Metalový týždenník 2014
Týždeň 43: 20.10 – 26.10.
Sunn O))) and Scott Walker – Soused
Žáner: Drone Doom Metal
Pôvod: Los Angeles, USA/Paríž, Francúzsko
Label: 4AD
Droneoví králi Sunn O))) sú späť s ďalšou kolaboráciou,
tento krát s veľkou legendou Popu 60tych a 70tych rokoch
a experimentálneho kúzelníka posledných rokov Scottom Walkerom. Možnosť,
že ste fanúšikom obidvoch interpretov nie je až tak veľká, ako v prípade
kolaborácie s Ulverom, alebo iných predchádzajúcich projektoch, takže otázka,
ako bude výsledný produkt znieť je určite väčšia ako predtým. V skratke,
Sunn O))) sa na rozdiel od predchádzajúcich kolaborácii a hlavne od toho
s Ulverom rozhodli zanechať svoj patentovaný zvuk a spojili to
s typickým štýlom Scotta Walkera a vytvorili niečo, čo tu možno nikdy
nebolo. Sunn O))) dávajú svoje monštrózne pomalé riffy, ktoré vám určite budú
v hlave doznievať pekne dlho, pridali maličké perkusie, ktorých rytmus je
ale úplne nepodstatný a keyboardové zvuky, ktoré vás budú prenasledovať
v budúcich nočný morách. Scott Walker robí tomu všetkému extrémne
znepokojujúci kontrast vďaka svojmu barokovému hlasu, ktorý takmer celou
nahrávkou dáva neskutočne bizarný náboj. Mnohokrát sa udejú veci, ktoré sú tak
bizarné, že zo začiatku poslucháč ani nemusí pochopiť čo sa deje. Celkovo musím
povedať, že táto nahrávka nie je najlepšia ani pre Scotta ani pre Sunn, ale na
rozdiel od mnohých iných kolaborácií (*ehmLuluehm*), tento album ukazuje skutočné kvality oboch
interpretov a je to rozhodne zaujímavé počúvanie.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 9/10
Komplexnosť: 3,5/10
Originalita: 8/10
Hodnotenie: 8/10
Fluxious – Nucleus Accumbens Diseases
Žáner: Alternative Metal
Pôvod: Ženeva, Švajčiarsko
Label: Ga-Ga
Druhý album od týchto alternatívnych Švajčiarov sa nesie vo
funkovom tóne, ktorý v metale tak často nepočuť. Gro albumu je v trochu
tvrdých, ale väčšinou menej ortodoxných riffoch, ktoré pripomínajú už spomenutý
funk, ale aj bežné jazzové postupy, ktoré ale v jednoduchých piesňach
neznejú príliš komplikovane. Piesne majú štandardné štruktúry, čo ale
neodradzuje od naozaj originálneho zvuku kapely. Počujem ale dosť veľké
podobnosti s jednou o dosť známejšou kapelou – Guano Apes. Hlavným
dôvodom je speváčka, ktorá sa síce svojim hlasom až tak nepodobá ku frontmanke
Guano Apes, ale jej frázovanie a celkový postoj sú veľmi podobné. Týmto sa
začínajú ukazovať aj hudobné podobnosti medzi kapelami a po chvíle nie je
problém kapelu znížiť na úroveň Guano Apes klónu. Lenže to by som odmietal
jasný talent samotných hudobníkov a aj momenty, ktoré sú vskutku
originálne v tvrdej hudbe, ako nečakané folkové melódie alebo maličké Ska
momentíky. O vplyvoch, ktorá kapela Fluxious nie je pochýb, čo ale len
potvrdzuje zaujímavý zvuk a celkovú hudbu nového albumu.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 3,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Slipknot - .5: The Gray Chapter
Žáner: Nu/Alternative Metal
Pôvod: Des Moines, USA
Label: Roadrunner
Trvalo dlhých šesť rokov, kým sa jedna z najväčších
súčasných tvrdých kapiel vrátila s novým albumom. O zemetraseniach
v Slipknote sa toho narozprávalo asi viac ako by bolo zdravé, takže idem
rovno k hudbe. Máme tu album, kde kapela hrá stále ten svoj typický štýl:
teda poriadne úderné perkusívne riffy, ešte údernejšie bicie, agresívne Coreyho
vokály a nejaký ten zvukový efekt v pozadí, ktoré sa miešajú
s mäkšími, melodickejšími a pomalšími momentmi (áno, som stále jeden
z tých, ktorí nechápu, prečo sú tam deviati). Takto by som mohol popísať
aj ich minulý počin a tu tkvie najväčší problém: oni vlastne nič nové
neukázali. Samozrejme by odo mňa bolo strašne naivné si myslieť, že tak ďaleko
vo svojej kariére by sa snažili urobiť niečo nové, hlavne ak im to prinieslo
taký veľký úspech, ale predsa niečo, čo sa im vymyká, by nezaškodilo. No mohol
by som s prižmúrením očí uznať, že tento album je trochu gitarovejšie
založený, ako ich niekoľko minulých počinov, že tento album má istú dávku
hĺbky, ktorá sa ukáže až po niekoľkých vypočutí (tým chcem aj povedať, že tu
nie je pieseň, ktorá by vedela chytiť pri prvom vypočutí) a kapela vlastne
v skutočnosti nič nepokazila. Slipknot si novým albumom zobrali stávku na
istotu, polichotiť svojim verným fanúšikom svojim typickým zvukom, zanechať si aj
partiu hejterov (však aj negatívna reklama je reklama), čo hlavne po tých
udalostiach, ktoré tento album sprevádzali, je asi najlepšia vec, ktorú mohli
urobiť. Pre mňa to bola ale celkom nuda a viac ako priemer (teda aspoň to,
aké hodnotenie dávam za priemerné albumy) si to nezaslúži.
Melódia: 6,5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 6/10
Mägo de Oz – Ilussia
Žáner: Folk/Power Metal
Pôvod: Madrid, Španielsko
Label: Warner Spain
Španielska kapela Mägo de Oz sa môže pochváliť dosť bohatou
vyše 20 ročnou kariérou a rovnako aj veľmi zvláštnym výberom žánru
vzhľadom na ich pôvod – keltský folk power metal. No ale viac ako nad ich
geograficky úplne nesediacim žánrom som si viac škrabal hlavu nad celkovou
hudbou. No ale poporiadku, kapela vie hrať veľmi melodický power metal na veľmi
slušnej úrovni so španielskymi textami, veľakrát naplnený chytľavými spevavými
momentmi a slušnými sólami – proste ten druh power metalu, ktorý vie
zaujať veľmi širokú poslucháčsku obec. K týmto skladbách sa často pridajú
mnohé folkové nástroje, ktoré vedia obohatiť celkový zvuk. Keby tento album
zostal iba pri tomto, dal by som im oveľa vyššie hodnotenie. Lenže sa tu dejú
veci, ktoré sú asi tak strašné ako ten klaun na obale. Objavia sa tu piesne
s celkom peknými keltskými melódiami, lenže tie sa hneď ostro pokazia
španielskymi textami a celkovou klišéovitosťou celkových kompozícii.
Dobre, možno to nie je práve politicky najkorektnejší názor, ale prečo spájať
veci, ktoré historicky spolu proste nepatria? To je ako keby som dal pridal
africké bongá k slovenským ľudovkám. No ale to ešte nie je nič oproti
piesní, kde kapela sa akoby rozhodla zabudnúť hrať metal a začali hrať
šlágre podobné tým, ktorým jedná istá slovenská televízia vymýva mozgy
postarším ľuďom. Tento album mohol byť celkom slušný nebyť tých úplných
prešľapov vedľa a pochybujem, že sa naozaj nájde niekto komu sa toto
zapáči. Ak náhodou sa vám tento album ale zapáči, tak prosím nepriznávajte to,
hlavne mne nie.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 2/10
Komplexnosť: 4,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 4/10
Kingfisher Sky – Arms of Morpheus
Žáner: Progressive Symphonic/Gothic Metal
Pôvod: Hágy, Holandsko
Label: Suburban
Holanďania sú známi svojou veľmi bohatou Symphonic/Gothic
metalovou scénou a hlavne kapelami, ktoré túto scénu preslávili, takže je
pochopiteľné, že sa objavia nové kapely, ktoré sa snažia vyťažiť z tejto
slávy. Kingfisher Sky je trochu iná kapitola, keďže bola založená bývalým
bubeníkom Within Temptation. Cesta tejto kapela sa zdá byť ale o dosť
ťažšia, keďže najnovší počin je iba tretí počas ich trinásťročného
pôsobenia. Kapela sa sústredí hlavne na symfonické elementy, ktorým dobre
sekunduje gotická speváčka a aby táto hudba dostala šmrnc, sú to nahodené
trochu komplexnejšie momenty, vďaka ktorým vyžaruje hudobná spôsobilosť každého
člena v kapele. Toto je jeden z albumov, kde gitary sú viac v pozadí
a prednosť majú hlavne melódie buď od keyboardov, alebo od violončela,
ktoré vie veľmi slušne obohatiť celkový zvuk. Mnohé piesne majú osobitú
tématiku – niektoré znejú viac indicky, niektoré arabsky, niektoré ako pravé
klasické kompozície, ale každá z nich sa podraďuje jednoduchej štruktúre,
čo podľa môjho názoru trochu kazí celkový dojem. Je ihneď jasné že kapela sa
bojí viac zariskovať so svojou hudbou a staví na to, aby každá pieseň bola
ľahko stráviteľná. Týmto nemôžem túto kapelu považovať ako niečo viac ako
priemernú kapelu, ktorých je to niekoľko stovák. Kingfisher Sky majú rozhodne
talent, ale nevedia ho využiť.
Melódia: 8,5/10
Tvrdosť: 3,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 4,5/10
Hodnotenie: 7/10
Atriarch – An Unending Pathway
Žáner: Sludge/Doom Metal
Pôvod: Portland, USA
Label: Relapse
Kapela Atriarch so svojim tretím albumom sa ukazuje ako
ďalšia, ktorá dokáže podmaniť hlbokou temnosťou s istou ale nie prehnanou
dávkou ťažkosti. Od prvých momentoch je jasné, že budete mať do činenia
s dosť atmosférickou hudbou s veľkým množstvom echa, ktorá bude evokovať
tajomné rituály. Riffy majú jasný účinok evokovať veľmi temné miestnosti
naplnenými sviečkami, bicie vytvárajú rovnako temný aj chaotický pocit
a vokály, medzi ktorými sa striedajú chorály, napoly hovorené rituálne
spevy, silné výkriky naplnené bolesťou, či diabolské growly vypĺňajú tento
rituál do bodky. Tento album sa nesie vzhľadom na žáner v pochopiteľne pomalom
tempe, avšak niekedy zaznejú blackmetalové blastbeaty pri ktorých sa najviac
prejaví chaos. Celý album sa nesie v celkom podobnom tóne, dokonca som mal
problém niekedy rozpoznať, kedy jedna skladba skončila a kedy začínala
druhá, len vďaka niektorým momentom, ktoré dokázali vyčnievať sa nemusíte báť
prílišnej monotónnosti. Tento album na druhej strane neponúka práve to
najkvalitnejšie v rámci žánru a dalo by sa nájsť niekoľko kapiel,
ktorý tento zvuk dokáže pretaviť viac efektívne. Avšak ak máte radi pocit bytia
v strede tajomného okultného rituálu, tak tento album je určite pre vás.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8/10
Anaal Nathrakh – Desideratum
Žáner: Industrial Black Metal/Grindcore
Pôvod: Bimringham, Veľká Británia
Label: Metal Blade
Jedno z hudobne najextrémnejších kapiel sa vracia späť
s ďalšou nádielkou, ktorá sľubuje poriadny drvenie ušných bubienok. Pri
predchádzajúcich dvoch albumoch sa u kapely zdalo, ako keby sa uspokojili
so svojim zvukom a vydávali prakticky to, čo sa od nich očakávalo. Nový
album avšak prináša niečo nové, ale o tom neskôr. To, čo je pre Anaal
Nathrakh typické, teda úplný zvukový ošiaľ v podobe večných blastbeatoch,
zúrivých blackových riffoch hrané grindovou rýchlosťou, (v dobrom) bolestivých
industriálnych prvkoch a samozrejme úplne šialených vokáloch Davea Hunta
udávajú drvivú väčšinu albumu. Zmena nastáva hlavne v jednej osobe mimo
kapely, ktorá na prvý pohľad nenápadne, ale veľmi silno prispel prvkami svojej
hudby svojho albumu: Gore Tech. Tento industriálno-DnB fanatik dodal svojimi
samplami ešte väčšiu intenzitu. Je tu aj iný šialenec, Niklas Kvarforth zo
Shiningu, ktorý v jednej piesni prepožičia svoj úplne psychotický hlas.
Niektoré trochu melodickejšie momenty hlavne v podaní Huntovho spevu
nepôsobia ako oddych od celej šialenosti ale ako dodanie epickosti
k celkovému zvuku. Nový Anaal Nathrakh vracia späť kapelu na vrchol
hudobnej epickej extrémnosti vďaka novému albumu a nie je dôvod sa tejto
pochúťke vyhnúť.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 10/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 9/10
While Heaven Wept – Suspended at Aphelion
Žáner: Progressive/Heavy Metal
Pôvod: Dale City, USA
Label: Nuclear Blast
Kapela While Heaven Wept so svojim piatym albumom prinášajú
veľmi oduševnenú hudbu, kde s obrovským množstvom emócií. V minulosti
bola kapela viac známa svojou doomovou hudbou, ale týmto album kapela
prekvapujúco išla iným smerom a išla do viac progresívnych vôd. Napriek
jasnejšími riffmi, komplexnejšími piesňami a rýchlejším tempom táto kapela
nestratila svoju melancholický a ťaživý cit. Melodika hrá veľmi významnú
úlohu v albume, avšak tie napomáhajú celkovej melanchólii nahrávky.
Hudobníci vykazujú jasné progresívne hefty, kde je jasná ich zručnosť, ale tie
mnohokrát len dopĺňajú celkovú atmosféru nahrávky. Gitary, či už akustické,
alebo elektrické a aj keyboardy (mimochodom, v kapele sú ti keyboardisti
dvaja) dokážu navnadiť poslucháča do stavu smútku a nádeje v rovnakej
dobe, aj za menšiu cenu klišéovitých melódií. Spev je väčšinou melodický a
občas vie prekvapiť nečakaný growl, ale hlavne je veľmi oduševnený, bez veľkého
preháňania. V rámci žánru mám málokedy počuť albumy, kde je jasné, že
kapela vypúšťa svoju dušu a tento album sa stal jednoznačne jedným
z nich. Typický fanúšikovia tejto kapely sa môžu cítiť odradení
z tohto albumu, kvôli minimu doomu a sú tu niektoré veľké klišé, ale
tento album môže byť skvelým spestrením pre tie emocionálnejšie chvíľky.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8/10
Abysmal Dawn – Obscolescence
Žáner: Death Metal
Pôvod: Los Angeles, USA
Label: Relapse
Kapela Abysmal Dawn sa vracia so svojim štvrtým albumom
poriadne zlovestného deathu. Od prvých momentoch albumu je ihneď jasné, že zloba
a neúprosnosť na vás budú číhať pri každej sekunde. Riffy sú rýchle,
niekedy technické ale hlavne extrémne úderné, niektoré majú až blackovú príchuť
a v pomalších momentoch vedia byť aj pekne chytľavé. Tento album má
celkú solídnu zbierku sól, ktoré sú rýchle, chaotické ale vedia zaujať aj
melódiami, ktoré perfektne sadnú k celkovému zvuku. To isté sa dá povedať
o bicích, ktoré vás mlátia každý milisekundu svojimi blastbeatmi,
dvojkopákmi a niekedy chutnými groovmi. Vokály pri takejto silnej jazde
musia byť samozrejme čo najzlovestnejšie a je to aj v prípade tohto
albumu, kde silné growly občas vystriedajú škreky. Táto kapela si našla peknú
strednú cestu medzi technickou zručnosťou, zbesilosťou, ale aj oldskúlovosťou.
V porovnaní s mnohými kapelami má kapela aj celkom slušný zmysel pre
pesničkovosť – nič nie je príliš komplikované ani jednoduché. Trošku viac
originality by tejto kapele určite nezaškodila, ale môže tento album pochváliť
za veľmi slušnú solídnosť.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 4,5/10
Hodnotenie: 8,5/10
Obituary – Inked in Blood
Žáner: Death Metal
Pôvod: Gibsonton, USA
Label: Relapse
Jedna z najväčších deathový legiend sa vracia po
šiestich rokoch so svojou školou oldskúlového deathu. Je síce pravda, že ich
momentálna tvorba nie je zďaleka tak kvalitná ako ich legendárna prvá trojka a kapela
sa hlavne sústredí na hranie veľmi priamočiarych groovovo ladených albumov, to
neznamená, že očakávanie na ich nový materiál je o niečo menší. Obituary
novým albumom však potvrdzujú pravidlo o starých psoch: ak máte ich dobre vypočúvaných,
nenájdete tam nič, čo by vás dokázalo zaskočiť. Riffy, za ktorými by mohla stáť
copyrightská značka starého Celtic Frostu, jednoduché, ale účinné sóla, celkovo
jednoduché štruktúry a unikátne vokály Johna Tardyho, to bola večná
definícia zvuku Obituary a je tomu aj v tomto prípade. Zo začiatku ma
zaskočila produkcia, ktorej suchosť by mohla závidieť aj Sahara, avšak pri
opakovanom počúvaní sa dá na to zvyknúť, ba dokonca aj chváliť. Chváliť sa už
ale nedá spôsob, ako piesne postupujú, keďže album je mnohokrát zaseknutý v rovnakom
rytme a občasné pomalšie momenty, kde hudba vie nabrať temnejšie grády a aj
prekvapiť akustickým brnkaním to veľmi nezachraňujú. Ak ste fanúšikmi
oldskúlového deathu Obituary, tak nový album sa vám môže zapáčiť, ale prílišná
jednoduchosť a opakovanie nápadov mi tomu bránia.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 3/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 6,5/10
Beyond Creation – Earthborn Evolution
Žáner: Progressive Technical Death Metal
Pôvod: Montreal, Kanada
Label: Season of Mist
Kapela Beyond Creation dosť výrazne zamiešali vody v tech-deathovej
scéne svojim debutom spred troch rokov a teraz sa vracajú späť potvrdiť
svoj status. Možno hneď prvá vec, ktorá mnohých ľudí zaujala okrem veľmi
výraznej technickej spôsobilosti každého člena kapely bol výrazný zvuk jazzovo
znejúcej bezpražcovej basgitary, ktorá mnohokrát ukradla všetku pozornosť na
svoju stranu. V novom albume tento špecifický basový zvuk stále robí
šarapatu, ale mám pocit že ten pomer je tentokrát vyrovnanejší a to najmä
vďaka oveľa citlivejšiemu prístupu ku kompozíciam ako to bolo v debute.
Tento album je oveľa progresívnejší, melodickejší a nie až tak rýchly.
Samozrejme, obyčajní sviatoční hráči nemajú šancu sa ani dotknúť, nie to ešte
pokúsiť sa zahrať niečo z ich repertoáru, keďže všetky riffy, sóla, alebo
len obyčajné prechody na bicích majú záruku najvyššej hráčskej kvality. Čo ale
Beyond Creation delí od väčšiny tech-deathových kapiel je to, ako za veľmi
krátky čas počas svojej kariéry dokázali kompozične dospieť na skutočných
hudobníkov. V tomto všetkom sa mi ale dosť výrazne strácajú slušné, ale dosť
sterilné vokály, čo je možno jediná výčitka, ktorú by som mal voči tomuto
albumu. Beyond Creation je proste kapela, na ktorú netreba zabudnúť ak sa
chcete baviť o technicky ale aj hudobne zdatných hudobníkoch a tento album
to perfektne potvrdzuje.
Melódia: 4,5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 9,5/10
Originalita: 8/10
Hodnotenie: 9/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť (tento týždeň ich
bolo naozaj dosť):
Vanir - The Glorious
Dead: Viking/Folk Metal, Dánsko
Galar - De
gjenlevende: Melodic Black/Folk Metal, Nórsko
Inferion - This Will
Decay: Black Metal, USA
Red Circuit - Haze Of
Nemesis: Melodic Progressive Metal, Nemecko
Lonewolf - Cult Of
Steel: Speed/Heavy Metal, Francúzsko
Korzus – Legion: Thrash
Metal, Brazília
Bloodshot Dawn –
Demons: Technical Death Metal, Veľká Británia
Slovak Scene
Betón – Konský Kokot
Žáner: Crust Punk/Death Metal
Pôvod: Bratislava, Slovensko
Label: Totalpunk
Bratislavskí Betón sa môžu pochváliť albumom s názvom,
ktorý žiadne mainstreamové médium sa neodváži vysloviť a preto je jasné že
sa ihneď stáva kultovým šperkom. Avšak bez poriadnej hudby to nepôjde a Betóni
to samozrejme vedia. Betóni hrajú extrémne trefnú zmiešaninu crustovej
priamočiarosti a deathmetalovej zloby, čo v tomto prípade znamená
smrtiacu kombináciu. Riffy mlátia na ušné bubienky (pomáha k tomu aj dosť
špecificky ostrý zvuk gitár), veľmi priamočiare bicie a samozrejme husté
vokály, ktorých ani slovo nerozumiem, ale budiž. Musím sa priznať, že som mal
problém počúvať tento album v pokoji na mojej stoličke bez toho, aby som
nezačal nekontrolovane poskakovať po izbe (sakra, však už nie som pubertiak
:D). Verím že podobné reakcie budú aj pri ich nasledujúcich koncertoch, keďže
hudba je na mosh priam stvorená. Ako som vyššie zmienil, pri obyčajnom vypočutí
je veľmi ťažké rozoznať texty, čo je obzvlášť škoda, keďže názvy piesní ako
Metalový plecniak, Satanové rifle, alebo Flexibilné ženy priam zvyšujú
zvedavosť o ich texty. Celkovo môžem povedať, že Betón vydali jeden
poriadny nárez bez kompromisov a už len kvôli tomu je treba tento album
zohnať.
Melódia: 2,5/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 8/10