

Pôvod: Calgary, Kanada

Label: Simmons

Kapela Kobra and the Lotus je podľa všetkého živá vďaka svojej speváčke, ktorá je jediná pôvodná členka tejto hevíkovej partie, čo je vzhľadom na veľmi malý vek kapely dosť kuriózny fakt. Kapela so svojim tretím albumom prinášajú ten najpravejší hevík, so štipkou powerovej rýchlosti a schopnosťou robenia solídnych kompozícii. Kapela v tomto albume šlape ako hodinky, každý hudobník to proste vie so svojim nástrojom, hlavne sóla sú naozaj pôsobivé. Skladby majú hlavu a pätu a majú dôraz na pesničkovosť. Na druhej strane je tu ale už vyššie spomenutá speváčka o ktorej som očakával minimálne taký výkon ako jej spoluhráč. Lenže ona sklamala a to dosť. Nehovorím, že je zlá speváčka, jej hlasové rozhranie je veľmi solídne a podľa mňa má presne taký hlas, aké ženy by mali mať pri heavy metalových kapelách. Lenže takmer všetko je z jej strany suché, bez citu, robené až profesorsky, proste spieva to spôsobom, akým sa to má robiť, ale nič viac. Nie je tu žiadna pridaná hodnota, pri ktorej by som si ju dokázal zapamätať a úprimne, kazí mi zážitok z celého albumu, ktorý je síce veľmi solídny, ale ani to nie je nič výnimočne extra. Kobra and the Lotus síce má solídny heavymetalový základ, len chýba im dosť k tomu aby mohli byť považovaní za niekoho viac než priemerného.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6,5/10

Nunslaughter – Angelic Dread

Žáner: Death Metal

Pôvod: Cleveland, USA

Label: Hell's Headbangers
Kapela Nunslaughter je tu s nami už neuveriteľných 28 rokov, toto je iba ich štvrtá plnohodnotná nahrávka a plnohodnotná to rozhodne je. 31 skladieb v rozpätí dvoch diskov dá zabrať nejedného deathového maniaka. Na druhej strane sú skladby dosť krátke a iba páru z nich presahujú métu troch minút. Lenže nastáva otázka, či takýto veľký náklad udrží svoju kvalitu? Tu musím rozhodne povedať, že nie. Kapela totiž hraje death toho najpriamočiarejšieho a najnekompromisnejšieho rázu, čo samo o sebe samozrejme nie je zlé, ale pri dlhšom počúvaní sa tu veľmi jednoducho nájdu recyklované nápady a riffy, každá jedna pieseň ponúka ten istý náklad, s rovnakou intenzitou a filozofiou. Takýto album by bol nie že oveľa lepší v polovičnej dĺžke, stačí na to iba tretinku skladieb a som spokojný. Tu som ale bol čím ďalej, tým viac iritovaný totálnym nedostatkom nápadov, ktoré táto kapela proste nemá. Nunslaughter ponúka poriadny masaker, ale všetkého veľa škodí.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6/10

To je zvláštne. Tento album má 31 songov a ani jeden z nich nie je na youtube :D.

Mastodon – Once More 'Round the Sun

Žáner: Progressive/Stoner Metal

Pôvod: Atlanta, USA

Label: Reprise

Mastodon je jedna z tých kapiel, u ktorých fanúšikovia a kritici nečakajú nič iné, len úplné majstrovské diela a takmer vždy sa objavujú v rebríčkoch albumov roka. Niet sa čo čudovať ich unikátny štýl progresívného metalu, ktorý je viac o hudobnej komplexnosti a atmosfére než o nejakých ultra-rýchlych sólach , či komplikovaných rytmických základoch. Preto nový album bol očakávaný hlavne z dôvodu, či budú Mastodon budú pokračovať s ich zvukom podopretý o sludgeové, či stonerové základy, alebo či prinesú aj niečo nové. V prípade tohto albumu je to jednoznačne prvý príklad, ba dokonca môžem odvetiť, že Mastodon akoby pokračovali so zvukom ich predchádzajúceho albumu The Hunter s celkom jednoduchými kompozíciami, ale veľmi bohatou atmosférou. Málokedy nájdete tu niečo viac ako totálny základ kapely, aj keď nejaký ten keyboardový efekt sa sem tam objaví. Ak poznáte Mastodon, tak určite viete že vokálny základ Troya Sandersa a Breta Hindsa sa bude neustále znášať nad veľmi hustými riffmi s máličkou štipkou melodiky v stredno-tempových piesňach. Tu sa vážne nedá nič dodať, pretože Mastodon túto formulu zvláda na jednotku a v každom prípade dokáže poslucháčov uniesť do stratosféry. Mastodon sa zdá asi nikdy nesklame :).

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 9/10

Sectu – Nefarious

Žáner: Death Metal

Pôvod: Štokholm, Švédsko

Label: ViciSolum

Tretí album týchto Švédov nesie v znamení toho najkrutejšieho, najtemnejšieho a najtvrdšieho deathu, aký si viete predstaviť. Zlo priam až srší z tohto albumu a žiadne kompromisy tu sa ani nedajú nájsť, proste len zvuk totálnej zloby. Tento zvuk kapela tvorí vďaka atonálnym riffom, ktoré dokážu vyvolať až pocit úzkosti a úplne drsným vokálom. Žiadne rýchlostne orgie tu nečakajte (aj keď blastbeaty sú tu na dennom poriadku), všetko sa tu podriaďuje k tomu, aby kapela získala ten najzlovestnejší zvuk, ktorý dokáže spraviť. Efekt je tu teda zaručený, ale čo samotné hudobné výkony? V tomto prípade treba odvetiť, že čo sa týka hudobníckych schopností, kapela toho moc neukazuje a riffy, zlovestné aké môžu byť, sú celkom jednoduché, ale raz za čas sa členovia pochlapia aj torchu komplexnejšou štruktúrou. Celkovo mi ale tento album vyznie dosť jednorázovo a málokedy som mal pocit, že kapele aj zaujíma, ako ich hudba vôbec znie. Ak chcete počuť ten najtemnejší death metal, tak Sectu je tu pre vás, ale z hudobného hľadiska, nič moc.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 9,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 6/10

Madball – Hardcore Lives

Žáner: Hardcore

Pôvod: New York, USA

Label: Nuclear Blast

Jadna z veľkých legiend hardcoru, Madball sa vracia s ďalším totálne našlapaným albumom. Kapela na to ide jak vždy pekne z ostra svojim nespochybniteľnym a pravým hardcorom pre davy v kotli. Každý jeden song je plný skvelých riffov a nekompromisným vokálov. Mnohí kritici by boli povedali, že piesne sa až príliš podobajú, ale pri Madballe je to len kompliment. Chlapi proste tomu, čo robia, veria na tisíc percent a nemajú dôvod čo i len trošku meniť svoj zvuk. Ich sociálne odkazy sú zreteľné aj pre tých, čo angličtine moc nerozumejú a to je hlavným plusom tejto kapely a teda aj tohto albumu. Album má ale iba vyše 30 minút a človekovi bažiacom po dlho-očakávanom albume od Madball by určite zacnelo po viac peciek. Hovoriť o inovatívnosti pri Madballe je totálna zbytočnosť, keďže oni sú niekde inde. Madball určite novým albumom nesklamal, takže hardcoristi môžu byť v totálnom kľude :).

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Serpent Venom – Of Things Seen & Unseen

Žáner: Doom Metal

Pôvod: Londýn, Veľká Británia

Label: The Church Within

Druhý album týchto mladíkov sa odohráva celkom paradoxne v tých najklasickejších Sabbatovských časoch, ale v trochu hustejšej atmosfére. Typicky pomalé riffy a ťahavá, až stonerovská atmosféra je to hlavnou ozdobou albumu, v ktorej je veľmi jednoduché sa uvoľniť a užívať si to, čo táto kapela ponúka. Tento album je proste čistý základ čo sa týka vybavenia: žiadne efekty tu nečakajte, len čiste prírodný doom. Melodický spev sa vznáša nad veľkým oblakom riffov a ukazuje, že všetko je tu správne. Toto nie je doom, ktorý by bol v čo i len maličkom prípade nejako melancholické, všetko tu znie veľmi uvoľnené, napriek tým veľmi hustým a tvrdým riffom. Viem, že tie riffy spomínam dajak často, ale v prípade tohto albumu je to priam alfou a omegou albumu a presne na ich pokyn sa poslucháš vznáša. Serpent Venom ponúka old-schoolový doom so stonerovskou príchuťou a ja ich týmto odporúčam bez zbytočných opisov. Proste sú a vy by ste ich jednoznačne mali čeknúť.

Melódia:6,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 4,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Vintersorg - Naturbål

Žáner: Progressive Viking/Folk Metal

Pôvod: Skellefteå, Švédsko

Label: Napalm

Sólový projekt speváka legendárnych Borknagar a mnohých ďalších projektov sa vracia so svojim už deviatym albumom. Priznám sa, aj keď Vintersorg ako umelec je mi veľmi sympatický, až terajší album je pre mňa zoznámením sa s jeho sólovou tvorbou. A po vypočutí tohto albumu som si povedal, že určite si musím čeknúť jeho predchádzajúce práce (práce mám dosť :D), keďže jeho typ viking metalu je nielen veľmi kvalitný ale v mnohých ohľadoch veľmi originálny. Samozrejme znie to trochu ako jeho domovská kapela Borknagar, ale to je tam zase veľa osobitých vlastností. Jeho vokály, v ktorom sa typicky striedajú jeho blackové škreky a jeho unikátny spev je perfektnou náplňou až vesmírnej hudby, ktorá znie v tomto albume. Album sa nesie v dosť melodickom duchu, nečakajte tu nejaké blackové výlevy, tu sa jedná o progrsívny metal s prvkami folku a symfónie. Občasné ženské vokály a zbory dodávajú ešte väčšiu hĺbku albumu a hlavne takú unikátnu atmoféru, ktorý možno iba Vintersog sám dokáže vyprodukovať. Vintersorg spravil podľa mňa skvelý album, takže mám čo robiť, aby som dostihol jeho diskografiu :)

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 9/10

Illdisposed – With the Lost Souls on Our Side

Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Aarhus, Dánsko
Label: Massacre

Už dvanásty album týchto Dánov prináša old schoolový melodický death s miernou dávkou groovu. Kapela má toho veľmi veľa za sebou, takže očakávať týchto starých psov, prišli s niečim zvlášť výnimočným sa podľa mňa ani nedá čakať. A hlavne pri kapele ako Illdisposed, kde ich miesto v scéne je riadne zaistené, ani nie je dôvod sa niekam hýbať. Ich death metal v strednom tempe s relatívne jednoduchými, ale hustými riffmi, riadne silnými vokálmi a občasnými melodickejšími odbočkami je štandard, ktorý si držia počas celého albumu. Našťastie ich piesne sú dostatočne chytľavé na to, že nudiť sa pri tom by ste nemali. Lenže nemôžem byť pozitívny vo všetkom. Počas albumu sú tu totiž elementy opakovania sa a recyklovanie vlastných nápadov. A už len fakt, že ľudia by si pri vypočutí tohto albumu mohli veľmi ľahko pomýliť Illdisposed s Kataklysm, už niečo značí. Illdisposed sú veteráni žánru, ktorí sa nepotrebujú nikde dopredu hýbať, stačí im to, čo majú, a nič extra nepotrebujú. Ja teda hovorím že tento album tiež nie je nič extra.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7/10

Amberian Dawn – Magic Forest

Žáner: Neoclassical Power Metal
Pôvod: Helsinki, Fínsko
Label: Napalm

Šiesty album Amberian Dawn je to, čo by som nazval stereotypný power metal, ktorý sa snaží pridávať symfonické elementy aby zneli originálne, lenže týmto pridávajú ešte viac gýču k ich hudbe. Samozrejme, riffy a hlavne sóla sú kvalitné a majú tú svoju pravú powerovú atmosféru, takže prirovnávať ich k nejakým béčkam sa neopovažujem. Lenže čo mi naozaj reže uši sú keyboardové soundy: neviem či tak blbo boli vyprodukované, pretože ich zvuk mal doslova dráždil počas celého albumu. Taktiež nehovorím že boli nejak zlé zahrané, ony totiž k hudbe celkom dobre zapadajú, lenže ten ich zvuk by som prirovnal s tými zábavovými kapelami, čo vám hrajú na svadbe a musíte sa opiť, aby ste ich nejak znesli. Speváčka, to je iná kapitola. Má dobrú spevovú techniku, celkom dobrý rozsah a vie svoj hlas poddať hudbe, len je vidno, že to nie je celkom jej štýl (zistil som, že bola popovou speváčkou predtým, jak vstupila do kapely). Piesne majú dobré nápady a majú aj celkom presvedčivú atmosféru, lenže vyššie spomenuté chyby to celé kazia. Amberian Dawn nie sú žiadnym nováčikom, lenže nemôžem povedať, že ma hocijak presvedčili o tom, že majú grify skúsených hudobníkov a tento album pre mňa ľahko zapadá do zabudnutia.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 2,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:

Auroch - Taman Shud – Blackened Death Metal, Kanada

Desecration - Cemetery Sickness – Death Metal, Veľká Británia

Slugdge – Gastronomicon – Blackened Death/Sludge Metal, Veľká Briánia