Metalový týždenník 2014

Týždeň 47: 17.11 – 23.11.

Thanatos – Global Putrification

Žáner: Death/Thrash Metal

Pôvod: Rotterdam, Holandsko

Label: Century Media

Holanďania Thanatos majú za sebou už tridsaťročnú existenciu plnú nekompromisnej hudby a zo svojim šiestym album prichádzajú to len potvrdzujú. Riffy sú extrémne priamočiaré, miešajú sa tu prvky klasického thrashu, deathovej brutality a občasnej melodiky, ktorá obohatí celý zvuk, rovnako ako sóla, ktoré vedia byť chaotické, ale aj melodické. Veľa brutality tu ale zase nečakajte, keďže tu máte všetko, čo v tých najklasickejších časoch oboch žánrov môžete očakávať. Nečakajte veľa blastbeatov, aj keď mnohokrát sa kapela dokáže dostať do celkom vysokej rýchlosti, ale môžete rátať s tým, že surovosť tohto albumu je priam ohromujúca. Nie je ani ťažké sa dostať so rovnakej dĺžky, keďže kapela ponúka hotový arzenál chytľavých riffov a šialených vokálov. Tento album je priam stelesnená oldskúlovosť, ale moderná produkcia mi k tomu až tak dobre nesedela. Samozrejme nečakajte tu taktiež nič nové, starým psom novým kúskom proste nenaučíš. Fanúšikovia extrémneho metalu 80tych rokov si na tento album určite zgustnú a ani ostatným ľuďom tento album nemusí vadiť.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7,5/10

In This Moment – The Black Widow

Žáner: Electronic/Alternative Metal

Pôvod: North Hollywood, USA

Label: Atlantic

Kapela In This Moment sa od svojho počiatku stretávala so zmiešanými reakciami. Čo je ale jasné je to, že ich fanúšikovia (a že ich je veľa, tak o tom nie je pochýb) milovali ich metalcorovú tvorbu, ale určite milovali viac prítomnosť frontmanky Marie Brinks a jej talent za mikrofónom a aj „talent“ v trochu inej oblasti. V posledných rokoch ale poriadne pomenili ich štýl a tá zmena sa presunula aj na ich nový album. Metalcore išiel bokom a prednosť dostali elektronické prvky zmiešané s tvrdými, ale primitívnymi riffmi a elementmi súčasnej populárnej hudby (ak sa to, čo teraz letí, dá hudbou vôbec nazvať :P). Extrémne podliezavo chytľavé piesne sa bez pochýb dostanú každému pod lebku a nebudú sa chcieť dostať von. Viete, vôbec nie je ťažké spraviť takéto veci, je to jednoduchá formula a čím podliezavejšie tie piesne sú, tak tým väčší úspech je zaručený (čo sa už v istých rebríčkoch ukázalo). Ale čo Maria, bezpochyby najdôležitejšia persóna kapely? Tak jej hlas má svoje špecifiká a to aj ukazuje aj v tomto albume (však jak inak), ale jej screamy sa znížili na takmer absolútne minimum a dokonca ani jej zmysel pre melodiku nie je dosť ukázaná, keďže veľakrát Maria veľakrát svoje texty „prekecá“. In This Moment sa ukázala s novým albumom ako kapela, ktorá sa totálne premenila smerom k dnešným trendom a podľahla všetkým aspektom momentálnej popovej scény, aj keď zanechala tú svoju tvrdosť. V tomto prípade ani nevidím na tomto albume nič, čo by ma dokázalo zaujať a okrem páru výnimiek dokonca nič, čo by som považoval za pozitívne.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 6,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 3,5/10

Bloodbath – Grand Morbid Funeral

Žáner: Death Metal

Pôvod: Štokholm, Švédsko

Label: Peaceville

All-starovská deathmetalová formácia Bloodbath prišla s celkom prekvapujúcim výberom na poste vokalistu v podobe Nicka Holmesa z Paradise Lost. Prekvapujúce to bolo hlavne z toho pohľadu, že Nick nepoužil growly v nahrávkach už dobrých dvadsať rokov, takže nikto netušil, či niečo také významné, ako novú nahrávku legendárnych Bloodbath vôbec zvládne. Ale najprv poporiadku o hudbe. Bloodbath už od prvých sekúnd to dávajú natrieť každému, kto sa im postaví do cesty vďaka absolútne nekompromisnému oldskúlovemu švédskemu deathovému zvuku. Riffy sú nenormálne zlovestné a zdrvujúce, každá „melódia“ je nasiaknutá okultnou silou a sóla priam zvracajú brutalitu. Jedná sa o švédsky death metal oldskúlového typu, takže veľké technické rošády ani komplikované momenty nečakajte, proste len desivú smrť v hudobnej podobe. Tým sa konečne dostávam k Nickovi, ktorý vydáva jeden z najdesivejších vokálnych výstupov, ktoré som mal možnosť počuť. Jeho vokály sú naplnené jedom a nevraživosťou a napriek tomu je mu rozumieť každé jedno slovo. Dokonca si myslím, že jeho vokály sú oveľa lepšie ako u predchádzajúcich vokalistoch (a to sa preboha bavíme o Mikaelovi Åkerfeldtovi z Opeth a Peterovi Tätgrenovi z Hypocrisy). Bloodbath vytvorili album, ktorý sa bez problémov dokáže kvalitatívne vyrovnať tým najklasickejším a najvplyvnejším albumom v žánri a bez problémov sa tým stala jeden z vrcholov death metalového žánru a to nielen tohto roka.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 9,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 9,5/10

These Are They – At the Feast of Seven Funerals

Žáner: Death Metal

Pôvod: Chicago, USA

Label: Unruly

Kapela s dosť zvláštnym názvom These Are They prichádza so svojim tretím albumom klasického death metalu. Kapela od začiatku nahrávky dáva najavo, že to bude vhodné hlavne pre milovníkov pekne oldskúlového zvuku, kde hlavnú úlohu robia hlavne riffy, ktoré dokážu chytiť poslucháča, kde nie je až príliš veľa brutality, kde sa ukáže sem tam nejaká melodika a hlavne, kde je to temné a tvrdé bez nejakých odbočení. Kapela je jasne zohratá a dáva to najavo nejedným chytľavým riffom, growly majú svoju potrebnú silu, ale nesnažia o nejaké brutálne útoky. Rýchlosť tiež nie je veľmi dôležitou vlastnosťou tejto nahrávky, čím kapela dáva najavo niektorými pomalšími momentmi a len máloktorými zrýchlenými momentmi. Album sa väčšinou odohráva v strednom headbangovateľnom tempe, kde sa oldskúlovosť nahrávky ukazuje najlepšie. Nie je tu ale nič, čím by sa ale tento album dokázal odlíšiť od obrovského množstva ďalších nahrávok, takže je celkom bezpečné odvetiť, že nový album kapely These Are They ponúka veľmi solídny a chytľavý death pre milovníkov, ktorý si určite svojich skalných získa.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 5,5/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Cadaveria – Silence

Žáner: Black/Gothic Metal

Pôvod: Biella, Taliansko

Label: Scarlet

Piaty album tejto talianskej formácie na čele so šarmantnou vokalistkou rovnakého mena prináša dávku horor metalu, ako kapela sa rada sama nazýva. Tento názov žánru môže z hudobného hľadiska znamenať čokoľvek a kapela tento fakt z istého hľadiska využíva na vytvorenie dosť rozličnej hudby, celkovo je to hybrid gothic metalu s blackovými elementmi a trochu jednoduchšími kompozíciami. Samotné gitary majú dostatok tvrdosti, riffy sú celkom účinné, aj keď celkom jednoduché a melódie, ktoré sa tu objavia dosť zriedkavo pôsobia správnym gothickým dojmom. Hlavnou postavou nahrávkou je ale jednoznačne frontmanka, ktorá strieda svojský bosorácky growl s učarujúcimi melodickými vokálmi. Sú tu ale elementy, ako trochu slabšia produkcia a kolísanie hudobnej kvality, ktoré z tohto albumu nerobia práve najkvalitnejšiu nahrávku, ale je to určite zaujímavá jazda, ktorá môže zaujať nejedného poslucháča.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7/10

Gurd – Fake

Žáner: Thrash/Groove Metal

Pôvod: Bern, Švajčiarsko

Label: NoiseArt

Kapela Gurd má za sebou dvadsaťročnú históriu a prichádzajú so svojim už jedenástym albumom. Kapela veľmi chytľavý Groove metal s prvkami thrashu. Ako sa dá čakať, riffy sú tu jednoznačne na rozpohybovanie ľudí, takže určite nečakajte nejaký veľký hudobný zážitok. Kapela sa zdá, že našla niekoľko rôznych spôsobov, ako spraviť chytľavé, ale tvrdé piesne a výsledok ukazujú na novom albume. Z celkového hľadiska to nemusí byť zlé, ak kapela dokáže byť dostatočne živá a vitálna s novým materiálom, čo Gurd rozhodne je. Problém ale nastáva, keď už aj tak jednoduché riffy sa musia veľakrát recyklovať, len aby ten efekt ostal, čo je taktiež prípad tejto kapely. Okrem niekoľkých výnimiek je tento album o tom istom, teda o groove, chytľavými riffmi a hlavne refrénmi, ktoré pri takmer každej jednej piesni pozostávajú z opakovania názvu piesne plus nejakou vetou popri medzerách. Týmto sa tento album stáva veľmi ľahko predvídateľný a nie až tak kvalitný z celkového hľadiska.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 5,5/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 6/10

Ewigheim – 24/7

Žáner: Gothic Metal

Pôvod: Tambach, Nemecko

Label: Massacre

Nemecká gothic metalová kapela Ewigheim vo svojom piatom albume prináša typicky nemeckú jazdu cez jednoduché, ale atmosférické piesne. Ako sa dá očakávať od podobných kapiel, hlavnú úlohu tu hlavne robia vokály a keyboardové melódie, niekedy symfonické, niektoré elektronické. Gitary sú takmer vždy v pozadí, ukazujú len niektoré začiatočnícke postupy a len raz za čas sa objaví nejaké to sólo. Melódie sú v tomto albume sú hlavne o tom, aby boli čo najrýchlejšie zapamätané a aby sa dosiahla čo najlepšia chytľavosť. Čo sa týka vokálov, tak to som ostal najprv v prekvapení a musel som si prezrieť, či náhodou Till Lindemann nemá náhodou druhú kapelu. Nie je tomu tak, takže máme tu takmer dokonalého vokálneho dvojníka frontmana Rammstein, len o trochu menej výrazný. Okrem tejto kuriozity som ale nenašiel takmer nič, čo by dokázala ma zaujať, ale čo sa týka žánru, jedna sa o celkom solídny a rôznorodý materiál s niektorými naozaj slušnými momentmi v rámci žánru.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 3,5/10

Hodnotenie: 6/10

Cripper – Hyëna

Žáner: Death/Thrash Metal

Pôvod: Hannover, Nemecko

Label: Metal Blade

Piaty album nemeckých Cripper prináša vzrušujúcu death/thrashovú jazdu. Kapela má jasný thrashový základ, ktorý je pridaný s istým punkovým fílingom a hlavne deathovou tvrdosťou v niektorých momentoch. U hráčov je jasné, že svoje technické znalosti majú dobre zmáknuté a je jasné že kapela si dala dosť záležať na konečnej podoby každej skladby, čomu zavďačili aj veľmi dobrému zvuku produkcie. V kapele je ženská vokalistka, ale pomaly si to ani nevšimnete vďaka veľmi kvalitnému surovému growlu, ktorá ona vydáva zo svojich pľúc. Trochu mi pripomína Sabinu z Holy Moses, ale podobnosť s touto kapelou nie je ojedinelá. Celkovo, celý zvuk kapely pripomína klasický veľmi agresívny nemecký thrash a táto kapela by sa bez problémov vmestila medzi tieto kapely, keby bola o dvadsať rokov staršia. Celkovo tento album je poriadne solídny nemecký thrash, ktorý fanúšikom bude určite voniať.

Melódia: 5,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Varathron – Untrodden Corridors of Hades

Žáner: Melodic Black Metal

Pôvod: Ioannina, Grécko

Label: Agonia

Kapela Varathron je mnohokrát považovaná za priekopníka gréckeho black metalu spolu s Rotting Christ a Septicflesh, ale kapele sa nedostalo toľko slávy, ako ich kolegom. Prichádzajú teda so svojim piatym albumom, ktorý by mal ukázať, že aj oni majú svojou epickosťou a schopnosťou vytvárať veľmi podmanivé skladby sa vyrovnať svojim veľkým krajanom. Temné riffy, ktoré buď pomalým, alebo rýchlym tempom vytvárajú zlovestnú atmosféru, ktorú dopĺňajú rozjímavé melódie. Bicie sú veľmi presné a priam militárne nad ktorými sa nesú dramatické blackové vokály a občasné tajomné rečnenia, ktoré sú svojim tónom až depresívne. Nanešťastie produkcia nie je príliš nápomocná kvôli svojej prílišnej čistote a chýbajúcej zrnitosti, ktorá ku black metalu proste patrí. Kapela taktiež ponúka materiál, ktorá už bola zaznená väčšími menami a kvôli tomu silno pochybujem, že kvôli tomuto albumu sa kapela vyšvihne do väčšieho povedomia. Taktiež trvá celkom dlhý čas, aby vás dostala do rovnakej frekvencie, takže určite to nie je album na jedno vypočutie. Mám ale pocit, že tento album je veľmi poctivý album, ktorý dokáže zaujať.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 5,5/10

Hodnotenie: 7/10

The Duskfall – Where the Tree Stands Dead

Žáner: Melodic Death Metal

Pôvod: Luleå, Švédsko

Label: Apostasy

Kapela Duskfall je jedna z mnohých melodeathových kapiel pochádzajúcich zo švédska, ktorá sa dá považovať ako za nedocenených vďaka veľmi slušnému repertoáru. Pred šiestimi rokmi sa však rozpadli a až teraz sa rozhodli vrátiť s úplne novým line-upom, kde jediným pôvodným členom zostal gitarista Mikael Sandorf, ktorý taktiež hrá v Helltrain. S novým, pre kapelu piatym albumom sa samozrejme očakávali dosť výrazné zmeny. Podľa všetkého ale esencia melodeathu v kapele zostala a každý člen robí svoju prácu tak, ako sa to od nich očakáva. Problém ale ostal v pozícii, kde v každom žánri je zmena zrejmá najviac, u vokáloch. Neviem, ako by som úprimne popísal jeho hlas: najbližšie mi sedí porovnanie s Alexim Laihom (Children of Bodom), len občas skúsi aj melodickejší vokál a chlapík tú melódiu sa snaží vtesnať aj do jeho tvrdších vokáloch, len výsledkom sú falošné tóny a dosť nepríjemný zvuk vychádzajúci z reprákov. Po dlhšom počúvaní ale zisťujem, že to ani s hudbou nie je celkom ružové, keďže namiesto čistého gothenburgského melodeathu sa tu občas vyrojí nejaké to –core, ktoré k celkovej hudbe absolútne nesadne a pripomenie to skôr In Flames v tom najmainstreamovejšom kabáte, čo ak si viete predstaviť, pri kapele ako Duskfall vôbec nefunguje. Kapela Duskfall bola síce rešpektovanou melodeathovou kapelou, ale nový line-up s mysľou nie v hudobnej integrite, ale ku komformizmu a úspešným trendom ma presviedča, že niektoré kapely sa neoplatí oživiť.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 5,5/10

Originalita: 4,5/10

Hodnotenie: 5,5/10

Divine Ascension – The Liberator

Žáner: Progressive Symphonic/Power Metal

Pôvod: Melbourne, Austrália

Label: Nightmare

Druhý album tejto austrálskej kapely vás prevedie cez dráhu symphonického druhu power metalu s progresívnymi elementami. Pridajte k tomu ženskú frontmanku a máte už ihneď predstavu ako tento album môže znieť. Nechcem byť krutý, ale väčšina kapiel s takýmto zložením stavajú na milionkrát zabehané postupy a ľuďom nezostáva nič iné, len ich porovnávať s kapelami ako Nightwish. V tomto prípade sa ale kapela Divine Ascension rozhodla zobrať tieto postupy a spraviť z toho niečo svoje. Samozrejme, keyboardy a orchestrálne prvky hrajú v hudbe prím a nič unikátne s ním dokopy nerobia, rovnako ako riffy, ktoré sú skôr ako na pozadie a dávajú prednosť bezpochyby kvalitným speváckym výkonom frontmanky, ale tejto kapele sa nejakým spôsobom podarilo dať hudbe potrebnú hĺbku a dravosť, ktoré dokonca v poslednom čase chýba aj veľkému Nightwishu. Hudobníci sa neboja odskočiť z bežných postupov a vytvoriť pasáž, ktorú nejedného milovníka progu potešia. Z celkového hľadiska ale aj tak chýba jednoznačná osobitosť a mal som problém si spomenúť na nejaký výnimočný moment z albumu. Napriek tomu si myslím, že Divine Ascension si určite zasluhuje pozornosť milovníkov žánru.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 8/10

 

Centinex – Redeeming Filth

Žáner: Death Metal

Pôvod: Avesta, Švédsko

Label: Agonia

Kapela Centinex je švédska oldskúlova parta s veľmi bohatou minulosťou, ktorá sa rozpadla pred ôsmymi rokmi a tento rok povstala z mŕtvych aby dala do sveta ich nový špinavý materiál. Aj u tejto kapele nastali výrazne zmeny v line-upe, vrátane vokalistu, ale na jedno veľké šťastie to nepohlo s ich zvukom tak, ako s Duskfall, ktorých som vyššie spomenul. Stále je to veľmi priamočiary death s masívne tvrdým zvukom, chytľavými riffmi a poriadnymi growlami. Centinex koketovali pri predchádzajúcich albumoch s prvkami melodeathu, ale toto je jednoznačne preč v novej nahrávke. Tento album je priam učebnicový príklad starého oldskúloveho škandinávskeho deathu s poriadne headbangovateľnými riffmi, s brutálne poctivými bicími a nezameniteľným growlom. Každý oldskúlový fanúšik môže slintať nad silou a útočnosťou, ktorá kapela s týmto albumom ponúka. Centinex je parta, ktorá si určite pospomínala na staré dobré časy s touto nahrávkou a urobila asi to najlepšie, čo mohla urobiť, pravý death bez kompromisov, ktorá zároveň dokáže svojou silou vyčnieť nad väčšinou ich podobnými.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 5,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8,5/10

Primordial – Where Greater Men Have Fallen

Žáner: Celtic Black/Folk Metal

Pôvod: Dublin, Írsko

Label: Metal Blade

Primordial je jedna z kapiel, u ktorých nič iné ako materiál najvyššej kvality sa nedá čakať, tak samozrejme s novým albumom prišli aj veľké očakávania. Primordial samozrejme nesklamal, však na čo by mal? Ich unikátne spojenie epickosti vikingskej éry Bathory, keltského folku, mrazivosti blacku a celkovej doomovej atmosféry je niečo, s čím sa nestretávam každý deň, ale si želám, aby som sa stretával. Kapela presne takto pokračuje aj v novom albume, ale mám pocit, a to hlavne z hľadiska produkcie, že sa kapela rozhodla ísť viac oldskúlovým smerom. Týmto to spojenie s Bathory je viac zrejmá ako predtým, ale to neznamená, že Primordial by čo iba na chvíľku stratila svoju unikátnu identitu. A.A. Nemtheanga je podľa môjho skromného názoru jeden z najlepších vokalistov v rámci žánru a v tomto albume to ukazuje s úplnou suverenitou, podobne ako to spravil tento rok s Dread Sovereign a s originálnym debutom Twilight of the Gods spred roka. Atmosféra by sa, ako je to u Primordial vždy, dala krájať nožom, takže nie je žiadna pochyba o tom, že Primordial sa zásadne drží svojej podstaty a robí presne to, čo vie robiť najlepšie. Nemôžem ale tento album nazvať ako ich najlepším, ale v konkurencii takých klasík, ako To the Nameless Dead, alebo The Gathering Wilderness je to až nadľudská úloha. Preto nový album od Primordial určite odporúčam každému s citom pre epický folk, keďže nie je tu nič, čo by ich dokázalo sklamať.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 7/10

Otiginalita: 8/10

Hodnotenie: 9/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:

Celtic Legacy - The Lie Of The Land: Heavy/Folk Metal, Írsko

Idol Of Fear - All Sights Affixed, Ablaze: Experimental Extreme Metal, Kanada

Kaledon - Antillius: The King Of The Light: Power Metal, Taliansko

Bloodbound – Stormborn: Heavy/Power Metal, Švédsko

Metalový týždenník 2014

Týždeň 46: 10.11 – 16.11.

Je tu nový metalový týždenník. Musím sa ale priznať, že tohto týždňové číslo bolo asi najťažšie na výrobu, kvôli istým osobným problémom, ktoré nastali. Jediné čo môžem povedať je, že som mal naplánovaných 14 recenzií na tento týždeň, ale kvôli daným problémom sa mi podarilo urobiť len sedem. Niektoré z tých ostatných recenzií budem určite písať ku koncu roka, keď budem robiť špeciálne číslo o dôležitých albumoch, ktoré som za tento rok premeškal. Za problémy sa ospravedlňujem, zatiaľ si užite nový týždenník, ktorý má niekoľko veľmi dobrých albumov.

Krokodil – Nachash

Žáner: Sludge Metal

Pôvod: Veľká Británia

Label: Spinefarm

Kapela Krokodil je nový projekt členov menej známych britských Britských kapiel ako Sikth, alebo Cry for Silence, ale jednoznačne najväčšiu pozornosť si získala tým, že medzi nimi je vraj aj večne utajovaný nový basgitarista Slipknot. Nech pravda je akákoľvek, Krokodil prichádzajú so svojim debutom, ktorý prináša poriadne hustý sludge s miernymi thrashovými a stonerovými elementmi. Riffy poriadne sekajú, vokály revú ostošesť, bicie udierajú s poriadnou razanciou, proste tento album obsahuje ingrediencie potrebné pre poriadny sludge. Niektoré atmosférickejšie a melodickejšie momenty tu taktiež nájdeme, ale z celkového hľadiska nie je tento album naplnený originálnymi nápadmi. Každý, ktorý sa do tohto trochu vyzná, si už momentálne vie v dnešnej dobe predstaviť typický sludge a aspoň páru kapiel ako príklad. Krokodil sa dostáva presne do tejto kategórie kapiel, ktorí majú zrejme presne vybranú skupinku poslucháčov, ktorých chcú zaujať a o ostatných sa moc nestarajú. Krokodil vydal napriek tomu veľmi solídny album, ktorý fanúšikom sludgeu ulahodí.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7/10

Usnea – Random Cosmic Violence

Žáner: Sludge Black/Doom Metal

Pôvod: Portland, USA

Label: Relapse

Kapela Usnea sa so svojim druhým počinom ponúkajú materiál, ktorý je drvivý, obíjajúci, ale aj pekne depresívny. Zatiaľ čo ich najzreteľnejšia vlastnosť ich hudby je jednoznačne veľmi pomalé doomové tempo, poriadne tvrdé riffy a vokály, ktoré sú bolestivou zmesou hrozivých škrekotov a burácajúcich growlov. Taktiež fakt, že album má 4 skladby, z ktorých ani jedna nemá menej ako 12 minút sa ukazuje byť zárukou toho, že tento album nie je v žiadnom prípade ľahké počúvanie. Riffovanie, aj keď je poriadne monotónne, prináša stav hypnózy a vytvára poriadne okultistickú atmosféru. Napomáha k tomu aj pekne prehustený, až sludgeový zvuk gitár, ktorý prináša obrovskú tvrdosť k nahrávke. Niekedy sa kapela podujme aj ku blackovejším tremolo riffom, vďaka ktorým je zrejmá poriadna zloba, alebo k tichším pasážam dodávajúce až depresívny nádych. Monotónnosť nahrávky, aj keď vie pomôcť celkovej atmosfére, je aj tak dosť značnou prekážkou a kvôli tomu som sa pri počúvaní albumu niekedy začal pekne nudiť. Usnea prišla s tvrdým a okultným doomovým nákladom, ktorej by ale určite nezaškodila kratšia stopáž.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 6,5/10

Spires – The Whisperer

Žáner: Progressive Death Metal

Pôvod: Manchester, Veľká Británia

Label: žiadny

Druhý album týchto ambicióznych Angličanov prináša zákutie death-metalu, ktorá je síce od čias Opeth pekne dlho pri nás, ale nie je veľa kapiel, ktoré by dokázali ich formulu vyprodukovať takým spôsobom, aby z toho spravili niečo osobité. Kapela Spires túto schopnosť ukazuje už od prvých momentov, kde okrem typického miešania deathovej tvrdosti a melodiky a komplexnosti progu dávajú najavo aj technický a určite aj kompozičný talent. Striedajú sa tu grandiózne, vyše desať až dvadsať minútové epické epochy, trochu štandardnejšie štruktúrou, ale stále komplexné skladby, ale aj interlúdy, ktoré dodávajú potrebnú náladu k celému albumu. Celý album dodržiava istú temnosť, ktorá sa udrží aj v melodických pasážach, ale je tam aj veľmi silná elegancia, ktorá vytvorí z aj tej najtvrdšieho momentu niečo viac, ako len tvrdosť. Kapela sa nebojí prekračovať svoj vlastný tieň pri každej jednej skladbe a vďaka tomu ponúkajú momenty, ktoré síce vyžadujú od poslucháča zvýšenú pozornosť, ale majú kvalitu, ktorá zaručuje vtesnanie sa do citov poslucháča. Nový album od kapely Spires nie je váš typický progresívny album, je to niečo, čo treba pocítiť v sebe. Je to album, na ktorý bohužiaľ si veľa ľudí nenájdu čas, čo je rozhodne chyba z ich strany, keďže aspoň pre mňa sa stal jeden z highlightov tohto roka.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 9,5/10

Nanešťastie neexistuje žiadne video na youtube z tohto albumu.

SSS – Limp. Gasp. Collapse

Žáner: Crossover/Thrash Metal

Pôvod: Liverpool, Veľká Británia

Label: Prosthetic

Kapela SSS patrí medzi novú vlnu thrashových kapiel, ktorá si zakladá na klasický a priamočiary zvuk, mierny hardcorový postoj a hlavne efekt poriadne moshujúceho davu pri koncertoch. Ako sa dá pri podobných kapiel dá čakať, ich riffy nemajú nejakú technickú kvalitu, všetko ide priamo na ksicht bez žiadnych kompromisov, s chaotickými sólami a hlavne s poriadne komandujúcimi vokálmi. Aj keď z prvého pohľadu môže kapela znie dosť vážne a nasrane, ale ich často humorné texty vyjadrujú len to, že chlapi to robia hlavne pre zábavu. Samotné skladby majú krátku stopáž, mnohokrát ledva presahujúcu polminutovú hranicu, takže je jasné, že veľa miesta pre nejaké kreatívne momenty tu ani nie sú. A týmto tento album aj trochu trpí. Z celkového hľadiska sa tu jedná o veľmi štandardný album, kde veľa zaujímavého sa tu nedeje, ale ako album, na ktorý sa dá slušne vyblázniť, sa celkom hodí.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6,5/10

Skyharbor – Guiding Lights

Žáner: Progressive Metal/Djent

Pôvod: Nové Dillí, India

Label: Basick

Kapela Skyharbor je jedna z tých, ktoré sa relatívne úspešne prepasovala cez náhly influx djentových kapiel a ponúkajú svoj druhý počin. Kapela sa taktiež stála dosť známa aj vďaka členstva (už teraz znova) speváka kapely Tesseract Dana Tompkinsa, vďaka čomu si zaručili svoj zvuk a aj identitu. Celkovo sa jedná o dosť komplexný progresívny metal, ktorý sa ale hlavne spolieha na celkovú atmosféru a melódie. Typické črty Djentu, ako extrémne podladené gitary, polyrytmické sekcie sú tu taktiež prítomné, ale kapela ich v tomto prípade skôr používa ako pomôcky ku celkovému zvuku, keďže piesne majú dosť jasné a relatívne jednoduché štruktúry. Každá pieseň má svoje dané tempo (čo je v djente celkom rarita) a má celkom povznášajúcu náladu. Vďaka týmto elementom si kapela jednoznačne vylepšila oproti svojmu debutu a tým sa dostali do pozície djentových kapiel, ktoré sa skutočne oplatí vypočuť. Skyharbor sa s novým albumom ukázali ako jedni z tých výnimočných, ktorí sa určite prenesú cez djentové zlaté dni a budú pokračovať ďalej ako suverénna kapela.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
11Paranoias - Stealing Fire From Heaven
Stealing Axion - Aeons
Hanzel Und Gretyl - Black Forest Metal
Old Man Gloom - The Ape Of God
Methedras - System Subversion
Anguish - Mountain
Dominanz - Noxious
The Deathtrip - Deep Drone Master
Raunchy - Vices.Virtues.Visions.
Skálmöld - Með Vættum
Monster Magnet - Milking The Stars: A Reimagining Of Last Patrol
Nesseria - Fractures
Desecravity - Orphic Signs
Redwood Hill - Collider

From the Sidelines

Pink Floyd – The Endless River

Žáner: Ambient/Progressive Rock

Pôvod: Londýn, Veľká Británia

Label: Parlophone

Sú veci, ktoré sú nečakané. Potom sú veci, pri ktorých takmer každý jeden človek prakticky vie, že sa už nestanú. A až potom je tu niečo, čo spravili oni. Kapela, ktorá napriek svojej nesmiernej popularite už 20 rokov nebola nijakým spôsobom kreatívne aktívna sa rozhodla na staré kolená vydať nový album, aj keď je to v skutočnosti z väčšej časti materiál vytvorený v období, keď ešte bola kreatívne aktívna. Reč je samozrejme o mohutných Pink Floyd a ich už definitívne poslednom albume The Endless River. Ihneď musím odvetiť že tento album sa výrazne odlišuje od ostatných v mnohých ohľadoch, či to je fakt, že je to okrem jednej skladby úplne inštrumentálny album, alebo že je to prakticky súbor nepoužitého materiálu pri výrobe ich posledného albumu The Division Bell. Tento album teda má logicky veľa spoločného s ich posledným počinom, či je to zvukom, štruktúrami, náladou, či dokonca nástrojmi, ktoré sa vtedy používali. Preto nastáva otázka: nie je to skôr či neskôr iba zbierka vecí, ktoré sa kapele buď nepáčili, alebo sa nehodili do celkovej štruktúry Division Bell a ktoré z celkového hľadiska medzi sebou ani nesedia. Musím povedať, že je to tak. Sú tu jednominutové skladby, obsahujúce istú melódiu, alebo pasáž, ktoré sa vystriedajú druhou, celkom inak znejúcou skladbou, ale napriek tomu sú prepájané ambientným pozadím, aby dodávali istý druh celistvosti. Sú tu aj momenty, ktoré znejú ako plnšie piesne, ale stále nemajú to, čo by ich spravilo pamätnými. Ale ak sa pozrieme na to z iného uhla, tento album stále prináša niečo bezmenné, čo mnohé dnešné kapely stále nevedia zreprodukovať. Pink Floyd to niečo mali vždy a presne sa to ukázalo na ich novom albume. Nový album určite netreba označovať ako jednu z ich najlepších, dokonca to by sa nehodilo ani pri The Division Bell, ale aj tak si mnohí ľudia všetkých vekových kategórii doteraz pustia tento album aj teraz a vďaka tomu je tento album považovaný za klasiku. Či to bude aj prípad nového albumu, to neviem, ale v každom prípade každý fanúšik Floydov má právo byť šťastný, že kapela priniesla niečo nové a dokonca má aj dôvod mať aj tento rozlúčkový album mať rád.

Hodnotenie: 9/10

Nightingale – Retribution

Žáner: Progressive Rock/AOR

Pôvod: Örebro, Švédsko

Label: InsideOut

Ak pre vás niečo znamená meno Dan Swanö, tak určite by ste mali byť oboznámení s jeho momentálne najdôležitejšou kapelou Nightingale. Táto kapela po dvadsaťročnej existencii a sedemročnom mlčaní prichádza ich ôsmy album, vhodný pre milovníkov melodickejo a klasickej hardrockovej hudby. Každá pieseň je naplnená skvelými melódiami, ktoré by krásne zapadli do rockových rádií. Každý riff vyžaruje auru klasických AOR kapiel, keyboardové melódie a bicie majú zase progresívne návyky a vokály Dana len opodstatňujú fakt, prečo jeho meno by v žiadnom prípade nemalo byť nepovšimnuté. Piesne majú veľmi jednoduchý priebeh s niektorými veľmi dobrými klasicky znejúcimi sólami a spevavými refrénmi. Všetko v tomto albume bolo niekedy v minulosti mnohokrát urobené, dokonca aj v porovnaní s ich minulými albumami, ale veľmi veľká solídnosť každej jednej skladby zaručuje to, že každý milovník klasického hardrocku si tu určite niečo nájdu.

Hodnotenie: 8/10

Metalový týždenník 2014

Týždeň 45: 3.10 – 9.11.

Unearth – Watchers of Rule

Žáner: Melodic Metalore

Pôvod: Boston, USA

Label: E1

Kapela Unearth počas svojej kariéry dokázali získať dostatočný rešpekt a stali sa jednými z dôležitejších kapiel v žánri. Svoj šiesty album potvrdzuje ich metalcorový zvuk, kde mnohokrát pridávajú death metalové elementy. Ich riffy sú veľmi pevné, jednoznačne chytľavé a miestami aj celkom technické. Práca s bicími je vzhľadom na žáner nadpriemerná a vokály majú svoju osobitú príchuť, ktoré dávajú kapele svoju vlastnú identitu. Lenže ak ste mali možnosť počuť ich minulé albumy, nenájdete tu takmer nič nové na ich zvuku, čo práveže nie je zlé, Unearth sú predsa vzhľadom na žáner nadpriemernou kapelou, ale ich formula je priam recyklovaná z minulých albumov a opakuje sa pri každej jednej piesni. Dovolím si odvetiť, že nový album prakticky ani nemusíte počuť na to, aby ste vedeli ako bude znieť – stačí si vypočuť ich páru posledných albumov. Štýly riffov sa počas albumu veľmi často opakujú, dokonca aj tie tappingové leady sú si navzájom extrémne podobné. Unearth si síce potvrdzuje svoj štatút, ale nič nového nepriniesli.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 6,5/10

Devilment – The Great and Secret Show

Žáner: Gothic/Groove/Alternative Metal

Pôvod: Ipswich, Veľká Británia

Label: Nuclear Blast

Dani Filth, kontroverzná postava, ale bezpochyby legenda na poli extrémneho metalu si dáva prestávku od svojho dieťaťa Cradle of Filth a rozhodol si založiť novú kapelu. Je to zaujímavé rozhodnutie, ale po vypočutí debutového albumu Devilment sa už ani nečudujem, prečo to spravil. Dani totiž v tomto albume zahodil takmer všetko, čo spravilo Cradle of Filth špecifickým. Jediné, čo zanechal, je mierny gotický nádych a, samozrejme, svoj špecifický vokál. Čo máme do činenia je veľmi priamočiarý, groovový, ľahko elektronický album, kde všetka extrémnosť typická pre CoF pomizla a bola zamenená chytľavými riffmi a jednoduchšími štruktúrami. Občasné symfonické a gotické momenty samozrejme hrajú veľkú úlohu, ale v porovnaní s CoF znejú niekedy až pomimo všetkého ostatného. Dokonca ani Daniho hlas neznie až tak hrozivo a znie viac moderne ba až industriálne. Našťastie, rozličnosť skladieb je dostačujúca na to, aby sa našli niektoré veľmi zaujímavé momenty, ktoré obohacujú tento album, ale na druhej strane sú tu aj veci, pri ktorých som len krútil hlavou. Je dosť veľká možnosť, že CoF fanúšikovia nebudú dvakrát nadšení týmto materiálom, ale z celkového hľadiska je to celkom v pohode počúvaníčko. V žiadnom prípade to nie je Daniho majstrovské dielo, dokonca by som ho ani nerátal za dielo, ktoré by bolo až tak zaujímavé, ale svoje chvíľky, kvôli ktorému sa to oplatí počúvať, jednoznačne má.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7/10

Folkstone – Oltre... L’abisso

Žáner: Folk Metal

Pôvod: Bergamo, Taliansko

Label: žiadny

Kapela Folkstone prichádza so svojim piatym album toho najpravovernejšieho folk metalu. Už od prvého momentu je jasné že hlavnou zbraňou tejto kapely budú hlavne tradičné folkové nástroje o čom svedčia flauty, rôzne druhy píšťal, citary a až štyri druhy gájd, ktoré tvrdia drvivú väčšinu hudby a vytvárajú prakticky všetky melódie. Bicie a gitary sú len akoby vedľajší produkt, ktorý vytvára tvrdý zvuk a prevod. To myslím vážne, riffy sú tak jednoduché, že by ich zvládol hocijaký začiatočník. Ani neviem, či som vôbec počul album s takou prevahou folkových nástrojov nad metalom ako v tomto albume. Samozrejme, všetky melódie sú tradičné, alebo aspoň tradične znejúce, takže nebyť tých tvrdých gitár a bicích, tak počujete plnohodnotnú folkovú formáciu. Kapela spieva po taliansky, čo v tomto prípade znie vierohodnejšie vzhľadom na celkovú atmosféru nahrávky. Ich hravá a niekedy až veselá melódie mi v mnohom pripomína tvorbu In Extremo, takže ak ste fanúšikom tejto kapely, určite si niečo nájdete aj od Folkstone.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Adimiron – Timelapse

Žáner: Progressive Death/Thrash Metal

Pôvod: Rím, Taliansko

Label: Scarlet

Kapela Adimiron prináša svoju komplexnú a tvrdú tvorbu sa svojom štvrtom nosiči. Kapela počas kariéry koketovala s rastúcou djentovou scénou, ale teraz sa kapela rozhodla ísť na trochu inú nôtu. Tu máme do činenia s dosť zvláštnym mixom progresívnej komplexity podobnému BTBAM, abnormálnymi melódiami podobnými kapele Tool a post-thrashovým zvukom, vokálmi a riffmi, trochu pripomínajúci Machine Head. Veľakrát sa tu objavia deathové momenty a groovovo-intenzívne riffy pripomínajúce Gojiru. Album ale znie relatívne vyrovnane a priamočiaro. Avšak mám napriek tomu pocit že kapela nedávala dostatočný pozor na vlastný, originálny zvuk, keďže takmer všetko, čo zaznelo na tomto albume mi ihneď pripomínalo tú a tú kapelu. Kapela Adimiron ale svojim zvukom, intenzitou a hlavne citom pre kompozície dokazuje, že vie nahrať veľmi solídny album, ktoré môže zaujať mnohých ľudí. Napriek tomu, že tomuto albumu nedávam extrémne vysokú známku, tento album odporúčam hlavne kvôli tomu, že je veľká šanca, že sa vám na ňom určite niečo zapáči.

Melódia: 5,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8/10

Soen – Tellurian

Žáner: Progressive Rock/Metal

Pôvod: Štokholm, Švédsko

Label: Spinefarm

Kapela Soen, vytvorená bývalým bubeníkom Opeth Martinom Lopezom vydáva svoj druhý album. Od počiatku svojej kariéry boli prirovnávaní práve ku Opeth, alebo aj ku kapele Tool, vďaka veľmi komplexnému, ale napriek tomu melodickému a atmosférickému zvuku s niektorými temnými riffmi. Ten zvuk prakticky pokračuje aj pri tomto albume, kde každý člen predvádza skvelé výkony, ktoré možno pri prvom počutí neznejú príliš zložito, ale pri pozornom sústredení sa nájdu veľmi komplexné detaily. Celková atmosféra je ale oproti prvému albumu o dosť bohatšia a kapela začína mať aj vlastnú identitu. Porovnaním k ostatným, hlavne moderným progresívnym metalovým kapelám sa nedá vyhnúť a tentokrát počujem podobnosti s kapelami ako Riverside, alebo Leprous. V tomto prípade to ale takmer vôbec neprekáža, keďže výkon každého, teda od pekne duniaceho basáka až po upokojujúci hlas speváka je úplne skvelý. Podľa môjho názoru kapela perfektne kombinuje elementy ostatných skvelých kapiel a dáva ich do ešte lepšieho balíčka. Kapela Soen zvládla svoj druhý počin na výbornú a nie je dôvod nedať tomuto albumu pozornosť.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 9/10

The Skull – For Those Which Are Asleep

Žáner: Doom Metal

Pôvod: Chicago, USA

Label: Tee Pee

A teraz niečo pre doom metalových fajnšmekrov. Poznáte kapelu Trouble, alebo poznáte ich tvorbu z 80tych rokov? Tak určite dajte pozor na novovzniknutú kapelu The Skull, ktorá je zložená práve z bývalých členov tejto kapely. Hrajú aj celkom podobnú hudbu, teda klasický doom podobný tým najstarším harcovníkom žánru, len s mierne pritvrdeným a zadymeným zvukom. U každej piesne vyviera ten pocit klasického doomu, okultizmu a úplne zadymených priestorov. Pomalé tempo, drnčiace riffy a melodické vokály sú hlavným znakom tohto albumu, ale kapela sa nebojí trochu zrýchliť, zahrať trochu komplexnejšie riffy a trochu sa viac pobaviť s kompozíciami. Celý tento album srší starými časmi, aj keď s relatívne modernou produkciou jej retro čaro sa vytráca. Kapela ukazuje ich skúsenosť, ale zároveň nedostatok nových nápadov, kvôli čomu tento album sa prakticky nedá odlíšiť od množstva ostatných klasických doom metalových albumov. Doomoví fajnšmekri si na tomto zgustnú, ale ak nemáte radi doom, tento album nič pre vás nezmení.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 6/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7,5/10

The Prophecy²³ – Untrue Like a Boss

Žáner: Thrash Metal

Pôvod: Heilbronn, Nemecko

Label: Massacre

Pri kapele The Prophecy²³ bolo pre mňa zo začiatku jasné, že nejaký hlboký hudobný zážitok nezažijem, práve naopak. To sa mi prakticky potvrdilo, keďže ich nový album je priamočiarý, poriadne thrashujúci, ale nikdy príliš vážny. Popri typických thrashových riffoch, známe hlavne z nemeckého prostredia s miernou melodikou sa tu totiž nájdu elementy z rôznych iných žánrov, ako –core, klasický hevík, death, ale aj ostatné veci. Tie ostatné veci sú ale použité väčšinou iba pre komický efekt, keďže hlavne ak si pozriete na názvy piesní, tak je jasné že kapela si robí srandu z takmer všetkého, čo tak trochu metal aspoň pripomína, ale nie sú to žiadne urážky, práve naopak. Škoda, že som nemal možnosť si pozrieť texty, keďže určite by som našiel pekne zábavné momenty, ale to čo som zachytil ma vedelo neraz rozosmiať. Z celkového hľadiska sa ale nejedná o nejaké majstrovské diel, to podľa mňa nebolo ani cieľom albumu, ale v mnohých prípadoch keby nebolo tých zábavných momentov, bola by to celkom nuda. Ak sa chcete thrashom baviť a nie riešiť mnohé problémy, tak nový album The Prophecy²³ je vhodné pre vás.

Melódia: 4,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 5,5/10

Hodnotenie: 6,5/10

Kauan – Muistumia

Žáner: Dark Folk/ Doom Metal

Pôvod: Kyjev, Ukrajina (niekedy Rusko)

Label: Blood

Mali sme tu niekoľko príkladov fínskych kapiel, ktoré spievali iba po rusky. Teraz tu je niečo z opačného súdka: Rusko-Ukrajinská kapela, ktorá spieva po fínsky. Úprimne neviem ako je to možné, že v oboch prípadoch tieto kapely dokážu zreprodukovať náladu druhých krajín vierohodnejšie ako samotní domáci, ale proste je to tak. Kapela Kauan sa rozhodla zahrať melancholický doom, so špecifickým zvukom, ktorí iba Fíni vedia reprodukovať. Tá chladivá a až depresívna atmosféra sa vlečie popri každej piesni, riffy večne doznievávajú, popritom melódie a to buď gitarové, keyboardové, alebo violové hladia každú smutnú dušu a nad tým sa buď growlom, alebo melodickým vokálom vznášajú fínske spevy. Pochmúrnosť a tvrdosť albumu je dosť zatienená melodickou účinnosťou a vďaka tomu mi tento album pripomína prechádzku po lese v zimných mesiacoch. Kapela Kauan jednoznačne odporúčam pre milovníkov melancholického doom metalu.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Cavalera Conspiracy – Pandemonium

Žáner: Groove/Thrash Metal

Pôvod: Phoenix, USA

Label: Napalm

Bratia Cavalerovci sú späť so svojim tretím počinom, ktorý rozmetá vaše repráky. Ako je zrejmé, bratia Cavalerovci sa vo svojich minulých albumoch sústredili viac na starý dobrý thrash, ale Groove z tvorby Soulfly tam vždy ostal. V novom albume ten thrash ešte viac dominuje a bez pochýb je to ich najtvrdší počin z trojice. Sú tam aj iné zmeny, Maxové vokály v mnohom pripomínajú tie „deathové“ vokály z albumu Enslaved od Soulfly a z celkového hľadiska je celkový zvuk oveľa brutálnejší ako predtým. Nanešťastie je tu obrovské pochybenie, čo sa týka produkcie, keďže jednotlivé nástroje nie sú vôbec v mixe vyrovnané: vokály sú príliš ticho, rovnako ako bicie, ktorým chýba potrebná sila, takže mnohokrát ostanete iba s tvrdým zvukom gitár, ktorý je naopak príliš nahlas. Čo sa týka samotných kompozícií, tak ostávame stále v tom typickom Cavalerovskom zvuku: prosté riffy, nejaké tie efekty, ale hlavne totálna priamočiarosť. Max sa podľa mňa ani neunúval spraviť niečo nové so svojim zvukom, proste len nahodil svoje typické riffy, nakričal na nich jednoduché texty, ostatní z kapely spravili, to čo sa od nich očakávalo a to je všetko. Okrem tvrdšieho zvuku a brutálnejších vokál, tu som nenašiel nič nové. Fanúšikovia si taktiež musia zvyknúť na nevydarenú produkciu, čo tiež nie je najšťastnejšie. Cavalerovci nahodili poriadny nárez, ale nič navyše nečakajte.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 5,5/10

Hodnotenie: 6,5/10

Apostle of Solitude – Of Woe and Wounds

Žáner: Doom Metal

Pôvod: Indianapolis, USA

Label: Cruz Del Sur

Kapela Apostle of Solitude je jedna z novicov v tradičnej doom metalovej scéne. Ich tretí album prináša tradičnú atmosféru spomaleného tempa, tvrdých riffov, ktoré sa lenivo vlečú, dosť výrazného zvuku hlbokej basy a melodických vokálov, ktoré sú na takúto hudbu priam stvorené. Podľa názvov piesní je zrejmé, že melanchólia je súčasťou ich zvuku, čo ale nie je pravda. Ich tvrdé podladené gitary práveže evokujú mnohé sludgeovsky založené kapely a najviac sa to prejaví v rýchlejších, strednotempových momentoch. Samotné piesne majú tú typickú atmošku klasického doomu, so svojimi typickými riffmi, náladami a hustotou. Okrem trochu tvrdších riffov tu ale nevidím nič nezvyčajné, alebo nejako výnimočné, proste je to len jede solídny doomový počin, ktorý fanúšikov poteší, ale inak asi nikoho iného nie.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 4,5/10

Hodnotenie: 7/10

Job For a Cowboy – Sun Eater

Žáner: Technical Death Metal

Pôvod: Glendale, USA

Label: Metal Blade

Kapela Job For a Cowboy je jedna z kapiel, u ktorých je vývin zrejmý pri každom novom nosiči. Niekedy deathcoroví, teraz naplno technicky zruční hudobníci dávajú so svojim štvrtým albumom peknú dávku veľmi komplexných a hlbokých kompozícii. Namiesto priamočiarych a brutálnych riffov teraz vládnu komplexné gitarové party, množstvo rytmických zmien a k tomu sa pridala (aspoň si myslím) bezpražcová basa so svojim neprekonateľným zvukom, ktorá neraz prevedie všetku pozornosť na seba. Kapela sa ale (ešte) nestala jednou z kapiel, ktoré sa prekonávajú s rýchlosťou a čo najbláznivejším sólom, práve naopak, väčšina skladieb sa nesie v pomalšom tempe, kde sa hĺbka kompozícii ešte viac prejaví. Každá jedna skladba má zaujímavé postupy, v ktorých vyniknú jednotlivé elementy, či sú to vokály, alebo gitarová melódia, alebo samotná basa. Job For a Cowboy sa už podľa mňa môžu navždy rozlúčiť so svojou deathcorovou minulosťou a treba ich začať považovať za jednu veľmi kvalitných tech-deathových kapiel, ktoré majú aj dušu.

Melódia: 5,5/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Ghost Brigade – IV – One with the Storm

Žáner: Progressive Doom Metal

Pôvod: Jyväskylä, Fínsko

Label: Season of Mist

Kapela Ghost Brigade prichádza so svojim štvrtým počinom, ktorý sa perfektne hodí na toto ročné obdobie. Jeho melanchólia, ktorá je spätá s temnými elementami a hlučnejšími momentami sa spája s krásnymi melódiami a vytvárajú zvuk, s ktorým sa môžu pochváliť iba Fínske (alebo fínsky znejúce, ako sme už zaznamenali v tomto článku) kapely. Väčšina piesní má dosť komplexný zvuk, ktorý dokopy spája elementy doomu, atmosférického sludgeu a pokojnejších post-rockových momentov s chladivými melódiami. Podľa toho sú aj prispôsobené vokály, kde striedanie medzi silnými growlami a pokojnými spevmi perfektne sekundujú celkovej nálade albumu. Ghost Brigade sa neboja poslucháča preniesť cez mnohé opakujúce sa riffy kvôli hypnotickému efektu a funguje to vynikajúco. Ghost Brigade už nejakú tú dobu presviedčajú o svojich kvalitách a aj tento album je jeho príkladom. Nový album od Ghost Brigade je ďalším do zbierky skvelých melancholických počinov z Fínska.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8,5/10

Ne Obliviscaris – Citadel

Žáner: Extreme Progressive Metal

Pôvod: Melbourne, Austrália

Label: Season of Mist

Kapela Ne Obliviscaris si svojim debutom spred dvoch rokov spravila veľké meno vďaka svojmu unikátnemu poňatiu metalu, ktorý dokázal zbúrať mnohé bariéry, vytvoriť komplexnú, ale veľmi ľahko zapamätateľnú hudbu, bezchybne miešať rôzne elementy a čo je najviac pôsobivé, získať rešpekt u hudobnej inteligencie mimo metalovej obce. Teraz prichádzajú so svojim druhým počinom, kde znova excelujú. Tento album je síce o dosť kratší a z jeho šiestich skladieb sú plnohodnotné iba tri, ale to všetko úplne prekrývajú vynikajúce hudobné výkony. Kapela v tomto albume mieša prvky deathu, blacku, upokojujúceho prog rocku, etnického folku a v menších detailoch iných foriem hudby. Všetko sa to spája v dlhočizných piesňach s bohatým zvukom a kompozíciami, kde každý jeden riff, každé jedno sólo alebo vokálna linka má veľkú auru, ktorá prenáša poslucháča do iných sfér. O hudobníckych výkonoch každého hudobníka od bubeníka, cez basu, gitary a husle až po spev, netreba ani na chvíľu pochybovať, technicky sú totiž prakticky dokonalí. Čo tento album robí výnimočným sú samotné kompozície, či sú to plnohodnotné piesne, alebo tichšie interlúdy, pri ktorých až zabudnete, že za nimi sú nejakí chlapi za hudobnými nástrojmi a prenesiete sa do úplne iného stavu. Kapela Ne Obliviscaris bez žiadnych pochyb dokázala zopakovať krásu svojho debutu, ba ešte aj doplniť ďalšou krásou a ukázali, že o tejto kapele sa bude v budúcnosti ešte veľa počuť.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 9,5/10

Originalita: 9/10

Hodnotenie: 10/10

Machine Head – Bloodstone & Diamonds

Žáner: Thrash/Groove Metal

Pôvod: Oakland, USA

Label: Nuclear Blast

Machine Head – kapela, ktorá žnie obrovské úspechy a stále dokáže vytvoriť veľmi kvalitné a osobité albumy napriek ich veku a skúsenostiam. S poslednými dvoma albumami dokázali vytvoriť veľmi presvedčivú muziku, takže je jasné, že sa s niečím podobným očakáva aj s najnovším albumom. Treba povedať, že sila, tvrdosť a zjavná hudobnícka zručnosť sú stále tu, len predsa je tu niečo iné. Namiesto tej thrashujúcej agresivity počúvam viac klasickejšie znejúcich riffov, len s tvrdým zvukom. Týmto tento album znie ale paradoxne ešte viac agresívne. Sú tu taktiež momenty, hlavne od druhej tretiny albumu, ktoré sa dosť značne odlišujú od typických peciek. Nájdu sa tu pomalé a epické momenty a dokonca veci, ktoré by ste od Machine Head určite nečakali. Z celkového hľadiska tieto momenty veľmi solídne obohacujú tento album a v mnohých prípadoch sa jedná o vrcholy. Všetci z kapely majú svoje party jednoznačne zmáknuté a vďaka tomu je výkon azda najpevnejší, aký kedy mali. Machine Head ukazuje so svojim novým albumom svoju neprestávajúcu chuť prekonávať samých seba a vďaka tomu vydali ďalší album do zbierky, ktorú fanúšikovia milujú.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Lordi – Scare Force One

Žáner: Hard Rock/Heavy Metal

Pôvod: Espoo, Fínsko

Label: AFM

Jedna z najznámejších kapiel v maskách, Lordi, vydáva svoj ďalší album pravého hard rocku koketujúcim s hevíkom. Ako sa dá očakávať, Lordi znova ponúkajú priamočiare, jednoduché, chytľavé a dosť zábavné songy. Rozdiely medzi týmto albumom a ich predchádzajúcimi sa ale nájdu v páru veciach. Zatiaľ čo minulé albumy boli pravým hard-rockom bez kompromisov, tu sa už nájdu modernejšie znejúce momenty. Tento album sa taktiež nedrží jednej témy, alebo príbehu, ako tomu bolo predtým, takže máte do činenia so skladbami s rôznymi témami a náladami. Z celkového pohľadu Lordi ale neponúkajú nič nové: Mr. Lordi si stále zachováva svoj typický hlas, riffy sú typicky Lordi-ovské, chytľavé refrény so zvýšenými keyboardami sú tu stále, rovnako ako ľahko strašidelné melódie. Tento album nemá žiadnu slabú pieseň, ale to skôr pripisujem jednoduchosti kompozícií, pri ktorých sa nedá nič veľké pokaziť. Fanúšikovia Lordi určite budú šťastní z nového albumu, ale nič konkrétne nové sa tu nedeje.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 8/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:

Decaying - One To Conquer

Spectral Haze - I.E.V.: Transmutated Nebula Remains

Triosphere - The Heart Of The Matter

Gillman - Tributo A Los Desconocidos

Appalachian Winter - The Epochs That Built The Mountains