Pokračovanie metalového týždenníka na musicborders.com
Blog Skoky's Metal Reviews po roku a dvoch mesiacoch fungovania ukončuje svoju činnosť. Metalový týždenník ale pokračuje od marca ako nová rubrika stránky www.musicborders.com.
Ďakujem za pochopenie a vidíme sa v Music Borders :)
piatok 20. februára 2015
Metalový týždenník 2015
Týždeň 6: 9.2 – 15.2.
Kalapács – Enigma
Žáner: Heavy Metal
Pôvod: Budapešť, Maďarsko
Label: Hammer
Kapela Kalapács patrí ku silným stáliciam maďarskej tvrdej
hudby, ktorých členovia majú už vyše tridsaťročné skúsenosti. Jedenásty album
kapely Kalapács tak pochopiteľne bude ťahať do starších vôd tvrdej hudby. Hard-rockové
riffy s maličkými thrashovými prvkami, rýchle sóla tvoria tú tvrdšiu časť
albumu. V albume ale prevažujú hlavne chytľavé refrény a pohodové
tempo s občasným zrýchlením. Každá jedna pieseň má veľmi jednoduchú
štruktúru a je veľmi ľahko vnímať a zapamätať všetky prvky hneď pri prvom
vypočutí. Sóla vedia občas byť komplexnejšie, ale zväčša iba dopĺňajú celkový
zvuk albumu. Texty sú v maďarčine, čo je veľmi pochopiteľné na kapelu
tohto ranku. Aj keď vokalista je považovaný za legendu vo svojej krajine, tak
si nemôžem pomôcť, len ho nazvať ako najslabší článok albumu. Jeho drsný ale
melodický hlas prakticky sedí ku hudbe, ktorú kapela hrá, ale občas vie zabočiť
do takých falošných tónin, že sa mi z toho rozboleli uši. Taktiež vokály
sú až zbytočne nahlas v mixe, takže mnohokrát poriadne nepočujete gitary
v pozadí. Tento album je stereotypný obraz kapely z bývalého
východného bloku, ktorá je pekne dlho za zenitom a teraz nevie nič iné,
len opakovať tie isté štruktúry bez čo i len štipky snaženia sa priniesť
niečo svieže. Hlavne, že tieto „legendy“ majú za sebou nový album a ich
fanúšikovská základňa môže byť spokojná, ale v skutočnosti je to len
totálny priemer.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 3,5/10
Komplexnosť: 3,5/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 5/10
Mourning Mist – Mourning Mist
Žáner: Avant-garde/Black/Doom Metal
Pôvod: Perugia, Taliansko
Label: Forever Plagued
Predstavte si, že ste novou kapelou a chcete zaujať
svojou hudbou. Čo spravíte? Najjednoduchšou odpoveďou by bolo spraviť niečo, čo
tu nikdy predtým nebolo. Je zrejmé, že kapela Mourning Mist so svojim debutom
rozmýšľali podobne a tak vytvorili niečo, čo sa dá naozaj ťažko vysvetliť.
Predstavte si doom metal strihnutý s blackom, ale všetky predstavy
o tom ako to môže znieť, obrátite dole hlavou. Ostávajú síce
tvrdé, husté riffy a pomalé tempo typické pre doom a chladné melódie
a škreky typické pre black, ale objavujú sa elementy, ktoré by ste tu
určite nečakali. Za prvé, tu máte violu, ktorá je neuveriteľne chladná, prenikavá
cez celkový zvuk a svojimi vysokými tónmi vydáva až neslýchaný efekt
zármutku. Potom sú tu nečakané zmeny tempa, ktoré v niektorých prípadoch
skončia veľmi chytľavým rytmom a keď sa pridá rovnako chytľavý riff, tak
tu máte zážitok, ktoré by ste v tomto albume vôbec nečakali. Niekedy sa
kapela naopak rozhodne ísť totálne mimo rytmu a vznikne rovnako nečakaný
chaos, typický pre niektoré experimentálnejšie progresívne kapely, alebo sa
zase objaví veľmi technické sólo, ktoré ku podivu nikdy nebude v centre
pozornosti hudby. Tento album má napriek všetkému niekoľko problémov. Za prvé,
čo sa týka produkcie, nikto sa asi zrejme nemohol dohodnúť, či má album znieť
blackovo, alebo doomovo, tak zrejme prišiel kompromis, ktorý ale neznie vôbec dobre.
Za druhé, aj keď samotné piesne môžu znieť celkom celistvé, tak vždy sa nájde
moment, kde to proste nesadne a celý song stratí svoje kúzlo. A za
tretie sú tu vokály: zistil som, že všetci štyria členovia si striedali svoje
spevácke party, ale podľa mňa ani jeden z nich nemal otvoriť ústa. Jeden
robil škreky, pri ktorých chlapovi ihneď dochádzal dych, druhý len vykrikoval
bez hocijakého štýlu a jeho hlas úplne ničil zvuk a nijako lepšie neboli
na tom ani tí ostatní (teda keby som ich vedel rozpoznať). Z celkového
hľadiska kapela Mourning Mist sa rozhodla vyhodiť všetky pravidlá von oknom
a výsledkom je dosť presvedčivý, ale mnohými nedostatkami skazený album.
Avšak tým, ktorí sú otvorení novým hudobným výzvam tento album určite
odporúčam.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 9/10
Hodnotenie: 7/10
Keďže na youtube nie je k dispozícii ani jedna plná skladba z tohto albumu, tak dávam aspoň promo video.
The Cowards – Rise to Infamy
Žáner: Sludge/Black Metal
Pôvod: Paríž, Francúzsko
Label: Throatruiner
Francúzska banda The Cowards sú tu so svojim druhým nákladom
na ušné bubienky. Tento album dostal takéto pomenovanie právom, keďže je to
masívny sonický nátlak, ktorý neprestane do poslednej sekundy. Kapela hrá
zmiešaninu sludgeu a blacku a v žiadnom prípade nerobí
kompromisy medzi prvým či druhým. Extrémne husté a špinavé riffy sa
striedajú s tými zlovestnými a masívnymi, pomalé a mocné bicie sa
striedajú so zbesilými blastbeatmi zatiaľ čo basa duní rovnako akoby
z hlbín pekla, ako z hĺbky šialencovej mysle. Vokály tomu všetkému
korigujú svojou totálnou šialenosťou, zlobou a intenzitou. Neznášanlivosť,
hnev a nulové zľutovanie nad okolím srší z celého albumu. Každá jedna
sekunda je naplnená tým najintenzívnejším zvukom, akým si môžete predstaviť
a to je jedno či ide stlmený riff nad pomalým riffy, či šialenosť nad
blastbeatom, či dokonca nekonečné pišťanie spätnej väzby. Tento album je priam
zosobnená katarzia. Absencia melódií ale aj veľmi špinavá produkcia má aj
za doslova nevyhnutnú monotónnosť albumu a časté nerozoznanie jednotlivých
riffov od druhých. To je tak trochu na škodu, lebo pri hlbšom preskúmaní by sa
mohli objaviť aj zaujímavejšie veci, lenže cez ten konštantný hluk nájsť niečo
hlbšie je dosť problém. Tento album odporúčam hlavne na poriadne odreagovanie
sa od všetkého zlého, keďže za normálnych okolností si ani neviem predstaviť
počúvanie tohto albumu.
Melódia: 2/10
Tvrdosť: 10/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Monumentum – The Freak is Alive
Žáner: Atmospheric Sludge/Progressive Metal
Pôvod: Reykjavik, Island
Label: Dark Essence
Islandská partia Monumentu vydáva svoj druhý album
a prvý po piatich rokoch. Kapela prešla počas vyše desaťročnou kariérou
mnohými žánrovými úpravami a s novým albumom prišli tiež
s niečím novým. Kapela sa s novým albumom rozhodla ísť celkom pomaly
ale tvrdo, intenzívne ale hladko, ale hlavne so zvukom, s ktorým sa
nestretávame každý deň. Zo začiatku sa na vás vyvalia pekne husté sludgeové
riffy s deathovými vokálmi, ale tento moment sa stane iba raz počas celého
albumu. Zvyšok albumu má množstvo čistých pasáží, doomových vokálov
a občasným výletom do progresívnych vôd. Občas sa vrátia tie tvrdé riffy,
ale zväčša sa tento album nesie v trochu ľahšom duchu. Piesne sú
štruktúrované celkom jednoducho a album sa celkom ľahko počúva, ale každá
pieseň má svoju hĺbku aj momenty, na ktoré treba dať vyšší pozor. Nový album
ale neponúka momenty, po ktorých by som sa chcel vrátiť ani momenty, ktoré ma
dostali veľmi do pozornosti. To, čo tento album ponúka je síce slušné, ale
ničím výrazné; je to originálne, ale nie veľmi zaujímavé.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 8/10
Hodnotenie: 6,5/10
Abstracter – Wound Empire
Žáner: Sludge/Doom Metal
Pôvod: Oakland, USA
Label: Vendetta
Kapela Abstracter so svojim druhým albumom ponúka dávku
doomovo-sludgeovej zlúčeniny s maličkým blackovo-crustovým korením. Tento
album ponúka 4 skladby vo vyše 40 minútovej stopáži, takže je jasné, že treba
čakať rozsiahlu dávku ponurej hudby. Melancholické tóny s dunivými
pomalými bubnami sa striedajú s tlejúcimi sludgeovými riffmi, chrumkavými
crustovými akordami a disharmonickými škrekmi. Každá pieseň skáče
z jedného motívu na druhý, ale takmer nikdy nestratí na svojej intenzite.
Hudba sa niekedy dostane až do ritualistického nádychu, kde sa len čaká na
totálne intenzívny výbuch. Kapela dokáže niekedy zrýchliť, ale z drvivej
väčšiny tu máme pomaly tiahnuci sa materiál s veľkým sústredením sa na
tvrdosť. Každá jedna pieseň má akoby vlastný zatrpknutý život a napriek
celkovej rovnakosti zvuku počas celého albumu som len málokedy mohol čakať na
ďalšie jej kroky. Týmto je ale zrejmé, že každá pieseň má prakticky rovnaké
zloženie a rovnaký celkový dojem, takže pozornosť na detaily je veľmi
dôležitá pri počúvaní tohto albumu. Kapela Abstracter sa s novým albumom
ukázala ako zaujímavá kapela pre ľudí hľadajúci temnú, intenzívnu a pomalú
hudbu, ktorý sa len tak ľahko nebude dať stráviť.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 9/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 7,5/10
Call of the Void – Ageless
Žáner: Crust/Grindcore
Pôvod: Boulder, USA
Label: Relapse
Kapela Call of the Void prichádza so svojim druhým albumom
pre ľudí milujúcich nekompromisný crust/grind. Kapela so svojim ničivým zvukom,
takmer večnou rýchlosťou a hardcorovým prístupom vám dokáže spôsobiť
riadne pískanie v ušiach. Útočné crustové riffy, brechajúce vokály,
a bicie, ktoré mlátia nonstop sú hlavnými ingredienciami tohto hudobného náporu.
Našťastie tento album nie je jednorozmerný, takže počas albumu zažijete mnoho
zmien v tempe a odlišných elementov, ktoré sú najvýraznejšie
v interlúdových skladbách. Občas zaregistrujete aj menšie prikývnutie
k deathu, alebo blacku, aj keď budete musieť dávať pozor na takéto
momenty. Tento album je neskutočne naplnený energiou, čomu kapela môže vďačiť
veľmi surovej produkcii, ale aj faktu, že ťažko sa tieto skladby dajú
predstaviť bez riadneho poga a moshu v dave. Tento album ukazuje ako
skutočne drsná hudba má znieť a v rovnakej dobe ukázať viac než len
konštantné búšenie do nástrojov. Pre grinderov a crusterov je tento album
tutovka a určite zaujme aj mnohých iných.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8/10
The Order of Apollyon – The Sword and the Dagger
Žáner: Black/Death Metal
Pôvod: Páriž, Francúzsko
Label: Listenable
Pôvodne medzinárodná kapela The Order of Apollyon sa po
piatich rokoch vracia so svojim druhým albumom, tentokrát s čisto
francúzskym obsadením. Kapela hrá miešaninu blacku a deathu, ale odvážim
sa povedať, že s týmto albumom blackové elementy prevážajú tie deathové.
Väčšina albumu je intenzívna jazda plná blast-beatov a dvojkopávok
a zvíjajúcimi riffmi, ale tie sa často pomenia s viac melodickými
inštrumentálnymi pasážami a interludami. Piesne majú istý priebeh, ktorý
sa skladá s meniacimi motívmi, občasným zoznámením s niečím novým
a väčšina piesní končí atmosférickou pasážami. To ale neznamená že sú si
piesne podobné – práve naopak. Raz nájdete viac deathu, inokedy viac blacku,
niektoré piesne ukazujú temné melódie, ktoré dodávajú majestátnu príchuť
a samozrejme interludy ponúkajú veci, ktoré vo zvyšku albumu nenájdete. Tento
album ponúka niektoré naozaj dobré momenty a ťažko by som hľadal niečo
(okrem trochu divnej produkcie) čomu by som tomuto albumu mal vyčítať. Tento
album avšak na druhej strane nekyprí nejakým zvlášť výnimočným momentom, ale
pochybujem, že vás tento album mal nejako nudiť.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 9/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10
Arbitrator – Indoctrination of Sacrilege
Žáner: Progressive Death Metal
Pôvod: Calgary, Kanada
Label: žiadny
Začínať vlastnú kapelu je ťažké. Začať ju sám a iba
z vlastnej pomoci a vydať potom album, tak to je iná liga. Presne
toto sa podarilo kanadskému Robertovi Kuklovi a jeho projektu Arbitrator.
Podarilo sa mu taktiež prehovoriť Dirka Verbereuna (Soilwork + mnoho iných
kapiel) aby mu nahral bicie na tento album a k tomu prizvať svetovo
renomovaných audio technikov, aby dali albumu čo najlepší zvuk.
Z hudobníckeho hľadiska sa pozeráme na drvivý death metal s poriadne
hrubými vokálmi a atmosféricko-industriálnou klávesovou kulisou. Takmer
každá pieseň sa ťahá okolo 6-8 minútovej dĺžky, takže je jasné, že každá
z nich bude mať niekoľko zaujímavých odbočiek od pôvodných teritórií, aj
keď esencia každej skladby ostane rovnaká. Každá nová pieseň pridá niečo nové
ako pianové pasáže, melodeathovské momenty alebo zvýšené množstvo samplov kulminujúce
v čistú techno pasáž v jednej skladbe. Mal som avšak pocit, že
niektoré momenty boli trochu prázdne a bez účelu. Taktiež posledná outro
skladba mi tam vôbec nesedela a myslím že by to Robert mohol spraviť
lepšie. Z celkového pohľadu je to veľmi slušný album s niektorými
skvelými momentmi, ktorý by ste určite nemali premeškať hlavne z dôvodu,
že všetko to zvládol jeden človek.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 7,5/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Drowning The Light -
From The Abyss: Black Metal, Austrália
Spellbound - Nothing
But The Truth: Thrash Metal, Nemecko
Manilla Road - The
Blessed Curse: Epic Heavy/Power Metal, USA
Deivos – Theodicy: Technical
Death Metal, Poľsko
Recueil Morbide -
Morbid Collection: Brutal Death Metal, Francúzsko
Merciless Death -
Taken Beyond: Thrash Metal, USA
pondelok 16. februára 2015
Metalový týždenník 2015
Týždeň 5: 2.2 – 8.2.
Winterage – The Harmonic Passage
Žáner: Folk/Symphonic Power Metal
Pôvod: Janov, Taliansko
Label: žiadny
Na power-metalovom poli sa zjavilo nové teleso
z Talianska s názvom Winterage. Čo sa týka novicov v tomto žánri,
buď sa vyskytujú kapely, ktoré až bezohľadne kopírujú svojich idolov
s nedostačujúcim výsledkom, alebo naopak sú príliš ambiciózni
a mnohokrát zabúdajú na pesničkovosť. Kapelu Winterage by som bez
problémov dal k druhej skupinke kapiel. Kapela sa spolieha na symfonické
aranžmány, množstvo rýchlych sól, melodických riffov a liniek
a občasnými odbočkami do folkových vôd. Album samotný je veľmi bombastický
a majestátny. Je zrejmé od prvých momentov, že kapela vie to veľmi dobre
so svojimi nástrojmi a nečudoval by som sa, keby jej členovia boli aj
klasicky trénovaní. Väčšina piesní je v celkovo rýchlom tempe, ale
s veľkým množstvom zmien v rámci kompozícií a nechýbajú aj
pomalšie skladby. Melódie vedia byť niekedy veľmi chytľavé(či gitarové,
symfonické, alebo folkové), rovnako ako riffy, ale mnohokrát kapela dokáže
zablúdiť do progresívnejších vôd. Hlavnou zaujímavosťou sú rozmiestnené hudobné
odkazy ku známym klasickým skladateľom ako Čajkovsky, Dvořák, alebo Verdi
a znalci klasickej hudby určite tieto momenty ľahko rozpoznajú. Avšak
okrem páru piesní, ktoré sa jasne odlišujú buď svojim tempom alebo náladou, sa
väčšina piesní dosť podobajú a veľké množstvo sól pri každej piesní podľa
mňa až zbytočne predĺžia skladby a album celkovo. Winterage je veľmi ambiciózna
kapela a pre mnohých ľudí bude táto kapela skvelým novým objavom, ale
svojou bombastickosťou to podľa mňa až prehnali.
Melódia: 9,5/10
Tvrdosť: 3,5/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 7/10
Wildpath – Disclosure
Žáner: Symphonic Power Metal
Pôvod: Paríž, Francúzsko
Label: Brennus
Kapela Wildpath z Paríža vydáva svoju štvrtú dosku
svojho power metalu so ženskými vokálmi a silnou symfonickou účasťou. Ku
tomuto sa v tomto albume často pridávajú elektronické beaty a efekty,
ktoré vedia slušne prehovoriť ku celkovému zvuku albumu. Piesne majú relatívne
štandardné postupy, kde sa raz za čas objavia predĺžené sóla, alebo pasáže, kde
symfonika hrá hlavnú úlohu. Riffy sú celkom jednoduché, takže hlavnú úlohu by
prakticky mali hrať práve symfonické momenty, čo sa bohužiaľ nedeje. Čo je ale
horšie a teda absolútne najväčším kameňom úrazu tohto albumu, je naozaj
príšerná produkcia. Bicie znejú, ako keby boli z kartónu, gitary
a hlavne klávesy a symfonické momenty v niektorých prípadoch nie
je takmer vôbec počuť a tak do popredia idú vokály, ktoré sú prinajlepšom
priemerné. Speváčka počas celej nahrávky znie znudene a občasný mužský
vokál, ktorý ju doprevádza je fakt zlý. K tomu prídu ešte hlasnejšie
elektronické pasáže, pri ktorom sa trhajú uši a máme k dočineniu
hotovú produkčnú katastrofu. Snažil som sa preniesť cez túto otrasnú produkciu
a sledovať hlavne hudobný výkon len so zistením, že je to prakticky len
priemerným symfonickým albumom s páru slušnými riffmi a melódiami, ktoré
sú kvázi jeho záchranou. Tento album je pre mňa dosť nepochopiteľný vzhľadom na
celkom dlhú kariéru, aká táto kapela má. Má síce niekoľko slušných nápadov, ale
jeho exekúcia na čele s produkciou robí z tohto albumu prepadákom.
Melódia: 8,5/10
Tvrdosť: 2,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 3/10
Solefald – World Metal: Kosmopolis Sud
Žáner: Avant-garde/Progressive Metal
Pôvod: Oslo, Nórsko
Label: Indie
Nórski experimentátori Solefald sa vracajú po dlhých piatich
rokoch so svojim ôsmym albumom. Kapely ako Solefald sa dajú ťažko vysvetlím
jednou vetou, tak ich opíšem rovno podľa toho, čo sa deje v novej
nahrávke. Každý jeden moment je naplnený prekvapením, alebo nečakaným momentom:
jedným momentom tu máme moderný nórsky progresívny black metal, ktorý svojou
majestátnosťou, hĺbkou a taktiež vokálmi Lazareho (Borknagar) vás
dokáže úplne vtiahnuť a naraz na vás vyrazí tanečný beat s divne znejúcim
riffom, či efektom a úplne nepohodlnými a suchými growlami druhého
člena Corneliusa. Niekedy sa vytiahnu ťažko identifikovateľné zvuky, alebo až
detinské vtípky a všetko samozrejme v jednej piesni. Ak sa vám to zdá
prekomplikované a šialené, tak vedzte že to tak aj je a tak to vždy
u Solefald bolo. Škoda, že nemôžem nikde nájsť texty na tento album,
pretože to, čo som uchom zachytil ma zaujalo a viem a možno by som sa
tými textami aj pobavil. Avšak sú tu trochu vážnejšie problémy oproti
minulosti, ktoré postihli tento album. Za prvé je to produkcia, ktorá je až
nepochopiteľne suchá a nevyrovnaná a potom sú tu divné muzikantské
a vokálne výkony. Solefald samozrejme nikdy neboli ľahkým počúvaním, ale
v niektorých momentoch to proste nesedelo: niektoré časti sa poprepájali
bez toho, aby to dávalo aspoň minimálny zmysel. U niektorých piesňach som
iba čakal, kedy to konečne skončí a to neboli nejako dlhokánske veci.
Našťastie to aspoň trochu zachraňujú niektoré individuálne momenty, hlavne tie,
pri ktorých je Lazare pri mikrofóne. Z celkového hľadiska považujem nový
Solefald za sklamanie, ale nájdu sa tu celkom slušné a hlavne bláznivé a
nečakané momenty.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 6,5/10
Komplexnosť: 8,5/10
Originalita: 8,5/10
Hodnotenie: 6/10
Cult of Herodias – Greyvein
Žáner: Funeral Doom Metal
Pôvod: New York, USA
Label: New Frame
Projekty tvorené manželskými pármi je tu niekoľko, ale
máloktoré sa dotýkajú doom metalových vôd. Jeden z týchto projektov je New
Yorkskí Cult of Herodias so svojim štvrtým albumom. Ako je to pri manželských
pároch zvyčajné, tak o vokály sa postarala žena a musím povedať, že
to bolo vynikajúce rozhodnutie. Jej hlas naozaj krásny a s nečakane
veľkým rozsahom. Hlavne pri vyšších polohách mi mnohokrát naskakovala husia
koža. Čo sa týka ostatku hudby, tak je to veľmi melancholická, ba priam až depresívna
nahrávka, kde väčšinou času sa veľa ani nedeje okrem pomalého piana
a pozadím, ktorým je buď dážď spievajúce vtáčiky, alebo naopak naozaj
strašidelný noise, ktorý dopomáha pocitu úzkosti. Metal toho typického funeral
doomového žánru, teda veľmi pomále bicie, doznievajúce tvrdé riffy
a všeobecne temná atmosféra, je skôr v menšine a práve
v tých momentoch narážame na najväčšiu slabinu albumu. Zvuk bicích je
extrémne suchý (akoby z naprogramovaný z lacných samplov)
a gitary znejú doslova ako prd. V týchto momentoch by mal byť zvuk
silný a majestátny, ale zrejme kvôli nedostatočnej kvalite produkcie je to
len suché a nudné. Taktiež posledné tri piesne pozostávajú iba
z piána a vokálov a nejakých tých efektov, čo vážne narúša
kontinuitu albumu. Pri poslednej skladbe som aj zabudol, že počúvam funeral
doomový album a nie melancholicko-gotickú áriu. Veľakrát aj tie pianové
piesne začnú byť pekne nudné a nezachráni to ani ten úžasný speváčkin
hlas. Tento album ale vás dokáže vtiahnuť, ako máloktorý svojou melanchóliou
a úprimnou úzkosťou a strachom. Škoda, že pre tento efekt museli
obetovať schopnosť písať dobré piesne. Tento album by som odporučil iba pre
tématické počúvanie, ale aj tak treba zniesť veľmi zlú produkciu pri metalových
pasážach.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 6/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 5/10
0 X í S T – One Eon
Žáner: Dark/Doom Metal
Pôvod: Riihimäki, Fínsko
Label: Death Shrine Offerings
Kapela, ktorá najprv zaujme svojim dosť originálnym menom sa
vracia so svojim druhým albumom. Aj keď kapela 0XíST (správne by sa mali
vyslovovať Zero Exist) hrajú doom metal a sú z Fínska, nečakajte
melancholické výlevy ako u drvivej väčšine ich krajanov v brandži.
Očakávajte veľmi temnú nádielku, kde každý riff na vás bude neľútostne búšiť,
akákoľvek melódia je tu kvázi zakázaná a ak sa objaví niečo, čo sa z
diaľky čo i len približuje k melódie, tak vedzte, že to len zväčší tú
temnotu. Vokály sú (okrem jednej piesne) vždy škrekovo-growlované a aj keď
sa objaví nejaký iný druh vokálu, vždy je to temné a bezútešné. Gitary
majú čistý, ale hustý zvuk a vďaka perfektne zvládnutej produkcii
vytvárajú neľútostnú zvukovú stenu. Žiadne keyboardy ani efekty tu nečakajte,
táto kapela ide na to priamo bez prikrášlení, pretože iba tak sa dá dosiahnuť
efekt, na ktorú kapela mala záujem ísť. Sú tu niektoré dosť chytľavé riffy, ale
väčšina z nich ide cez veľmi podobný postup, čo má za nechcený výsledok
pocit monotónnosti a rovnakosti počas celého albumu. Bicie takmer nikdy
nezrýchlia, ba čo viac, väčšina albumu sa ťahá v jednom pomalom tempe
s veľmi občasnou výmenou rytmu. Raz za čas kapela vie stíšiť na jeden, či
dva riffy, ktoré sa moc od ostatku nelíšia a skôr než sa nazdáte, idete
naspäť do zabehnutého člnu. Kapela 0XíST sú síce relatívne novou kapelou, ale
takmer každý člen má dosť veľké skúsenosti, takže asi aj preto sa rozhodli ísť
tým starým, priamočiarym spôsobom na rozdiel od mnohých dnešných kapiel, čo je
na jednej strane dobre, ale na druhej strane ukazujú, že s takýmto
prístupom veľa zaujímavých nápadov nevytvoria a výsledkom je teda dobrý,
ale dosť monotónny album. Ak máte radi temný a priamočiary doom, tento
album je pre vás, ale ak idete viac po atmosfére, tak sa prezrite trochu inam.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 3,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 7/10
Wind Rose – Wardens of the Western Wind
Žáner: Symphonic/Power Metal
Pôvod: Pisa, Taliansko
Label: Scarlet
Je tu ďalšia talianska power metalová kapela Wind Rose so
svojim druhým albumom. Tento album je zväčša symfonický ladený power metal s celkom
chytľavými piesňami ale aj miernymi progresívnymi elementami. Vokály sú celkom
podobné hlasu Russela Allena zo Symphony X a hudba je jemu hlasu tiež tak
trochu prispôsobená, ale tu všetky podobnosti s touto kapelou končia. Zvuk
kapely mi skôr pripomína Rhapsody of Fire s vábušnými gitarami a bicími,
epickými keyboardmi a občasným folkovým odskočením. Každá pieseň má svoju
silnú chytľavosť, ale našťastie je to doplnené trochu hlbšími štruktúrami a niektorými
prekvapujúcimi momentmi. Čo sa mi ale najviac na tomto albume páčilo je spôsob
ako kapela dokázala zobrať miliónkrát zabehnuté štruktúry a stále vytvoriť
niečo, čo znie sviežo a zaujímavo. Úprimne, ak ste dostatočne oboznámení s tvorbou
Symphony X a Rhapsody of Fire, tak tento album neponúkne takmer nič nové,
ale aj tak to bude veľmi slušný zážitok. Kapela Wind Rose vytvorila veľmi
solídny album, ktorý určite poteší každého fanúšika power metalu.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 3,5/10
Komplexnosť: 7,5/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 8/10
Aura – Noise
Žáner: Progressive Metal
Pôvod: Sapri, Taliansko
Label: žiadny
Kapela Aura z Talianska vydáva svoj tretí album napriek
dlhej deväťnásťročnej kariére. Kapela by sa dala charakterizovať ako
progresívny metal staršieho zvuku. Starší progresívno-metalový zvuk myslím
kapely podobné klasikám ako Rush alebo Queensryche. Takéto prirovnanie kapele
Aura by som avšak nedával, keďže ich zvuk má dosť veľa spojitosti s klasických
prog-rockom so zvukom 90-tych rokov. Tento album obsahuje celkom prosté riffy a
melódie na progresívny žáner, ale aranžmány sú celkom komplexné. Je tu ten
pocit dobrodružnosti, ale zároveň aj pocit pokoja, ktorý je typický hlavne pre
kapely hrajúce klasický prog rock. Problémom ale je, že tomuto albumu chýba
vlastná osobnosť, alebo súčasť, ktorá by ho mohla odlíšiť od ostatných. Vokály
sú jednoduché, ale aj tak slabé hlavne vďaka tej typickej talianskej
výslovnosti, ktorá sužuje väčšinu talianskych kapiel. Klávesy raz za čas
nahodia nejakú zaujímavú melódiu alebo podmaz, ale ani tu nie je nič z čoho
by som mal radosť. Rovno poviem, nový album kapely Aura je úplný priemer
priemerov. Nemastný neslaný album, ktorý neurazí, ale ani nezaujme. To je presne
ten druh albumov kde sa nedá vyzdvihnúť ani jeden moment. Tento album proste
iba je.
Melódia: 8,5/10
Tvrdosť: 1,5/10
Komplexnosť: 7,5/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 5,5/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Misþyrming - Söngvar
Elds Og Óreiðu – Black Metal, Island
Hæthen - Shaped By
Aeolian Winds – Black Metal, USA
Mokoma - Elävien
Kirjoihin – Thrash Metal, Fínsko
Vyšlo Skôr
Napalm Death – Apex Predator – Easy Meat
Žáner: Grindcore
Pôvod: Birmingham, Veľká Británia
Label: Century Media
Absolútna legenda žánru, Napalm Death sa vracajú so svojim
pätnástym albumom, ktorý ako vždy ponúka ten besnosť a silu. Pri Napalm
Death sa človek môže pozastaviť a neveriť vlastným ušiam, že kapela
funguje už vyše tridsať rokov a pritom hrajú ešte rýchlejšie
a šialenejšie ako predtým. Pre mňa je to len ďalšia evolúcia v kapele
a výborná reakcia na čoraz skazenejší svet. S novým albumom je tá
agresivita a zbesilosť asi najintenzívnejšia, akú som od nich počul.
V posledných albumoch boli niektoré veci trochu prečistené, ale
s novým albumom je to presne ako to surové mäso na obálke. Je tu množstvo
experimentálnych momentov už od prvej skladby, ktoré celkovú náladu, ktorá je silno
znepokojivá, výborne dopĺňajú. Väčšinou je to stále nekompromisná grindová
jazda s masívnymi riffmi, šialenými bicími a politicky ladenými
textami, ktoré Barney ako vždy vybrecháva o dušu. Produkcia sa tentokrát
viac sústredila na špinavosť zvuku, vďaka čomu tento album získal ešte väčšiu
intenzitu ako predtým. Napalm Death snáď nikomu netreba predstavovať a v mnoho
nemusím predstavovať ani ich nový album. Len vedzte, že na rozdiel od všetkých
veteránov v hudbe sa Napalm Death ešte viac snaží zintenzívniť svoju
tvorbu, čo sa na novom albume skvele vydarilo a považoval by som nový
album za jeden z ich top svojej kariéry.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 9/10
Armageddon - Captivity & Devourment
Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Halmstad, Švédsko/Lansdale, USA
Label: Listenable
Christopher Amott, jeden zo známej bratskej dvojice, ktorí
tvorili zvuk Arch Enemy, už vyše dva roky nemá s kapelou nič spoločné
a tak sa rozhodol obnoviť svoj projekt, na ktorý mal čas iba počas
voľnejších dní – Armageddon. Pôvodne mal tento projekt rôzne žánre, od
gothenburgského melodeathu, až po typický hard rock, ale tentokrát sa Chris
s novými členmi rozhodli venovať jednému, pre nich typického zvuku. Už od
začiatku ma ale prekvapil prístup kapely. Ich zvuk je jednoznačne tvrdší
a intenzívnejší ako Arch Enemy kedy mal, riffy sú surovejšie, je tu viac blastbeatov
a dvojkopákov a hlavne hlas vokalistu je brutálny. Samozrejme sú tu
melodickejšie, rovnako ako akustické momenty, ktoré sa viac menej vyhradzujú
pri pomalších piesňach, alebo v piesňach s jednoduchšou štruktúrou.
Christopher bol vždy známy svojimi skvelými sólami a tých sa tu nabažíte
až až. Sú tu aj mierne chytľavé momenty, ktoré si Chris jednoznačne prebral od
svojej minulej kapely, ale tých momentov zas tak veľa nie je. Z celkového
hľadiska to ale až tak výnimočný album nie je. Kapela síce má slušnú kvalitu,
produkcia je slušná, ale chýba tomu trochu viac šťavy a originality.
Armageddon vytvorili album, ktorý stojí mierne nad priemerom a to najmä
vďaka práci jeho lídra a ako tak nesklame.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 7,5/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 8/10
nedeľa 8. februára 2015
Metalový týždenník 2015
Týždeň 3: 19.1 – 25.1.
a týždeň 4: 26.1 – 1.2
(neúplný)
Je tu nové číslo metalového týždenníka, ktorý som ale z rôznych dôvodov naplánoval ako dvojtýždenník s tým, že tie dôležitejšie albumy by som zrecenzoval a niektoré ďalšie albumy by som presunul na neskorší termín. Bohužiaľ, nastal problém s mojim počítačom čo spôsobilo to, že väčšinu recenzií mi neuložilo a ostali mi iba 4 recenzie, ktoré som stihol spraviť ešte skôr. Rozhodol som sa na teraz tieto 4 recenzie zverejniť a ostatné recenzie dopísať neskôr. Takže dúfam, že mi prepáčite nezvyčajne malý a neúplný článok. O týždeň sa vrátim s týmito recenziami plus s novými vecami.
Marduk – Frontschwein
Žáner: Black Metal
Pôvod: Norrköping, Švédsko
Label: Century Media
Ak sa považujete za fanúšika black metalu
a nepoznáte Marduk, tak si seriózne musíte prehodnotiť váš postoj. Táto
legenda naozaj nepotrebuje žiadne predstavovanie a pri svojom práve
vychádzajúcom trinástom albume nepotrebujú ani nejaký zvláštny popis. Je to
proste black metal toho najtvrdšieho, najpriamočiarejšieho
a najvernejšieho typu. Nájdete tu skladby s guľometnou rýchlosťou
a zlovestnými riffmi, ale aj stredno-tempové skladby, kde riffy
neľútostivo doznievajú nad chytľavejšími rytmami. Z celkového pohľadu má
Marduk iba jednu misiu: byť prví v lajne pri ničení všetkého, čo je sväté.
Vokály sú podlé, gitary hrozivé, bicie militantné a songy zbesilé – presne
také, čo sa od Marduku vždy očakáva. Taktiež je jasné, že Marduk sa nikdy
nezmenil a meniť sa zrejme nikdy nebude. Tento prístup má svoje dobré
a zlé stránky – dobré v tom, že fanúšikovia kapely sa nemusia báť
a Marduk pre nich vždy zostane značkou kvality, ale na druhej neponúka
žiadne prekvapenia, ba dokonca ani žiadny dôvod, prečo by si človek, ktorý
počúva túto kapelu iba zbežne, mal vôbec vypočuť ich nový album, keď je vlastne
o tom istom ako predtým. Marduk vydal ďalší zbesilý album dobrej kvality,
ktorý ale pre bežného poslucháča neponúka nič nové a Marduk si opäť vzal
stávku na istotu.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 5,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Hate – Crusade:Zero
Žáner: Black/Death Metal
Pôvod: Varšava, Poľsko
Label: Napalm
Kapela Hate je považovaná právom za jednu z elitných
poľských extrémnych formácií, ktorí by mali potvrdiť svoj status so svojim
deviatym albumom. Ak existuje niečo ako typická poľská extrémna hudba, tak Hate
sú neho perfektným príkladom. Zdrvujúce riffy a bicie, sóla chaotické ale
aj melodické, monštrózne vokály a piesne, ktoré majú neuveriteľnú silu,
ale majú v sebe istú dávku zlovestnej melodiky a atmosféry: presne to
ponúka nový album Hate. Každá pieseň má v sebe prvky epickosti, ale dokáže
ísť plnou silou bez kompromisov. Hate boli mnohokrát podľa mňa tak trochu
neprávom porovnávaní so svojimi slávnejšími krajanmi a dokonca nazvaná ako
kopírka týchto kapiel napriek tomu, že vekom a skúsenosťami sú na tom
rovnako. Ale ten názor sa mi zmenil. Hate pri svojich posledných albumoch zneli
veľmi jasne ako Behemoth, avšak pripisoval som si to náhode, ale keď
Behemoth so svojim posledným albumom začali znovu koketovať s black
metalovým zvukom, tak naraz počujem takéto elementy aj u Hate, ktorí
mimochodom, nikdy predtým black metalové elementy nemali. Nemôžem si pomôcť s
názorom, že Hate sa s novým albumom priam dala nachytať. Samotný album
však zďaleka nedosahuje takú epickú kvalitu, aký The Satanist mal. Nový Hate je
z celkového hľadiska aj tak stále slušný album, len aspoň u mňa už
asi nikdy neopustí status bohapustej vykrádačky Behemothu.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 9/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 7/10
Periphery – Juggernaut: Alpha & Omega
Žáner: Progressive Metal/Djent
Pôvod: Bethesda, USA
Label: Sumerian
Periphery sa podľa mnohých postarali o prvý naozaj
očakávaný album tohto roka, čo v tomto prípade sú dva rôzne albumy, ale
s podobnými názvami a obalmi. Periphery sú podľa mnohých považovaní
za lídrami djentovej vlny, ktorá iba pred páru rokmi doslova zachvátila svet
tvrdej muziky. Ako sa dá očakávať u Periphery, tak tu máte komplexné
rytmy, osem-strunové gitary, ale napriek tomu veľmi chytľavé a melodické
piesne. Ak sa vo väčšine prípadov kapela rozhodne ku statočnému kroku vydať
naraz dva albumy, tak určite treba očakávať nejaké tie rozdiely medzi nimi, čo
je aj prípad u dvojici Juggernaut. Prvý album – Alpha, ponúka
najchytľavejšie a najmelodickejšie skladby, ktoré kedy Periphery vôbec
nahrali. Okrem niektorých výnimiek má každá pieseň až pozdvihujúcu atmosféru
a relatívne jednoduché kompozície. Samozrejme, sú tu momenty
s komplexnými rytmami, ktoré dopĺňajú piesne a raz za čas sa tu
vytiahne aj tvrdšia stránka kapely. Vokály sú takmer výlučne spievané štýlom,
ktorý určite nesadne každému, ale veľmi kvalitne dopĺňajú tento album. Alpha je
presne ten typ albumu pre ľudí, ktorí nie sú s kapelou, alebo celkovo
s moderným metalom dobre oboznámení a slúži ako vynikajúce
predstavenie pre nových fanúšikov. Omega na druhej strane je prakticky opak jej
dvojičky. Album je komplexnejší, tvrdší, s väčším množstvom screamovaných
vokáloch a z celkového pohľadu určený pre ľudí oveľa viac oboznámení
s ich hudbou, alebo fanúšikov moderného progresívneho metalu. Melodická
časť Periphery sa tu ale nezahodila a často zachytíte chytľavé vokálne
linky, alebo melodické party. Tento dvojalbum je podľa môjho názoru celkom
vydarený, ale predsa má tie nedostatky, ktoré dvojalbumy väčšinou majú ako
niektoré „zbytočnejšie“ piesne, alebo pasáže, bez ktorých by celková hudba
neutrpela. Taktiež nemôžem tento album považovať ako nejaké majstrovské dielo,
keďže kapela sa mnohokrát obráti na elementy djentu, ktoré sa počas svojej
krátkej histórie dokázala dostať na nervy mnohým ľuďom, aj keď priamo Periphery
za to obviňovať nemôžem. Periphery znova dokázala spraviť album o ktorom
djentové kruhy budú večne diskutovať a chváliť a z celkového
hľadiska je to chválitebný album, ktorý si určite zaslúži vašu pozornosť.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 8/10
Hodnotenie: 8/10
Archgoat – The Apocalyptic Triumphator
Žáner: Death/Black Metal
Pôvod: Turku, Fínsko
Label: Debemur Morti
Kapela Archgoat so svojim tretím albumom a prvým po
šiestich rokoch prináša hotové peklo. Znie to síce trochu neoriginálne, ale ak
si myslíte že peklo by mal znieť, ako každá jedná zlovestná black metalová
partia davajúca ódy na satana, tak to ste v strašnom omyle. Archgoat
ponúka primitívny, zakalený a absolútne nekompromisný album plného zla.
Gitary majú nesmierne hustý zvuk, riffy sú extrémne primitívne, ale v rámci
celkovej hudby účinné, sóla znejú, akoby mali z vás vytrhnúť dušu, bicie
na vás bombardujú buď pálivými blastbeatmi, alebo hromovými pomalšími momentmi
a vokály, ktoré sú priam hlasom zo samotných hlbín zeme. Žiadne fantazírujúce
momentíky tu nenájdete, toto je priama pozvánka do skutočného pekla, teda toho,
kde namiesto zhorenia vám červy budú ohlodávať posledné kusy vášho mozgu. Ako
som už spomenul, tento album je veľmi priamočiary a v mnohých
ohľadoch jednotvárny. Toto bol pôvodne aj môj hlavný problém tohto albumu, ale
tá jednotvárnosť neskôr zapôsobila na mňa až hypnotickým dojmom. Tento album je
presne ten, ktorý mnohí odsúdia kvôli až sebeckej priamosti a aj keď ani
podľa môjho názoru tento album neponúka okrem extrémnej zloby nič nezvyčajné,
tak ho odporúčam hlavne kvôli tomu, ako účinný ten zvuk po dlhšom počúvaní môže
byť.
Melódia: 1,5/10
Tvrdosť: 10/10
Komplexnosť: 3/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 7/10
utorok 27. januára 2015
Metalový týždenník 2015
Týždeň 2: 12.1 – 18.1.
Ingested – The Architect of Extinction
Žáner: Brutal Death Metal/Deathcore
Pôvod: Manchester, Veľká Británia
Label: Century Media
Kapela Ingested so svojim tretím albumom a prvým vo
väčšom labeli ponúka pekne brutálnu jazdu. U tejto kapely je už od prvých
sekúnd jasné, že aj keď kapela je jasne inšpirovaná core zvukom, brutalita je
pre túto kapelu prioritou. Avšak neočakávajte veľký neporiadok, keďže ich
hranie je až nečakane presné a v mnohých prípadoch sa kapela nebojí
pridať niekoľko technických parádičiek. S týmto albumom kapela Ingested
našla rovnováhu medzi divokou ničivou tvrdosťou a zachovaním si
chytľavosti. Kapela Ingested veľmi dobre primiešali brutálne riffy
s chytľavými momentmi a hlavne slušným kombom extrémne rýchlych
a technických bicích a efektívnymi slamami. Vokály sú obzvlášť
brutálne vďaka zmesu extrémne hlbokých growlov so strašidelnými škrekmi
a sú pre mňa jednoznačným highlightom albumu. Mnoho kapiel hrajúci podobnú
hudbu sa mnohokrát zasekávajú v monotónnosti a aj keď kapele Ingested
sa darí zachovať svoju kvalitu a niekedy aj prekvapia menej čakanými
vecami (napr. akustické gitary) niekedy mal som pocit, že kapela
v niektorých momentoch opakuje svoje motívy a tým sa niektoré piesne
začnú zdať podobné. Napriek tomu kapela Ingested načala tento rok veľmi
kvalitným albumom a brutal deathové kapely majú čo robiť, aby tento album
dokázali prekonať.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 7,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10
Sylosis – Dormant Heart
Žáner: Melodic Death/Thrash Metal
Pôvod: Reading, Veľká Británia
Label: Nuclear Blast
Kapela Sylosis si za svoju relatívne krátku kariéru vydobyli
celkom slušné renomé a fanúšikovskú základňu na to, aby ich štvrtý album
sa mohol považovať za dosť očakávaný. Kapela sa preslávila s celkom
zaujímavým spojením thrashových riffov s melodikou, ktorá je typická pre
melodeath a s celkom zaujímavými, mierne progresívnymi kompozíciami.
Nový album prakticky pokračuje v tomto trende, len boli niektoré elementy,
ktoré sa mi osobne až tak nepáčili. Prvou bola produkcia, ktorá akoby dávala
prednosť basovému zvuku a tým sa zbytočne skrývali jasné riffy
a melódie, ktoré zdobili ich minulé albumy. Ďalšou bolo evidentné
spomalenie skladieb, ktoré za normálnych okolností by nebolo až tak zlé, len
pri Sylosis je to jednoznačný nedostatok, keďže práve ich rýchle momenty boli
to, čo ich zdobilo. Piesne majú dosť veľa textúr, čo je prakticky logické
riešenie pri spomalení, ale to Sylosis mali už predtým, takže tento krok
u kapely veľmi nechápem. Našťastie zostávajú tu kreatívne riffy
a skvelé sóla a dokonca vokály boli lepšie než kedykoľvek predtým,
growly a screamy sú o dosť mocnejšie a už nie sú tou slabou
stránkou kapely, ako predtým. Samotné piesne sú aj tak veľmi zaujímavé
a je u nich zjavná hĺbka, lenže som mal pocit, že kvalita napriek
tomu klesala pri každej nasledujúcej skladbe a podľa môjho názoru by bol
lepší bez dvoch-troch zbytočných skladbách. Kapela Sylosis teda určite
nespravila svoj najlepší album a v niektorých ohľadoch sa dá
považovať ako mierne sklamanie, ale tomu je to celkom zaujímavý album, ktorý
dokáže predčiť mnoho veľkých kapiel.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 7,5/10
The Crown – Death is Not Dead
Žáner: Melodic Death/Thrash Metal
Pôvod: Trolhättan, Švédsko
Label: Century Media
Kapela The Crown sú považovaní ako jedna z legiend
originálnej švédskej melodeathovej scény (už od doby, keď sa nazývali The Crown
of Thorns), aj keď ich popularita sa v žiadnom nedá porovnať s ich
oveľa známejšími kolegami. Tak prichádzajú po piatich rokoch so svojim dokopy
desiatym albumom, ktorý prináša presne ten oldskúlový melodeath, ktorý si
získal popularitu ešte v 90-tych rokoch. Je to o dosť drsnejší
a rýchlejší album ako väčšina albumov v ich žánri a je tam veľmi
jednoznačný thrashový vplyv a to najmä v riffoch. Vokály sú drsné a veľmi
presvedčivé, čo je inak pre tak skúsenú kapelu až samozrejmosť. Piesne vedia
byť celkom chytľavé a to je samozrejme vďaka melódiami, ktoré zdobia
refrény a hlavné riffy. Sóla majú ten pravý oldskúlový feeling, nie sú
zbytočne technické a príjemne pridávajú na celkovom zvuku. To avšak všetko
dobré, čo by som o tomto albume vedel povedať. The Crown v skutočnosti
nepridali nič, čo tu už nebolo a hlavne v porovnaní s tým, čo
kapela urobila v minulosti je tento album až bolestivo strohý a
nenápaditý. Je na jednej strane dobré, že táto kapela sa proste nevzdá svojho
zvuku po vyše 20 rokoch, ale pri kapelách tohto typu je stagnujúca kvalita až
pravidlom. Kapela The Crown síce vydali celkom solídny album s niektorými
zaujímavými momentami, ale keby ste sa rozhodli nazrieť do tvorby tejto kapely,
tak by som vám radil tomuto albumu sa vyhnúť a čeknúť radšej materiál z
konca 90-tych rokov, kde The Crown zožali najväčšiu slávu.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 5,5/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 6,5/10
Desolate Shrine – The Heart of the Netherworld
Žáner: Death Doom Metal
Pôvod: Helsinki, Fínsko
Label: Dark Descent
Kapela Desolate Shrine je tu so svojim tretím albumom, ktorý
ponúka poriadnu temnotu. Už od úvodu je zrejmé, že atmosféra hrá hlavnú úlohu,
ale kapela nezabúda na poriadnu tvrdosť a svojimi priam mamutími riffmi
dokáže zvalcovať všetko, čo jej stojí v ceste. Zlovestné melódie, ktoré sa
plazia v pozadí a disharmonické riffy dokážu v mnohých prípadoch
vyvolať až husiu kožu. Tempo je zvyčajne pomalé, čo je typická črta doomu, ale
objavia sa niektoré blastbeaty a dvojkopákové pasáže, ktoré to zlo ešte
zvýraznia. Vokály sú hrozivé, teda presne také ako v takýchto albumoch
majú byť, aj keď by ich nepovažoval ako niečo extra. Samotné piesne sú celkom
zdĺhavé, takže je jasné že kompozície v tomto prípade dávajú prednosť
samotnej atmosfére. Najsilnejšia stránka tohto albumu ale zostáva
v samotnom zvuku a produkcii, kde je veľa echa a obrovská
„zvuková stena“, ktorá dodáva hudbe ten perfektný šmrnc, čo, ak ste
s kapelou viac oboznámení, je obrovský krok vpred. Tento album ale nie je
perfektný a dali by sa nájsť isté nedostatky, hlavne vo forme rovnakosti
materiálu, čo vie byť dosť veľkým problémom pre vyše hodinové albumy, ako je
tento. Taktiež som nemohol nájsť výraznejšie pasáže, ktoré by sa mi dokázali
vryť do pamäte. Napriek tomu si myslím, že tento album je ideálny pre ľudí,
hľadajúci pravú temnotu v hudbe, keďže v tomto Desolate Shrine priam
exceluje.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Subterranean Masquerade - The Great Bazaar
Žáner: Folk/Progressive Metal
Pôvod: USA, Izrael, Nórsko
Label: Taklit
Teraz niečo v ľahšom prevedení. Po dlhých desiatich
rokoch sa vracia medzinarodná kapela Subterranean Masquerade so svojim druhým
albumom. Táto kapela zložená z členov rôznych známych kapiel ako Orphaned
Land, Novembers Doom, alebo Tristania prináša veľmi originálnu zmes klasického
folkovo ladeného prog rocku 70-tych rokov, hudobníckej sily väčšiny prog-metalových
kapiel, folku blízkeho východu a atmosférou, ktorá mi v mnohom pripomína
kapely ako Opeth alebo Agalloch. Každá pieseň ponúka niečo zaujímavé a vo
svojom ohľade unikátne: niekedy je to chytľavá a dosť veselá skladba, za
ňou príde pieseň s dlhšou inštrumentálnou pasážou, za ktoré by sa
nehanbili ani Dream Theater a za ňou zase jednoduchá, ale krásna akustická
skladba pripomínajúci súčasnú tvorbu Anathemy. Vokály sú veľmi dynamické
a páči sa mi kontrast medzi pokojnými melodickými vokálmi a tvrdými
growlami, ktoré sa občas udejú. Produkcia sa môže zdať pre niekoho trochu
suchá, ale podľa mňa len poukazuje skutočný talent každého jedného hudobníka,
ktorý sa podielal na tomto albume. Jediné, čo sa mi na tomto albume nepáči je
jeho krátka dĺžka. Aj keď si zaobstaráte verziu s bonusovými piesňami, tak
vám album určite prejde veľmi rýchlo a budete chcieť viac. Subterranean
Masquerade sa postarali o prvý naozaj skvelý album tohto roka a ak
ste fanúšikom melodického prog metalou alebo folku, tak tento album by mal byť
pre vás povinnosťou.
Melódia: 9,5/10
Tvrdosť: 2/10
Komplexnosť: 9/10
Originalita: 9/10
Hodnotenie: 9,5/10
Chapel Of Disease - The Mysterious Ways of Repetitive Art
Žáner: Death Metal
Pôvod: Kolín, Nemecko
Label: F.D.A. Rekotz
Nemecká kapela Chapel of Disease prichádza so svojim druhým
albumom, ktorý vie zalahodiť milovníkom temného, ale stále oldskúlového death
metalu. Kapela sa pri tomto albume sústredí hlavne na atmosféru a (ako názov
napovedá) často opakujúcimi sa riffmi, ktoré ju dotvárajú. Kapela túto
oldskúlovosť myslí ale doslova, takže namiesto produkcie z konca
osemdesiatych rokov, máte tu produkciu z klasickej heavy metalovej doby,
len so zvýšeným echom. Chapel of Disease má napriek tomu riffy, ktoré
pripomínajú raný death metal s jednoduchými, ale silnými riffmi
a chaotickými sólami a rýchlym tempom. Kapela ale často dáva zvýšenú
pozornosť na temné doomové pasáže, ktoré svojou atmosférou dokáže dotiahnuť
album do málo vídaných sfér. Vďaka tomuto spojeniu tento album získava svoju
identitu a svojim spôsobom aj unikátnosť. Napriek celkovej jednoduchosti
hudby je to veľmi efektívny album, ktorý dokáže zapôsobiť mnohým oldskúlovým
fanúšikom, ale aj milovníkom atmosférickejšej stránky metalu.
Melódia: 5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Northland – Downfall and Rebirth
Žáner: Melodic Death/Folk Metal
Pôvod: Barcelona, Španielsko
Label: žiadny
Španielska kapela s názvom Northland prichádza so svojim druhým albumom,
ktorý prináša Folk Metal s prvkami melodeathu, kombinácia ktorá v poslednom
čase zažíva celkom slušné úspechy. Napriek tomu, že kapela je pôvodom zo
Španielska, tak veľmi rada využíva keltské hudobné prvky ako aj ich nástroje a vďaka
tomu čo sa celkovo odzrkadlilo v mojom prekvapení, keď som zistil skutočný
pôvod kapely. Z celkového hľadiska sa vlastne jedná o celkovo štandardný
folk metal s veselými melódiami, pekne rezavými riffmi, miešaním growlami
a spevavými vokálmi a celkovo hopsavým tempom. Raz za čas dostane
album mierne symfonický nádych, čo inak veľmi dobre doplní celkovú náladu
albumu. Melódie hrané na folkových nástrojoch (teda píšťaly a violy) sú
veľmi chytľavé, tak ako to je zvyčajne pri keltskom folku. Celková
atmosféra je celkom ľahká a pohodová a málokedy sa kapela odhodlá na
nejaký tvrdší riff, takže growly ostávajú tou najtvrdšou súčasťou kapely. Aj
keď som sa zmienil, že tempo je hopsavé, tým nemyslím, že je rýchle, práveže v porovnaní
s mnohými kapelami, Northland sa vôbec nepúšťajú do závratných rýchlostí a nechávajú
voľnejšie tempo a to hlavne pri akustickejších momentoch. Nemôžem povedať,
že tento album je v niečom zvlášť originálny, práveže cítim vplyvy od
mnohých podobných kapiel ako Ensiferum alebo Suidakra. Takže ak tento druh folk
metalu obľubujete, tak vás určite poteší aj nový album kapely Northland.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 4,5/10
Hodnotenie: 8/10
Sotajumala – Raunioissa
Žáner: Death Metal
Pôvod: Jyväskylä, Fínsko
Label: žiadny
Fíni Sotajumala prichádzajú so svojim štvrtým albumom
poriadne vygrooveného death metalu. Už je od prvých sekúnd ihneď na slnko jasné,
aké tempo, kompozície, alebo riffy sa budú počas celého albumu objavovať.
Myslím tým jednoduché, ale veľmi chytľavé a groovové riffy, tempo väčšinou
stredné s dvojkopákmi a občasným blastbeatom, chlapácke growly vo
fínštine a celkovo jednoduché kompozície aj keď s rôznymi konštrukciami.
Dalo by sa pri takomto albume čakať, že tento album sa veľmi rýchlo prepadne do
monotónnosti, ale kapela stále aj ku koncu albumu zaujať nejakým tým zaujímavým
disharmonickým riffom, alebo thrashovým riffom, či sólom. Avšak celková esencia
albumu je rovnaká, je to silácka a priamočiara jazda, kde ale všetko je
veľmi jasné a veľa hĺbky neobsahuje. Mal som aj pocit, že aj produkcia tak
trochu zaostávala, keďže chýbala mi tam rezavosť, ktorej by sa hlavne pri
kapele tohto typu určite hodila. Kapela Sotajumala ma svojim novým albumom teda
veľmi nezaujala, ale slušný solídny deathový náklad to určite je.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 3,5/10
Hodnotenie: 6/10
Angelus Apatrida - Hidden Evolution
Žáner: Thrash Metal
Pôvod: Albacete, Španielsko
Label: Century Media
Máme tu ďalšiu španielsku partiu, tentokrát thrasheri
Angelus Apatrida, ktorí si už dokázali vybudovať meno pre seba počas ich
kariéry. Ich piaty album ponúka pravý thrash bez žiadnych zbytočných okolností.
Je to thrash, ktorý by ste kľudne našli v 80-tych rokoch, teda ten thrash,
ktorý má ešte v sebe vplyv klasického hevíku. Ich riffy a sóla sú
agresívne a rýchle, rovnako ako celkové tempo albumu, ale dokážu
poslucháča zaujať chytľavými refrénmi a všeobecnou intenzitou. Vokály sú
agresívne a melodické zároveň a sú perfektné pre takýto druh thrashu.
Hudobnícka kvalita je na veľmi vysokej úrovni, ale zase nečakajte nejaké
technické prkotinky, prednosť má predsa thrash. Piesne sú väčšinou na úrovni
piatich minút, čo je podľa môjho názoru perfektná dĺžka pre thrash, keďže sa ukáže
šikovnosť hudobníkov bez toho aby to nejak preháňali. Kapela si mení riffy ako
bežiacom páse, ale iba máloktorá sa ukáže ako z kategórie menej
kvalitných. Angelus Apatrida sa samozrejme inšpirovali thrashovými klasikmi a mnohokrát
je v niektorých momentoch ten vplyv až príliš jasný a keby som mal
byť vážnym sviniarom, tak by som dokonca odvetil, že kapela v skutočnosti neprináša
nič nové, ale Angelus Apatrida si spravila svoju domácu úlohu na jednotku s hviezdičkou.
Preto thrasheri, pozor! Hidden Evolution je albumom, s ktorým musíte začať
váš thrashový rok 2015.
Melódia: 5,5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 7,5/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 8,5/10
Cruadalach - Rebel Against Me
Žáner: Folk Metal
Pôvod: Praha, Česká Republika
Label: MetalGate
Cruadalach je jednoznačne jedna z najvýraznejších kapiel
súčasnej česko-slovenskej folk metalovej scény a prichádzajú po štyroch
rokoch so svojím druhým počinom. Musím rovno začať s tým, že toto nie je
váš bežný folk metal. Kapela si jednoznačne zobrala všetko čo sa im páči na
metalovej hudbe, teda pekne rezavé riffy, zasahujúce niekedy až do hardcorových
sfér striedajúce sa s viac melodickými partami, s vokálmi presahujúcimi
od hardcorových škrekotov, cez hlboké growly až po pohanské spevy a k tomu
samozrejme nahodené rôzne folkové melódie od rôznych tradičných nástrojov. Takéto
spojenie, ktoré vo folkmetalovom svete nie je až tak zvyčajné, vie byť dosť
veľkým riskom, ale Cruadalach sa s tým popasovali výborne. Každá jedna
pieseň ponúka niečo nezvyčajné, ale celková nálada albumu zostáva rovnocenná. Atmosféra
je v porovnaní s ich minulým albumom je hlbšia a produkcia čistejšia,
aj keď maličké nedostatky som vo zvuku by som stále ešte našiel. Nový album
Cruadalach som určite užil viac, ako som očakával a stopercentne odporúčam
každému fanúšikovi žánru, rovnako ako tým, ktorí si myslia, že folk metal
zapadol v minulých rokoch do stereotypu. Rebel Against Me je jeden originálnych
folk metalových albumov, ktorý si zaslúži vašu pozornosť.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 8,5/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Pulsar Colony -
Cosmic Manifestations: Experimental Black Metal, USA
Ghoulgotha - The
Deathmass Cloak: Death/Doom Metal, USA