Metalový týždenník 2014

Týždeň 21: 19.5 – 25.5.

Oruga – Blackened Souls

Žáner: Sludge/Stoner/Doom Metal
Pôvod: Cambrai, Francúzsko
Label: Apathia

Debutový album tejto bandy je síce pomalou ale poriadne intenzívnou jazdou cez všetky negatívne emócie, ktoré ľudia zažívajú. Husté sludgeové riffy, tvrdé stonerácke vokály a doomová pomalosť sú hlavnou zbraňou tejto bandy. Tieto zbrane sú veľmi účinné, keďže každý moment tohto albumu je naplnený úprimnou temnotou, ktorá vie chytiť poriadne za srdce. Tu sa pochopiteľne nedá hovoriť o nejakej veľkej technickosti, keďže tu sú úplne jednoduché riffy, ktoré viac doznievajú ako hrajú. K dosiahnutiu toho temného pocitu prispievajú aj dosť dlhé a kompozične zaujímavé songy. Je tam ale problém s dosť značnou monotónnosťou a faktom že každá pieseň ponúka vlastne to isté. Tento album je dobrá svojou atmosférou, len chýbal mi tu väčšia rozmanitosť.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7/10

Eyehategod – Eyehategod

Žáner: Sludge/Doom Metal
Pôvod: New Orleans, USA
Label: Housecore

Svoj piaty album, ale prvý po neuveriteľných štrnástich rokoch privážajú sludgeové legendy Eyehategod. Ako už názov žánru napovedá, môžete čakať pomalý a intenzívny album s typickým sludgeovským zvukom. Síce dokáže raz za čas prekvapiť rýchla hardcoreová sekcia, ale po väčšine sa to drží pri tom typickom sludgeovskom opojení. Takmer až groovové riffy, celkom slušný a originálny výkon na bicích vzhľadom k žánru a riadne urevané vokály. Proste ten správny južanský zvuk. Eyehategod určite dávali na svoj výkon totálnu úprimnosť a žiadne špeciálne efekty na to nepotrebovali, je to proste to najsurovšie čo kapela dokázala urobiť. Lenže tá surovosť prišla aj s niektorými muchami, medzi ktorými asi najväčšia bola tá neznesiteľná odozva od gitár, ktorá ako pliaga sa musela vtesnať do každej jednej piesni. Piesňam taktiež chýba väčšia rozmanitosť a hlavne vokály sedia úplne v tej istej polohe. Nový Eyehategod je síce veľkým návratom kapely medzi ľudí ale bez chýb to určite nebolo

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7/10

Souldrainer – Architect

Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Östersund, Švédsko
Label: ViciSolum

Tretí album tejto relatívne neznámej švédskej kapely je to čo sa od švédskeho death metalu dá očakávať. Síce ten Gothenburský zvuk nie je takmer vôbec počuteľný, je to skôr melodic death štýlu Hypocrisy. Riffy, tempo, aj aranžmány sú vlastne až tak príliš podobné Hypocrisy že som sa spýtal či nemá Peter Tätgren niečo spoločné s touto kapelou, ale div sa svete, on nemá s nimi nič spoločné. Jediné čo som fakt iné počul boli vokály, ktoré nehovorím že sú zlé, len si na ne treba trochu zvykať. Úprimne, ťažko som v tomto albume hľadal aspoň kúštik toho čo táto kapela má iné od Hypocrisy a ak by som aj našiel niečo, bolo by to totálne zanedbateľné. Tým nehovorím že je to zlý album – kapela našťastie skopčila aj tie kvalitné stránky Hypocrisy a piesne ako také sú dosť príjemné. Len sakra, aspoň trochu originality by som od nich fakt chcel počuť :/.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 2/10

Hodnotenie: 6,5/10

Diocletian – Gesundrian

Žáner: Black/Death Metal
Pôvod: Auckland, Nový Zéland
Label: Osmose

Táto novozélandská zberba sa s ničím nesere. Dávajú totiž ten najpriamočiarejší black/death aký si môžete predstaviť. Takmer totálna absencia melódii, takmer vždy atonálne riffy a sóla a totálne choré vokály. Pridajte k tomu bicie, ktoré zlovestne vyklepávajú jednu pecku za druhou a máte tu recept na totálny hudobný nihilizmus. Nečakajte tu žiadny chytľavý moment, ktorý vás chytí hneď pri prvom vypočutí, kapela na ne totiž zvysoka kašle. Piesne majú taktiež dosť nejasnú štruktúru, takže ledva sa nájdete v daných piesňach. Proste je to totálne hudobné zlo, ktoré je určené len pre tých vyvolených. Má ale tento album niečo, čo by sa dalo kategorizovať ako originálne a neortodoxné? V žiadnom prípade nie. Kapela sa napriek tomu všetkému sa drží svojho žánru ako kliešť a nedopustí čo ani len jednu odbočku od svojho typického žánru, čo je podľa mňa na škodu, keďže tento album počas celej svojej dĺžky znie takmer úplne rovnako. Ak chcete ten najortodoxnejší black/death, tak ten album je pre vás, len veľa kvality a originality tu nehľadajte.

Melódia: 1,5/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6,5/10

Master's Hammer – Vagus Vetus

Žáner: Experimental Black Metal

Pôvod: Praha, Česká Republika

Label: Jihosound

Legendárni Master's Hammer sa vracajú so svojim novým albumom v ktorom sa kapela drží svojej tradície byť unikátni vo svojom obore. Striedajú sa tu dosť cynické hrubé škrekľavé vokály s melodickým refrénovym spevom, riffy sa síce poväčšinou držia štandardných postupov (aj keď väčšinou nie blackmetalových), to čo je na tomto albume unikátne od množstva ďalších kapiel je použitie nekonvenčných keyboardov, perkusií a samplov, ktoré robia tento album občas až bizarným. Tento album je ale napriek tomu veľmi chytľavý a namiesto pocitu temnoty tento album privádza úsmev na tvári a to vďaka úplne vynikajúcim textom a nečakane melodickým momentom, ktoré na prvé vypočutie možno vám vôbec nebude pasovať ale po opakovaných vypočutiach sedia až dokonale k celkovej hudbe. Jedinú slabosť by som ale videl v slabšej produkcii, ktorá nemá dostatočnú šťavu a znie niekedy až umelo. Master's Hammer s novým albumom naďalej dodržiava svoje veľmi cenené postavenie v blackmetalovom undergrounde a fandovia môžu byť veľmi spokojní

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 9/10

Hodnotenie: 9/10

Veni Domine – Light

Žáner: Progressive/Doom Metal

Pôvod: Štokholm, Švédsko

Label: Massacre

Táto kapela je už síce oficiálne spolu už 25 rokov, no veľa slávy si počas svojej kariéry nepriniesla. Ich siedmy album je teda ich ďalšou šancou sa dostať do povedomia poslucháčskej obce. Zvuk kapely by sa dal charakterizovať ako zmes klasického švédskeho doom metalu typu Candlemass a progresívneho metalu typu Queensryche. Tento album ale viac charakterizuje viac druhú menovanú kapelu a to až do takej miery, že som si myslel že som počul dosiaľ nevydané piesne ich klasickej éry. Povedať, že sa Veni Domine inšpirovali Queensryche na tomto albume je ako povedať, že rizoto je pripravované látkou podobnej ryži. Toto je taká kópia Queensryche, že som až nechápal, ako si kapela dovolila vydať toto a so serióznym výrazom na tvári sa nazývať originálnou kapelou s originálnymi nápadmi. Pre fanúšikov Queensryche je tento album možno pekným predstavením ku tejto kapele, ale takéto veci by sa proste nemali odpúšťať. Hudobne je to síce solídny album a preto tomu dávam ešte relatívne dobré hodnotenie za to čo si tento album naozaj zaslúži, ale toto nazvať inak ako plagiát sa proste nedá.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 2/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 1,5/10

Hodnotenie: 4/10

Kenziner – The Last Horizon

Žáner: Neoclassical/Power Metal

Pôvod: Suomaniou, Fínsko

Label: Power Prog

Tretí, ale po pätnástich rokoch prvý album tejto fínskej kapely prináša ten pravý chladný severský power metal. Ako je dosť známe, väčšina fínskych powermetalových kapiel berie veľkú časť inšpirácie od Stratovaria, čo platí aj pre túto kapelu. Veľmi impresívne gitarové a keyboardové pasáže, dramatický ale veľmi melodický vokál, a piesne, ktoré nutne nepodliehajú štandardným štruktúram, to sú hlavné devízy tejto kapely. Je tu celkom veľký dôraz na neoklasické pasáže, ale väčšina albumu zdobí práve ten typický severský power metal. Čo sa týka ale vlastnej osobnosti kapely, tu mám veľké problémy nájsť niečo čo by Kenziner naozaj odlišoval od ostatných kapiel. Naozaj neviem nájsť nič, čo by pre mňa túto kapelu od tisícky ďalších ich podobných zoskupení a verte mi: keby vám niekto pustil tento album v strede playlistu úplne inej typickej power metalovej kapely, nemysleli by ste, že počúvate inú kapelu. Nový Kenziner je pre milovníkov power metalu ďalšia veľká chuťovka ale chýbala mi pri tejto kapele vlastná osobnosť.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 3/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6/10

Sinister – The Post-Apocalyptic Servant

Žáner: Death Metal

Pôvod: Schiedam, Holandsko

Label: Massacre

Holandská death metalová legenda sa vracia so svojim už jedenástym albumom. A ako sa dá očakávať, vracia sa s nádielkou poriadneho death metalu. Bicie klepú jak o život, riffy až smrdia floridskou klasikou a vokály sú poriadne hlboké. Sinister je proste jeden z tých starých psov, ktoré ani nepotrebujú sa učiť novým kúskom, pretože ešte tie staré kúsky majú poriadnu kvalitu. Gitaristi dávajú jeden rýchly riff za druhým, sóla keď sa objavia sú pekne chaotické, proste čo sa týka gitarovej hry na tomto albume, nedá sa povedať ani krivé slovo. Ani ostatní členovia sa nedajú zahanbiť a na všetko dávajú to najlepšie zo seba. Piesne majú tú správnu šťavu a nenudia. Na druhej strane sa nedá povedať, že sa tu odohráva niečo výnimočné či niečo veľmi výrazné, takže vlastne máme do činenia s kvalitným ale štandardným death metalovým albumom, ktorý neurazí, ale zase nezvýši pozornosť pre mnoho ľudí.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 4,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Misery Index – The Killing Gods

Žáner: Grindcore/Death Metal
Pôvod: Baltimore, USA
Label: Season of Mist

Baltimorskí majstri Misery Index sú späť a sú plní nekompromisného deathu. Ich druh death metalu je rýchly ale nikdy nie prehnane, s množstvom poriadne nadupaných riffov a výborne zvládnutými postupmi. Misery Index sa v tomto prípade nebáli ani melódii a tie vás chytia ako kliešte. Vokály sú zvládnuté so svojou intenzívnosťou priam až dokonalo a sú natoľko presvedčivé, že aj keď nepochopíte priamo ich význam, uveríte im. V tomto albume je hneď na prvé vypočutie zrejmé, že si kapela na tomto albume dala veľmi záležať, pretože každá skladba je naplnená veľkou hudobnou kvalitou a buď to z technického alebo aranžérskeho hľadiska. Každá pieseň vie rovnako silno presvedčiť poslucháča svojou hĺbkou a zároveň priamočiarosťou. Misery Index si týmto albumom stopercentne získali u mňa priazeň a aj keď nemôžem tento album považovať za niečo revolučné, je to proste album ktorý ma dostal :).

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 9/10

Adamantra – Act II: Silent Narratives

Žáner: Progressive/Power Metal

Pôvod: Helsinki, Fínsko

Label: Power Prog

Druhý album tejto fínskej powermetalovej svorky tak trochu zvláštne neznie ako ten pravý fínsky powermetal. Ich značne progresívna hudba je možno jedna z dôvodov, prečo som mával taký pocit pri počúvaní tejto nahrávky som nemal ten pocit typickej „severskosti“, ale určite je to tou bohatou a veľmi farebnou melodickosťou, typická skôr pre kapely z južnejších častí Európy. Piesne sú pochopiteľne pre progresívne ladenú kapelu veľmi rozmanité a občas siahodlhé čo iba dopomáha k farebnosti ich tvorby. Riffy a spev sú ale typicky powermetalovské, keyboardové a gitarové sóla sú tu samozrejmosťou a ukazujú značné nadanie pri daných hudobníkov. Piesne vás dokážu preniesť do úplne iného sveta fantázie, ale ťažko zase môžete nájsť nejaký ten vážne výnimočný moment, po ktorom si ten svet budete pamätať. Tento album je ozaj veľmi solídnym albumom pre túto relatívne mladú kapelu a určite je aj dôvod prečo možno niekedy v budúcnosti budeme o tejto kapele počuť viac.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8/10

Mayhem – Esoteric Warfare

Žáner: Black Metal
Pôvod: Oslo, Nórsko
Label: Season of Mist

Legenda legiend – Mayhem po dlhých siedmich rokoch vydávajú nový album. Nenechajte sa pomýliť ich vekom, páni vám dávajú ten najtemnejší black metal, ktorý si dokážete predstaviť. Žiadne zbytočné efekty, proste len kapela, ktorá hraje svoju hudbu tým najzvrátenejším možným spôsobom. Piesne sú extrémne neortodoxné, ale napriek tomu 100 percentné blackmetalové peklo. Riffy sú zlovestné, nikdy nepoľavia na intenzite, dokonca ani v pomalších a tichších pasážach, a majú ten neodmysliteľný chladivý nórsky zvuk. Hellhammer za bicími je bez výnimky vždy skvelý a na tomto albume sa jeho výkon ešte viac zintenzívni vďaka až nemožnými kopákmi a celkovou rýchlosťou, ktorou sa dokážu jeho ruky pohybovať po jeho súprave. Čerešničkou na torte je ale výkon Attilu Csihara, ktorého jedinečné vokály vyvolávajú absolútne zlo. Kapela ale neukazuje iba tento jeden trik, piesne majú totiž veľmi zaujímavú štruktúru v ktorom sa dá zablúdiť ako v chladnom nórskom lese. Ako som vravel sú tu aj tichšie pasáže, kde ale Attilove vokály dostávajú až monštrózny status a hudba tým práve získava na svojej intenzite. Jedinú výčitku mám v trochu divnej produkcii ale to nezastavuje Mayhemu aby naďalej zostali kráľmi žánru, ktorú si sami vytvorili.

Melódia: 2,5/10

Tvrdosť: 10/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 9/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť vypočuť:

Castle - Under Siege: Heavy/Doom Metal, USA

Serpentine Path – Emanations: Doom/Death/Sludge Metal, USA

FireForce – Deathbringer: Power Metal, Belgicko

Arkan – Sofia: Melodic Death Metal, Francúzsko

Nightmare - The Aftermath: Heavy/Power Metal, Francúzsko

Bombs Of Hades - Atomic Temples: Death Metal/Crust, Švédsko

Metalový týždenník 2014

Týždeň 20: 12.5 – 18.5.

Vallenfyre – Splinters

Žáner: Death Metal
Pôvod: Halifax, Veľká Británia
Label: Century Media

Skupina Vallenfyre urobila dosť veľký ohlas vďaka ich drviacemu death metalu s doomovými prvkami. Teraz sú späť s druhým albumom, v ktorom suverénne pokračujú vo svojich šľapajách. Aj keď kapela je Anglická, ich zvuk je náramne podobný oldskúlovým švédskym kapelám a to hlavne zvukovo. Zvuk gitár je naozaj drvivý a povedal by som, že je aj ich najväčšou zbraňou. Riffy sa pohybujú v jednoduchších postupov, čo je celkom pochopiteľné vzhľadom na veľké množstvo doomových prvkov v hudbe. Občasné chladivé melódie, alebo chaotické sóla sú tiež veľkou devízou kapely. Táto kapela v žiadnom prípade sa nesnaží o nejaké moderné trendovnice, tu sa ide na oldskúlovú bránu. Vokály majú síce dostatočnú silu, len sa mi zdajú až príliš monotónne na to aby boli v niečom výnimočné. Veľakrát som si taktiež uvedomil, že zatiaľ čo zvuk je vážne drvivý, prestáva prekvapovať po páru piesňach a tak vlastne dostávate to isté počas celého albumu. Našťastie je tu tendencia striedania pomalšími songami s rýchlejšími, takže nudu počas počúvania tiež asi nezažijete. Nový Vallenfyre je určite určený pre milovníkov chladného zvuku death metalu.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Hour of Penance – Regicide

Žáner: Technical/Brutal Death Metal

Pôvod: Rím, Taliansko

Label: Prosthetic

Šiesty album týchto prináša na druhej strane death metal, ktorý je poväčšinou rýchly s obrovským množstvom blastbeatov a rýchlych riffov. To ale neznamená že nevedia spomaliť, keďže je tu aj pekné množstvo songov v strednom tempe. Riffy sú ale najdôležitejšou časťou tohto albumu a pána, sú parádne husté. Či sú v rámci rýchlych klepačiek, či v pomalších pasážach, vždy sú riadne mäsité, riadne headbangovateľné a napriek ich technickému rozpoloženiu nie sú nikdy bezvýznamné. Vokály sa vždy držia v jednej rovine, ale nikdy nestratia svoje čaro. Sóla ale na druhej strane, aj keď sú technicky skvelé zvládnuté, málokedy som ich dokázal skutočne vnímať kvôli istej jednotvárnosti. Aj keď som sa zmieňoval o rytmike, bicie musím spomenúť ešte raz. Veľakrát bicie totiž ukradnú celú šou a nestačím sa divím nad schopnosťami a niektorými nekonvenčnými prekvapeniami. Tento album veľmi rýchlo prebehne, čo je ale na druhej strane dôsledkom podľa mňa dosť krátkych piesní. Áno, považovať 3-4 minutové piesne za krátke je blbosť, ale v tomto albume práveže prebehnú ako nič. Myslím si tentokrát že predĺžiť dĺžku piesní by im náramne pomohlo. Nový Hour of Penance je fajné počúvaničko a pre ľudí milujúcich zrýchlený death aj pekné papaníčko :D

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8/10

Avatar – Hail the Apocalypse

Žáner: Melodic Death Metal/Nu Metal

Pôvod: Gothengurg, Švédsko

Label: Gain

Kapela Avatar so svojim novým albumom ukazujú dosť zvláštnu kombináciu žánrov. Nečakajte ale na nejaké ťažké komplikované songy, keďže hlavnou náplňou tohto albumu sú extrámne chytľavé songy s jednoduchými riffmi a melódiami. Verte mi, väčšinu piesní si budete potajomky pohmkávať už po prvom vypočutí. Riffy majú silný groove, ktoré majú niekedy thrashové, niekedy nu metalové vplyvy a vedia veľmi rýchlo chytiť poslucháča. Pri speve sa miešajú deathové growly s melodickými vokálmi, ktoré sú v obidvoch prípadoch veľmi kvalitné. Ale najväčší plus má jednoznačne obrovská rozličnosť piesní: zatiaľ čo jeden song sa ťahá jedným smerom, hneď ďalší má úplne iný spád, náladu, rýchlosť, proste takmer všetko. Ale všetko sa ide cez jednoduchú štruktúru s chytľavými riffmi a refrénmi. Refrény sa síce môžu dostať pod kožu veľmi rýchlo, ale môže v rámci piesne byť aj riadne otravný. Taktiež kapela sa dostáva často do teritórií, kde im to proste nesedí. Ale musím povedať, že je to celkom zábavný album, ktorý má tendenciu získať množstvo fanúšikov.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Agalloch – The Serpent & the Sphere

Žáner: Atmospheric Folk/Doom Metal, Post Rock/Metal

Pôvod: Portland, USA

Label: Profound Lore

Agalloch je jedna z mojich najobľúbenejších kapiel, takže pre mňa bolo čakanie na nový album akoby na spasenie. Ich typický atmosférický štýl sa málokedy dá vysvetliť iba páru slovami. A určite ten popis neuľahčuje fakt, že každý ich album je v niečom iný a výnimočný. Samozrejme, deje sa to aj v tomto prípade. Tu musím povedať, že Agalloch si na tento album nabrali veľkú porciu doom metalu, pridali si svoje obľúbené prísady ako blackmetalovo ladené riffy, post rockové postupy či časté akustické pasáže a dali sa na hodovanie. Zatiaľ čo ich predchádzajúce albumy by sa dali považovať ako grandiózne, tu by som sa odvážil povedať, že chlapci stíchli a uskromnili sa s jednoduchou produkciou a dosť výrazne ustúpili aj prírodné sample, ktoré boli ich ozdobou. Ale ten ústup grandióznosti má v tomto albume jasný dôvod, pretože týmto sa dáva do popredia ich osobitosť. Popri ich plných vysoko atmosférických piesní sa nachádza niekoľko čisto akustických interlúd, ktoré dodávajú albumu vlastnú tvár. Agalloch zdobila vždy jedna vlastnosť, ktorá takmer každá kapela môže závidieť: hrajú na povrchu veľmi jednoduchú hudbu, ale zároveň tak magickú a jedinečnú, že sa im proste nedá odolať. Som veľmi štastný, že tradícia úžasných albumov u Agalloch naďalej pokračuje a aj keď nemôžem považovať nový album za ich najlepší (stále si ten trón spoločne držia The Mantle a Ashes against the Grain) nemám ani jeden dôvod nemať rád tento album. :)

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 9,5/10

Hodnotenie: 9,5/10

Necrodeath – 7 Deadly Sins

Žáner: Black/Death/Thrash Metal

Pôvod: Genoa, Taliansko

Label: Scarlet

Talianskí veteráni priniesli nový albumom s celkom zaujímavým, aj keď dosť neoriginálnym konceptom. Mať 7 piesní opisujúcich 7 smrteľných hriechov (a ešte dve ďalšie piesne aby toho nebolo málo). Ale prakticky si to počas vypočutia albumu ani nebudete všímať, keďže tento album je poriadný oldskúlový masaker. Thrashové songy s občasným deathovým a blackovým korením, pri ktorých sa bude triasť zem. Riffy a sóla sú presne také, aké sa od poriadnej thrashovej kapely očakáva, sóla a melódie pridávajú riadne gule, tempovo sa to strieda medzi rýchlymi a stredne rýchlmi pasážmi, proste každý tvrdý thrashový maniak bude krochať blahom. Pre mňa sú tu ale trochu momenty, ktoré hraničia s priemerom a samotné bicie ma niekedy dosť iritovali svojim fakt divným zvukom. Nemôžem povedať, že tento album patrí medzi to absolútne top žánru, ale zase solídne počúvaničko to rozhodne je.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 5,5/10

Hodnotenie: 7/10

Sworn Enemy – Living on Borrowed Time

Žáner: Crossover/Hardcore

Pôvod: New York, USA

Label: Rock Ridge

Po až nečakane dlhých piatich rokoch prichádzajú späť New Yorčania Sworn Enemy so svojim pravým a nefalšovaným hardcorom. Teraz každý hardcorista musí spozornieť, keďže okrem vokalistu Sala Lococa je tu totiž úplne iná zostava. Hudobne to ale kapelu nijak nezmenilo, takže hardcoristi môžu byť spokojní. Lenže ako je to s kvalitou albumu? Riadne mošovacie riffy s občasnými thrashovými elementami a s textami, ktoré si ľudia budú určite vykrikovať počas ich vystúpení. Dosť často sa tu objavujú rýchle sóla, ktoré tomu vedia dodať riadnu šťavu. Vokalista vypľúva jeden slovný nával za druhým a aj keď nerozumiete po anglicky, jeho posolstvu sa dá veľmi ľahko uveriť. Lenže tento album trochu trpí tým, čo trpí drvivá väčšina hardcorových albumov: malá rozličnosť. Každý song ide po jednej čiare a málokedy počujem čo i len miernu odbočku od normy. Takmer každá pieseň ide v jednom rytme, riffy sa navzájom až príliš podobali a osobne som mal dosť veľký problém rozoznať jednu pieseň od druhej. Nový Sworn Enemy určite poteší pravoverných hardcoristov, len jednorozmernosť celého materiálu ho robí prakticky iba priemerným.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 3/10

Hodnotenie: 6/10

Whitehorse – Raised into Darkness

Žáner: Sludge/Drone/Doom Metal

Pôvod: Melbourne, Austrália

Label: Vendetta

Kapela Whitehorse je jedna z tých kapiel, ktorým očividne ide iba o vytvorenie toho najtemnejšieho albumu aký si vedia predstaviť a všetko ostatné ide bokom. Pomalý a ťahavý rytmus, riadne podladené a spomalené riffy a jednoznačná uvedomelosť, že sa hudobne nepohnú nikam. Pri žánri ako drone doom je to ale samozrejmosťou a kapele Whitehorse sa to celkom aj darí plniť. Ich hudba pripomína poriadne pomalú a bolestivú cestu do pekla, počas na vás neustále kričí stará nadržaná ježibaba. Áno, presne toto mi pripomínajú vokály, ktoré akoby nikdy nechceli prestať. K tomu sú ešte nahodené elektronické ambientné prvky, ktoré neustále rušia ostatok hudby. Ako nápad to možno znelo dobre, len spôsob, akým to spravili sa im fakt nepodaril. Gitary nemajú dosť razancie, aby prenikli hlboko do zmyslov, elektronické prvky tam robia len zbytočný šum a vokály fakt dokážu byť otravné. Ako som hovoril, hudobne sa to neposúva nikam, takže toto celé treba prežívať počas celej dĺžky albumu. Whitehorse na mňa teda takmer vôbec nezapôsobili, možno keď tak tým nápadom, ale aj ten začal byť rýchlo nezaujímavý.

Melódia: 1,5/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 2,5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 4/10

Bohužiaľ, nemohol som na youtube nájsť video z tohto albumu.

Devin Townsend – Casualties of Cool

Žáner: Ambient/Country

Pôvod: Vancouver, Kanada

Label: HevyDevy

Devin Townsend: šialený génius, od ktorého je radšej nemať žiadne predtuchy o tom ako jeho nasledujúce albumy budú znieť. Už veľakrát prekvapil fanúšikov svojimi nečakanými odbočkami do všakovakých žánrov a prekvapuje aj teraz. Devin síce už predtým koketoval s veľmi kľudnými žánrami ako ambient, ale spojiť to s Country hudbou, tak na to trebalo fakt šialenca, aby to vymyslel. A ku podivu, funguje to. Musím ale rovno povedať, že country je takmer výlučne zastúpené v prvej časti albumu a to, čo prevažuje celému albumu je silná atmosféra sprevádzaná ambientnými momentmi, ľahkými ženskými aj mužskými vokálmi a jemnými bicími a jednoduchými gitarovými partami. Objavujú sa tu aj všakovaké iné nástroje ako flauty, či saxofóny, ktoré len pridávajú na atmosfére. Je to veľmi kľudný album, ale nie zas tak kľudný ako Ghost, ktorý vyšiel pred troma rokmi, keďže na Casualties... sa objavujú aj dosť dramatické a molové pasáže, ktoré sa zase podobajú momentom z albumu Ki. Devin Townsend je jeden z najslobodnejšie zmýšľajúcich hudobníkov v súčastnosti a nový album to len potvrdzuje.

Tento album pochopiteľne nehodnotím, za to, že sa nedá nazvať metalovým. Ale ak chcete si oddýchnuť a vypočuť si niečo pokojné a inšpirujúce, tak nech sa páči, nový Devin Townsend je tu pre vás :).

Sabaton – Heroes

Žáner: Power Metal

Pôvod: Falun, Švédsko

Label: Nuclear Blast

Naši militantní experti sa vracajú so svojim siedmym albumom, ktorý je samozrejme o vojne. Tentokrát sa ale namiesto veľký bitiek sústredili na jednotlivcov, na skutočných hrdinov vojen, ktorých mená možno nie sú príliš známe, ale to je presne kvôli čomu prišli noví Sabaton na ich zoznámenie bežným ľuďom. Hudobne je to ako vždy, Sabaton: jednoduché, silné a chytľavé songy s jasným odkazom a jasným textom. Typické keyboardové a gitarové riffy, Joakimové nezameniteľné vokály, proste všetko čo sa od Sabatonu očakáva. Ale je tu niečo iné, niečo nové? No o novinkách by som asi nič nevedel povedať, ale môžem povedať, čo je iné (teda myslím oproti ich predchádzajúcim dvom albumom): konečne sú tu tie bombastické piesne, vďaka ktorým som si ich dakedy obľúbil. U každej kapele, ktorá sa rozhodne za každú cenu počas ich kariéry udržať ich zvuk sa vždy vyskytne problém s piesňami, ktoré majú síce potrebné ingrediencie k úspechu, ale nie je to ono. U Heroes môžem ale na jedno veľké šťastie povedať, že v takmer každej skladbe je to proste tam. Sabaton proste vydali veľmi vydarenú nahrávku.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 9/10

Timo Tolkki's Avalon – Angels of the Apocalypse

Žáner: Symphonic Power Metal

Pôvod: Fínsko

Label: Frontiers

Timo Tolkki - powermetalová gitarová legenda, ktorá sa zúfalo snaží umelecky vrátiť do svojich zlatých dôb svojej bývalej kapely Statovarius. Zatiaľ čo členovia jeho bývalej kapely stále vytvárali výbornú hudbu, Timo mal obrovské problémy so svojimi až podpriemernými projektami. Trochu svetla zažiarilo pri debutovom albume jeho sólového projektu Avalon a tak sa Timo rozbehol s novým albumom. Rozbehol sa a brutálne narazil do betónovej steny. Ono na papieri vyzeral tento album fantasticky, však sa do neho zapojili ľudia ako Fabio Leone, Floor Jansen, Simone Simons, Elize Ryd alebo Zak Stevens, však keď oni súhlasili s rolou na albume, tak to musí mať aspoň dajakú kvalitu, však? Omyl! Piesne sú totálne nemastné neslané, znejú veľmi zastarano a ani Timove sóla nemajú čo poriadne ponúknuť. A nad tým všetkým je tu ešte tŕň v oku v podobe príšernej produkcie. Väčšina garážových demo nahrávok znejú lepšie ako tento album (myslím tie so súčasným aparátom). Speváci sú príliš hlasní a mnohokrát počuť ich nepresnosti, niektoré keyboardové party, ktoré mali byť v pozadí robia presný opak a ostatné nástroje ledva v niektorých častiach vôbec počuť. Timo Tolkki je síce legenda, ale po tomto albume je táto legenda pekne stroskotaná.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 2,5/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 3,5/10

Hodnotenie:3,5/10

Japanische Kampfhörspiele – Welt ohne Werbung

Žáner: Grindcore
Pôvod: Krefeld, Nemecko
Label: Unundeux
Táto kapelka, ktorej meno radšej v tejto recenzií nebudem písať :), vydali svoj šiesty zárez grindcorovej mašinérie. Či? Keď som si pustil album, tak na mňa totiž vychádzali sludgeovské riffy a neskôr, keď sa album naozaj rozbehol, tak to stále neznelo takmer vôbec grindcoreovsky. Skôr by som to prirovnal na death metal s veľmi jednoduchými riffmi a s nemeckou bizarnosťou. Piesne taktiež majú relatívne normálnu dĺžku aj keď sa tu stále raz za čas objavia nejaké tie jednominútovky. Kapela taktiež využíva občasné elektronické prvky, ktoré by pri normálnom grinde pridávali chaotickosti, ale tu proste len existujú bez nejakej pridanej hodnoty. Dvaja vokalisti tejto kapely sa takmer počas celého albumu prekrikujú a úprimne, ani jeden z nich nemá bohvieaké kvality. Riffy sú síce chytľavé ale nevidím na nich nijaké smerovanie. Ani fakt, že tento album má 20 songov ho z totálnej priemernosti nevymania. Tento album ma proste takmer ničím nezaujal.
Melódia: 2,5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 3/10
Originalita: 3/10
Hodnotenie: 5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť počuť:
Surachai – Ritual: Noise/Grindcore, Black Metal, USA
Mushroomhead - The Righteous & The Butterfly: Nu Metal, USA
Medusa's Child - Empty Sky: Melodic/Power Metal, Nemecko

Metalový týždenník 2014

Týždeň 18, 2. časť a Týždeň 19: 1.5 – 9.5.

Lantlôs – Melting Sun

Žáner: Black Metal/Post-Rock/Shoegaze
Pôvod: Rheda, Nemecko
Label: Prophecy

Kapela Lantlôs je späť s už štvrtým albumom. Lantlôs je jeden z kapiel, ktorá vníma hudbu ako skutočný spôsob vyjadrovania pocitov a myšlienok a tým samozrejme myslím dobrých aj zlých. Tento album teda vôbec nevyjadruje tú temnejšiu stránku života, práve naopak, z hudby vyžaruje krásne teplo, ale istý pocit chladu, ktorá príde po zapadnutí slnka. Piesne sú vždy v strednom tempe, gitary sú silno melodické a atmosférické, ale vedia nahodiť sem tam aj nejaký ten black-metalovo ladený riff. Vokály sú čisto spievané, čo na jednej strane môže byť prekvapujúce na daný štýl hudby, ale aj celkom pochopiteľné čo sa týka povahy hudby. Hudba je silno upokojujúca a niekedy až hypnotizujúca, ale považovať tento album za nemetalový by bola veľká chyba. Jednu výčitku by som ale mal, tento album má všetky tieto kvality, ktoré som práve menoval, lenže ťažko by som bol schopný nájsť jeden moment, ktorý má naozaj osobne nadchol do takej miery, že by som bol z tohto albumu hotový. Napriek tomu si myslím, že nový album Lantlôs je úprimný, upokojujúci a veľmi atmosférický album, ktorý určite odporúčam si vypočuť na teplé slnečné dni.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 8/10

NeraNature – Disorders

Žáner: Gothic Rock/Metal

Pôvod: Katowice, Poľsko

Label: Metal Mind

Bočný projekt speváčky skupiny Darzamat je tu so svojim druhým albumom. Tento projekt hrá gotický metal, takže už je dopredu jasné že prím budú hrať ženské vokály, ktoré ale tentokrát nie sú príliš presladené ani symfonické. Spev je až nečakane upokojujúci, držiaci sa skôr v nižších polohách a samozrejme dosť kvalitný. Hudba, ktorá skôr doprovádza spev, je teda síce pochmúrna, ale nie príliš tvrdá a veľmi pokojná. Dochádza ale bohužiaľ k úplne tichej gitare a k dominácii kláves, ktoré ale našťastie nie sú otravné a dosť napomáhajú k celkovej kľudnej atmosfére albumu. Piesne sa nikam neponáhľajú tempovo (všetky sú v strednom tempe), ale zdá sa, že sa ponáhľajú aby sa skončili. Už len fakt, že tento album má len 27 minút hovorí za všetko. Skôr, než sa človek vnorí naplno do atmosféry nejakej piesne a očakáva nejaký vrchol, nejaké sólo, či vôbec nejakú pasáž, ktorá by urobila piesňou zaujímavou, pieseň náhle skončí a ihneď začne ďalšia vec skôr než sa človek spamätá. Kapela proste premárnila šancu byť zaujímavým, či nadpriemerným už len kvôli tomu, že ich piesne sa nezdajú domyslené a tým bohužiaľ tento album trpí až nezmyselnou monotónnosťou. Čo je rozhodne škoda, pretože ich druh gothic metalu, ktorý konečne raz netrhá uši, mohol mať o nejedného fanúšika viac.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 2/10

Komplexnosť: 2,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 5,5/10

Bohužiaľ, nemohol som nájsť na youtube video s piesňou pochádzajúci z tohto albumu :(.

Killer Be Killed – Killer Be Killed

Žáner: Metalcore/Groove Metal

Pôvod: Los Angeles, Atlanta, Phoenix, USA

Label: Nuclear Blast

Max Cavalera, Greg Puciato, Troy Sanders a Dave Elitch v jednej kapele? Pre mnohých asi splnenie ich najmokrejších snov, len ako je to v skutočnosti s ich hudbou? Ak sa priznám, zo začiatku som bol dosť nemilo prekvapený, lebo to znelo ako každý jeden a poltý metalcorový album s milónkrát obohratými postupmi, vokálmi, no proste všetkým čo bolo metalcorovým. Na jedno veľké šťastie zhruba od tretej piesni sa konečne ukazoval dôvod prečo každý člen tejto superkapely je nesmierne rešpektovaný. Každý člen dá kúsok zo svojej tvorby Cavalera svoju výbušnosť, Greg svoju šialenosť, Troy svoju vyhúlenosť, proste všetko čo od nich ľudia chcú. Ale tento album nie je iba nápady kapiel jednotlivých členov pozliepaný dokopy, aj keď často takto znie. Piesne majú svoju jednoduchú logiku, ktorej sa držia a potom členovia dávajú svoje nápady na povrch aby vytvorili dostatočne rôznorodý album. Musím ale povedať že nie každá pieseň je tak vydarená ako niektoré ďalšie; mal som niekedy pocit že niektoré nápady, ktoré poskladali dokopy až tak nesadli k sebe. Viac menej musím povedať že debutový album Killer Be Killed si určite nájde svojich obľubencov: teda myslím tých, ktorí obľubujú ich jednotlivých členov. Ak avšak nemusíte ani jedného z nich, je veľmi pravdepodobné že nebudete musieť ani tento album. Na debut tejto štvorice je to ale naozaj solídny materiál.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8/10

Xandria – Sacrificium

Žáner: Symphonic Metal
Pôvod: Bielefeld, Nemecko
Label: Napalm
Šiesty album Xandrie a opäť s novou speváčkou? Kapely, ktoré menia svojich členov ako svoje ponožky sa veľakrát potácajú aj s kvalitou a tak som úprimne čakal niečo podobné s týmto albumom. A pána, bol som v riadnom omyle :D. Album sa hudobnícky blíži k štandardu symfonického metalu; nečakajte žiadne zvláštnosti, proste len solídny symfonický metal, na ktorí sú ľudia zvyknutí. Len čo je na tomto albume tak iné že som ostal nakoniec veľmi milo prekvapený? Prostá odpoveď: skvelé songy. Sú nesmierne bohaté svojou textúrou, svojimi symfonickými kompozíciami, melódiami, spevom, epickosťou, proste všetkým čo od žánru by mal človek očakávať. Nečakajte nejaké prázdne popové pesničky so symfonickými pasážmi, tu sa ide naplno so všetkým. Aj keď väčšina piesní prechádza cez celkom štandardné štruktúry, všetky majú svoju jednoznačnú dušu. A samozrejme nová speváčka podáva vynikajúci výkon. Lenže je to naozaj album, ktorú by som považoval za úplné majstrovské dielo? Pre mňa určite nie. Kapela sa predsa len chytá stokrát chyteného žita, neponúka žiadne nové nápady a tak trochu sa zažíva v žánrovom stereotype, ale uznávam, tá slama schytala poriadny stisk :). Pre milovníkov symfonického metalu je tento album povinnosť.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Epica – Quantum Enigma

Žáner: Symphonic/Power Metal

Pôvod: Reuver, Holandsko

Label: Nuclear Blast

Epica otvára svoje druhé desaťročie svojej existencie svojim siedmym albumom a každý fanúšik očakáva ďalšiu várku prvotriedneho symphonického metalu s nádherným hlasom Simone Simons. A presne to aj dostanú, len v trochu mäsitejšej forme. Neviem či sa mi to iba zdá, ale Simonin hlas má ešte väčší rozsah ako kedykoľvek predtým, možno je to aj faktom že je to aj prvý album so Simone ako matkou. Hudobne sa kapela dala tvrdšou cestou v porovnaní s ich predchádzajúcim albumom, takže treba čakať aj niekoľko death metalových kúskov, ktoré skvele kontrastujú ostatku albumu. Tu ale samozrejme ide najviac o symfonické prvky, ktoré sú naplnené chorálmi dopomáhajúcimi hlavnému spevu. Piesne sú ako v prípade Epicy je už samozrejmosťou, sú veľmi bohaté, žiadne lacné popoviny tu nečakajte. Epica ale na druhej strane neprekonala svoje hranice (teda okrem Simone, čo som už zmienil) a nepodala nič závratne nového. Pre fanúšikov je to ale dobrá správa, keďže ani nie je dôvod niečo u nich meniť.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 6/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8,5/10

Dornenreich – Freiheit

Žáner: Folk Metal/Neofolk

Pôvod: Tirolsko, Rakúsko

Label: Prophecy

Kapela Dornenreich sa v minulosti zapísali ako veľmi nekonvenčná pagan/folk metalová kapela, ktorá mala relatívne skromné zloženie, ale bola veľmi bohatá z hudobného hľadiska. Tentokrát sa kapela ale rozhodla ísť trochu zvláštnym smerom. Prvé tri piesne sú totiž čisto folkové záležitosti s akustickou gitarou hrajúcou iba akordy, husľami, ktoré tvrdili melódiu albumu a šeptavými vokálmi. Tieto piesne sú veľmi jednoduché štruktúrou a nabádajú tichšiu a pokojnejšiu, ale nie až príliš uvoľňujúcou atmosférou. Lenže od štvrtej piesne ďalej si akoby kapela zmyslela, že si prinesú aj bicie a elektrickú gitaru a vokály sa trochu pritvrdia. Len čo je najväčšou zvláštnosťou na tomto albume je fakt, že ako rozdielne tieto skladby sú, sedia k sebe až prekvapujúco dobre. Aj pri tvrdších skladbách je nadobudnutá relatívne pokojná atmosféra, takže sa v žiadnom prípade neprerušuje celková nálada albumu. Sú tu ale nepresnosti a nemôžem ani povedať že album dodržiava stálu kvalitu počas celej svojej dĺžky. Mám pocit, že popri niektorých fakt vydarených momentoch sú dosť hluché momenty, kde sa nič zásadne nedeje a hudba si len tak pohravkáva bez toho, aby niečo naozajstné privádzala. Nový Dornenreich je určite pre milovníkov upokojujúceho, ale dosť dramatického folku.

Napriek niektorým tvrdším momentom, som nakoniec usúdil, že tento album nie je metalovým, čo znamená, že tradične takýto album nehodnotím. Ale prajem vám aj tak príjemné počúvanie tohto albumu :)

Nemohol som síce nájsť plnú pieseň z tohto albumu na youtube, ale podľa mňa bude postačovať aj tento trailer :)

Dead Congregation – Promulgation of the Fall

Žáner: Death Metal

Pôvod: Atény, Grécko

Label: Martyrdoom

Druhý album tejto bandy vychádza akoby z tých najhlbších a najtemnejších zákutí zeme. Death metal, ktorá táto kapela produkuje nie je ani technicky príliš oslňujúce, ani vyšperkovaný silnou originálnosťou, ale nie je ani vašim štandardným death metalom, ktorý máte možnosť počuť prakticky všade. Kapela ide riadne hlboko s vokálmi aj gitarami, aby vytvorili pocit až pekelnej temnoty vynárajúca z najhlbšej diery. Rytmicky je tento album celkom rôznorodý, máte tu klepačky aj veľmi pomalé momenty. Gitary režú ostošesť, temný riff strieda druhý a je jasné, že z tohto sa človek len tak ľahko nevyvlečie. O melódii sa v prípade tohto albumu asi ani nedá hovoriť, keďže všetko je tu o tej temnej atmosfére. A to je pre mňa aj najväčší problém: album takmer vôbec nemení náladu počas celej svojej dĺžky a už po zhruba polke je dávno jasné že tento album skončí presne tak, akým bol dovtedy. Pre milovníkov temného deathu je tento album až ideálny, no by sa určite hodila väčšia rôznorodosť.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 5/10

Hodnotenie: 7/10

Neviem či to je smola tento týždeň či čo, ale ani na tento album som nemohol nájsť song na youtube :( (plné albumy pochopiteľne nedávam).

Battleroar – Blood of Legends

Žáner: Epic Heavy/Power Metal

Pôvod: Atény, Grécko

Label: Cruz Del Sur

Kapela Battleroar so svojim štvrtým albumom prináša power metal bez zbytočných gýčov. Piesne sú väčšinou v pomalšom tempe ako štandardný power metal, piesne sú dlhšie a viac premyslené, majú viac duše ako priemerný power metalový album. Je tu aj jedna zvláštnosť: ako stáleho člena majú huslistu, ktorý privádza až nebývalú dušu k hudbe. Huslistové niekedy klasické a niekedy etnické pasáže náramne pomáhajú k celkovému vyzneniu albumu a dovolím si povedať, že je ten hlavný dôvod prečo si čeknúť tento album. Ale prečo nemám z tohto albumu až tak príjemný pocit aký by som mal mať, podľa toho čo som vyššie spomenul? Dôvod je v dosť výraznej priemernosti ostatných členov a prvkov hudby. Vokály sú fakt nemasnté neslané, riffy som poriadne ani nevedel vnímať, o sólach nehovoriac a napriek ich celkom rôznorodej štruktúre, piesne znejú až nezaujímavo. Ono je skvelé mať originálne nápady, len keď pri tom nie je srdce a duša, tak všetko aj tak znie len tak obyčajne. Nový Battleroar mal určite skvelé nápady, ale exekúcii musia rozhodne popracovať.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 3/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 6.5/10

Dark Lunacy – The Day of Victory

Žáner: Symphonic/Melodic Death Metal

Pôvod: Parma, Taliansko

Label: Fuel

Kapela Dark Lunacy ponúka kombináciu žánrov, ktorú sa síce páru krát stala, ale stále je považovaná za relatívne nezvyčajnú. Na jednej strane je tu riadne rezavý melodický death a na druhej strane mnohopočetné symfonické prvky. V tomto albume sú síce melodeathové prvky v prevahe, symfonické časti sú podľa mňa o dosť výraznejšie. Nehovorím že melodeathová časť je nudná: je to riadne tvrdá mašinéria s dosť zaujímavými riffmi a atmosférou s vokálmi, ktoré mi inak dosť pripomínajú Maurizia z Kataklysm. To tie symfonické pasáže pre mňa ostali zaujímavejšie už len z toho dôvodu, že to nie sú tie typické operné veci, na ktoré sme zvyknutí. Tento album sa totiž sústredí (ako ste si už možno všimli podľa obalu) na ruskú kultúru a na ich pohľad na druhú svetovú vojnu. Takže treba očakávať tie typicky ruské črty: typické chorály, marše, akordeóny a celkovo symfonické postupy hodné ruských majstrov. Nový album Dark Lunacy je teda veľmi zaujímavým a teda kvalitným albumom, len z môjho počúvania mi bolo jasné, že tento album nie je dokonalý, keďže páru krát sa spájali veci, ktoré pre moje ucho nesedeli príliš dobre. Ale ako originálny a kvalitný album to je :).

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť počuť:

Spectral Lore – III: Ambient/Black Metal, Grécko

Nevergreen – Vendetta: Doom/Gothic Metal, Maďarsko

Doom:VS – Earthless: Funeral Doom/Death Metal, Fínsko

Noneuclid – Metatheosis: Progressive/Death/Thrash Metal, Nemecko