Metalový týždenník 2014

Týždeň 20: 12.5 – 18.5.

Vallenfyre – Splinters

Žáner: Death Metal
Pôvod: Halifax, Veľká Británia
Label: Century Media

Skupina Vallenfyre urobila dosť veľký ohlas vďaka ich drviacemu death metalu s doomovými prvkami. Teraz sú späť s druhým albumom, v ktorom suverénne pokračujú vo svojich šľapajách. Aj keď kapela je Anglická, ich zvuk je náramne podobný oldskúlovým švédskym kapelám a to hlavne zvukovo. Zvuk gitár je naozaj drvivý a povedal by som, že je aj ich najväčšou zbraňou. Riffy sa pohybujú v jednoduchších postupov, čo je celkom pochopiteľné vzhľadom na veľké množstvo doomových prvkov v hudbe. Občasné chladivé melódie, alebo chaotické sóla sú tiež veľkou devízou kapely. Táto kapela v žiadnom prípade sa nesnaží o nejaké moderné trendovnice, tu sa ide na oldskúlovú bránu. Vokály majú síce dostatočnú silu, len sa mi zdajú až príliš monotónne na to aby boli v niečom výnimočné. Veľakrát som si taktiež uvedomil, že zatiaľ čo zvuk je vážne drvivý, prestáva prekvapovať po páru piesňach a tak vlastne dostávate to isté počas celého albumu. Našťastie je tu tendencia striedania pomalšími songami s rýchlejšími, takže nudu počas počúvania tiež asi nezažijete. Nový Vallenfyre je určite určený pre milovníkov chladného zvuku death metalu.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Hour of Penance – Regicide

Žáner: Technical/Brutal Death Metal

Pôvod: Rím, Taliansko

Label: Prosthetic

Šiesty album týchto prináša na druhej strane death metal, ktorý je poväčšinou rýchly s obrovským množstvom blastbeatov a rýchlych riffov. To ale neznamená že nevedia spomaliť, keďže je tu aj pekné množstvo songov v strednom tempe. Riffy sú ale najdôležitejšou časťou tohto albumu a pána, sú parádne husté. Či sú v rámci rýchlych klepačiek, či v pomalších pasážach, vždy sú riadne mäsité, riadne headbangovateľné a napriek ich technickému rozpoloženiu nie sú nikdy bezvýznamné. Vokály sa vždy držia v jednej rovine, ale nikdy nestratia svoje čaro. Sóla ale na druhej strane, aj keď sú technicky skvelé zvládnuté, málokedy som ich dokázal skutočne vnímať kvôli istej jednotvárnosti. Aj keď som sa zmieňoval o rytmike, bicie musím spomenúť ešte raz. Veľakrát bicie totiž ukradnú celú šou a nestačím sa divím nad schopnosťami a niektorými nekonvenčnými prekvapeniami. Tento album veľmi rýchlo prebehne, čo je ale na druhej strane dôsledkom podľa mňa dosť krátkych piesní. Áno, považovať 3-4 minutové piesne za krátke je blbosť, ale v tomto albume práveže prebehnú ako nič. Myslím si tentokrát že predĺžiť dĺžku piesní by im náramne pomohlo. Nový Hour of Penance je fajné počúvaničko a pre ľudí milujúcich zrýchlený death aj pekné papaníčko :D

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8/10

Avatar – Hail the Apocalypse

Žáner: Melodic Death Metal/Nu Metal

Pôvod: Gothengurg, Švédsko

Label: Gain

Kapela Avatar so svojim novým albumom ukazujú dosť zvláštnu kombináciu žánrov. Nečakajte ale na nejaké ťažké komplikované songy, keďže hlavnou náplňou tohto albumu sú extrámne chytľavé songy s jednoduchými riffmi a melódiami. Verte mi, väčšinu piesní si budete potajomky pohmkávať už po prvom vypočutí. Riffy majú silný groove, ktoré majú niekedy thrashové, niekedy nu metalové vplyvy a vedia veľmi rýchlo chytiť poslucháča. Pri speve sa miešajú deathové growly s melodickými vokálmi, ktoré sú v obidvoch prípadoch veľmi kvalitné. Ale najväčší plus má jednoznačne obrovská rozličnosť piesní: zatiaľ čo jeden song sa ťahá jedným smerom, hneď ďalší má úplne iný spád, náladu, rýchlosť, proste takmer všetko. Ale všetko sa ide cez jednoduchú štruktúru s chytľavými riffmi a refrénmi. Refrény sa síce môžu dostať pod kožu veľmi rýchlo, ale môže v rámci piesne byť aj riadne otravný. Taktiež kapela sa dostáva často do teritórií, kde im to proste nesedí. Ale musím povedať, že je to celkom zábavný album, ktorý má tendenciu získať množstvo fanúšikov.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Agalloch – The Serpent & the Sphere

Žáner: Atmospheric Folk/Doom Metal, Post Rock/Metal

Pôvod: Portland, USA

Label: Profound Lore

Agalloch je jedna z mojich najobľúbenejších kapiel, takže pre mňa bolo čakanie na nový album akoby na spasenie. Ich typický atmosférický štýl sa málokedy dá vysvetliť iba páru slovami. A určite ten popis neuľahčuje fakt, že každý ich album je v niečom iný a výnimočný. Samozrejme, deje sa to aj v tomto prípade. Tu musím povedať, že Agalloch si na tento album nabrali veľkú porciu doom metalu, pridali si svoje obľúbené prísady ako blackmetalovo ladené riffy, post rockové postupy či časté akustické pasáže a dali sa na hodovanie. Zatiaľ čo ich predchádzajúce albumy by sa dali považovať ako grandiózne, tu by som sa odvážil povedať, že chlapci stíchli a uskromnili sa s jednoduchou produkciou a dosť výrazne ustúpili aj prírodné sample, ktoré boli ich ozdobou. Ale ten ústup grandióznosti má v tomto albume jasný dôvod, pretože týmto sa dáva do popredia ich osobitosť. Popri ich plných vysoko atmosférických piesní sa nachádza niekoľko čisto akustických interlúd, ktoré dodávajú albumu vlastnú tvár. Agalloch zdobila vždy jedna vlastnosť, ktorá takmer každá kapela môže závidieť: hrajú na povrchu veľmi jednoduchú hudbu, ale zároveň tak magickú a jedinečnú, že sa im proste nedá odolať. Som veľmi štastný, že tradícia úžasných albumov u Agalloch naďalej pokračuje a aj keď nemôžem považovať nový album za ich najlepší (stále si ten trón spoločne držia The Mantle a Ashes against the Grain) nemám ani jeden dôvod nemať rád tento album. :)

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 9,5/10

Hodnotenie: 9,5/10

Necrodeath – 7 Deadly Sins

Žáner: Black/Death/Thrash Metal

Pôvod: Genoa, Taliansko

Label: Scarlet

Talianskí veteráni priniesli nový albumom s celkom zaujímavým, aj keď dosť neoriginálnym konceptom. Mať 7 piesní opisujúcich 7 smrteľných hriechov (a ešte dve ďalšie piesne aby toho nebolo málo). Ale prakticky si to počas vypočutia albumu ani nebudete všímať, keďže tento album je poriadný oldskúlový masaker. Thrashové songy s občasným deathovým a blackovým korením, pri ktorých sa bude triasť zem. Riffy a sóla sú presne také, aké sa od poriadnej thrashovej kapely očakáva, sóla a melódie pridávajú riadne gule, tempovo sa to strieda medzi rýchlymi a stredne rýchlmi pasážmi, proste každý tvrdý thrashový maniak bude krochať blahom. Pre mňa sú tu ale trochu momenty, ktoré hraničia s priemerom a samotné bicie ma niekedy dosť iritovali svojim fakt divným zvukom. Nemôžem povedať, že tento album patrí medzi to absolútne top žánru, ale zase solídne počúvaničko to rozhodne je.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 5,5/10

Hodnotenie: 7/10

Sworn Enemy – Living on Borrowed Time

Žáner: Crossover/Hardcore

Pôvod: New York, USA

Label: Rock Ridge

Po až nečakane dlhých piatich rokoch prichádzajú späť New Yorčania Sworn Enemy so svojim pravým a nefalšovaným hardcorom. Teraz každý hardcorista musí spozornieť, keďže okrem vokalistu Sala Lococa je tu totiž úplne iná zostava. Hudobne to ale kapelu nijak nezmenilo, takže hardcoristi môžu byť spokojní. Lenže ako je to s kvalitou albumu? Riadne mošovacie riffy s občasnými thrashovými elementami a s textami, ktoré si ľudia budú určite vykrikovať počas ich vystúpení. Dosť často sa tu objavujú rýchle sóla, ktoré tomu vedia dodať riadnu šťavu. Vokalista vypľúva jeden slovný nával za druhým a aj keď nerozumiete po anglicky, jeho posolstvu sa dá veľmi ľahko uveriť. Lenže tento album trochu trpí tým, čo trpí drvivá väčšina hardcorových albumov: malá rozličnosť. Každý song ide po jednej čiare a málokedy počujem čo i len miernu odbočku od normy. Takmer každá pieseň ide v jednom rytme, riffy sa navzájom až príliš podobali a osobne som mal dosť veľký problém rozoznať jednu pieseň od druhej. Nový Sworn Enemy určite poteší pravoverných hardcoristov, len jednorozmernosť celého materiálu ho robí prakticky iba priemerným.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 3/10

Hodnotenie: 6/10

Whitehorse – Raised into Darkness

Žáner: Sludge/Drone/Doom Metal

Pôvod: Melbourne, Austrália

Label: Vendetta

Kapela Whitehorse je jedna z tých kapiel, ktorým očividne ide iba o vytvorenie toho najtemnejšieho albumu aký si vedia predstaviť a všetko ostatné ide bokom. Pomalý a ťahavý rytmus, riadne podladené a spomalené riffy a jednoznačná uvedomelosť, že sa hudobne nepohnú nikam. Pri žánri ako drone doom je to ale samozrejmosťou a kapele Whitehorse sa to celkom aj darí plniť. Ich hudba pripomína poriadne pomalú a bolestivú cestu do pekla, počas na vás neustále kričí stará nadržaná ježibaba. Áno, presne toto mi pripomínajú vokály, ktoré akoby nikdy nechceli prestať. K tomu sú ešte nahodené elektronické ambientné prvky, ktoré neustále rušia ostatok hudby. Ako nápad to možno znelo dobre, len spôsob, akým to spravili sa im fakt nepodaril. Gitary nemajú dosť razancie, aby prenikli hlboko do zmyslov, elektronické prvky tam robia len zbytočný šum a vokály fakt dokážu byť otravné. Ako som hovoril, hudobne sa to neposúva nikam, takže toto celé treba prežívať počas celej dĺžky albumu. Whitehorse na mňa teda takmer vôbec nezapôsobili, možno keď tak tým nápadom, ale aj ten začal byť rýchlo nezaujímavý.

Melódia: 1,5/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 2,5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 4/10

Bohužiaľ, nemohol som na youtube nájsť video z tohto albumu.

Devin Townsend – Casualties of Cool

Žáner: Ambient/Country

Pôvod: Vancouver, Kanada

Label: HevyDevy

Devin Townsend: šialený génius, od ktorého je radšej nemať žiadne predtuchy o tom ako jeho nasledujúce albumy budú znieť. Už veľakrát prekvapil fanúšikov svojimi nečakanými odbočkami do všakovakých žánrov a prekvapuje aj teraz. Devin síce už predtým koketoval s veľmi kľudnými žánrami ako ambient, ale spojiť to s Country hudbou, tak na to trebalo fakt šialenca, aby to vymyslel. A ku podivu, funguje to. Musím ale rovno povedať, že country je takmer výlučne zastúpené v prvej časti albumu a to, čo prevažuje celému albumu je silná atmosféra sprevádzaná ambientnými momentmi, ľahkými ženskými aj mužskými vokálmi a jemnými bicími a jednoduchými gitarovými partami. Objavujú sa tu aj všakovaké iné nástroje ako flauty, či saxofóny, ktoré len pridávajú na atmosfére. Je to veľmi kľudný album, ale nie zas tak kľudný ako Ghost, ktorý vyšiel pred troma rokmi, keďže na Casualties... sa objavujú aj dosť dramatické a molové pasáže, ktoré sa zase podobajú momentom z albumu Ki. Devin Townsend je jeden z najslobodnejšie zmýšľajúcich hudobníkov v súčastnosti a nový album to len potvrdzuje.

Tento album pochopiteľne nehodnotím, za to, že sa nedá nazvať metalovým. Ale ak chcete si oddýchnuť a vypočuť si niečo pokojné a inšpirujúce, tak nech sa páči, nový Devin Townsend je tu pre vás :).

Sabaton – Heroes

Žáner: Power Metal

Pôvod: Falun, Švédsko

Label: Nuclear Blast

Naši militantní experti sa vracajú so svojim siedmym albumom, ktorý je samozrejme o vojne. Tentokrát sa ale namiesto veľký bitiek sústredili na jednotlivcov, na skutočných hrdinov vojen, ktorých mená možno nie sú príliš známe, ale to je presne kvôli čomu prišli noví Sabaton na ich zoznámenie bežným ľuďom. Hudobne je to ako vždy, Sabaton: jednoduché, silné a chytľavé songy s jasným odkazom a jasným textom. Typické keyboardové a gitarové riffy, Joakimové nezameniteľné vokály, proste všetko čo sa od Sabatonu očakáva. Ale je tu niečo iné, niečo nové? No o novinkách by som asi nič nevedel povedať, ale môžem povedať, čo je iné (teda myslím oproti ich predchádzajúcim dvom albumom): konečne sú tu tie bombastické piesne, vďaka ktorým som si ich dakedy obľúbil. U každej kapele, ktorá sa rozhodne za každú cenu počas ich kariéry udržať ich zvuk sa vždy vyskytne problém s piesňami, ktoré majú síce potrebné ingrediencie k úspechu, ale nie je to ono. U Heroes môžem ale na jedno veľké šťastie povedať, že v takmer každej skladbe je to proste tam. Sabaton proste vydali veľmi vydarenú nahrávku.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 9/10

Timo Tolkki's Avalon – Angels of the Apocalypse

Žáner: Symphonic Power Metal

Pôvod: Fínsko

Label: Frontiers

Timo Tolkki - powermetalová gitarová legenda, ktorá sa zúfalo snaží umelecky vrátiť do svojich zlatých dôb svojej bývalej kapely Statovarius. Zatiaľ čo členovia jeho bývalej kapely stále vytvárali výbornú hudbu, Timo mal obrovské problémy so svojimi až podpriemernými projektami. Trochu svetla zažiarilo pri debutovom albume jeho sólového projektu Avalon a tak sa Timo rozbehol s novým albumom. Rozbehol sa a brutálne narazil do betónovej steny. Ono na papieri vyzeral tento album fantasticky, však sa do neho zapojili ľudia ako Fabio Leone, Floor Jansen, Simone Simons, Elize Ryd alebo Zak Stevens, však keď oni súhlasili s rolou na albume, tak to musí mať aspoň dajakú kvalitu, však? Omyl! Piesne sú totálne nemastné neslané, znejú veľmi zastarano a ani Timove sóla nemajú čo poriadne ponúknuť. A nad tým všetkým je tu ešte tŕň v oku v podobe príšernej produkcie. Väčšina garážových demo nahrávok znejú lepšie ako tento album (myslím tie so súčasným aparátom). Speváci sú príliš hlasní a mnohokrát počuť ich nepresnosti, niektoré keyboardové party, ktoré mali byť v pozadí robia presný opak a ostatné nástroje ledva v niektorých častiach vôbec počuť. Timo Tolkki je síce legenda, ale po tomto albume je táto legenda pekne stroskotaná.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 2,5/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 3,5/10

Hodnotenie:3,5/10

Japanische Kampfhörspiele – Welt ohne Werbung

Žáner: Grindcore
Pôvod: Krefeld, Nemecko
Label: Unundeux
Táto kapelka, ktorej meno radšej v tejto recenzií nebudem písať :), vydali svoj šiesty zárez grindcorovej mašinérie. Či? Keď som si pustil album, tak na mňa totiž vychádzali sludgeovské riffy a neskôr, keď sa album naozaj rozbehol, tak to stále neznelo takmer vôbec grindcoreovsky. Skôr by som to prirovnal na death metal s veľmi jednoduchými riffmi a s nemeckou bizarnosťou. Piesne taktiež majú relatívne normálnu dĺžku aj keď sa tu stále raz za čas objavia nejaké tie jednominútovky. Kapela taktiež využíva občasné elektronické prvky, ktoré by pri normálnom grinde pridávali chaotickosti, ale tu proste len existujú bez nejakej pridanej hodnoty. Dvaja vokalisti tejto kapely sa takmer počas celého albumu prekrikujú a úprimne, ani jeden z nich nemá bohvieaké kvality. Riffy sú síce chytľavé ale nevidím na nich nijaké smerovanie. Ani fakt, že tento album má 20 songov ho z totálnej priemernosti nevymania. Tento album ma proste takmer ničím nezaujal.
Melódia: 2,5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 3/10
Originalita: 3/10
Hodnotenie: 5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť počuť:
Surachai – Ritual: Noise/Grindcore, Black Metal, USA
Mushroomhead - The Righteous & The Butterfly: Nu Metal, USA
Medusa's Child - Empty Sky: Melodic/Power Metal, Nemecko