Live Report

Amon Amarth (Swe) + Hypnos (CZE) + Killchain

3.5.2014, Collosseum, Košice

Košické Collosseum čakal riadny boj. V prvú májovú sobotu totiž navštívili klub tí praví vikingovia, aby zabíjali, podpálili a celkovo zničili čo im vojde do cesty. Dobre, ono by sa to doslova mohlo stať iba keď tak pred tisíc rokmi, ale to čo predviedli Amon Amarth, nebolo až tak ďaleko od skutočnosti.

Začiatok koncertu bol oficiálne daný na 19-tu hodinu, lenže keď sme prišli do klubu asi o trištvrte na sedem, to už domáci Killchain boli v strede svojho setu a ako som sa pozeral, nebol som jediný, ktorého tak skorý začiatok prekvapil. Ale z toho čo som videl, bol to silno energetický set tejto Košickej bandy. Na druhej strane som ale nevidel ani poriadny pohyb tak polovične zaplneného hľadiska. Neviem, či to bolo tým nečakane skorým začiatkom, alebo tým silno veterným počasím vonku, ale publikum bolo až nečakane chladné. Killchain napriek tomu valili ostošesť a ukázali, že na slovenskej death metalovej scéne patria medzi elitu.

Po prestávke nastupovali legendárni Hypnos, ktorí inak počas turné robili oficiálneho predskokana Amonu; a podľa mňa zaslúžene. Ich druh death metalu, ktorý sa nespolieha príliš na rýchlosť, ale skôr na atmosféru síce taktiež neprinieslo obrovské množstvo pohybu v dave, ale určite by sa ich reakcie nemohli nazvať chladnými. Diváci povzbudzovali, zatiaľ čo kapela s obrovskou suverenitou ťahala jednu pecku za druhou a aj medzi piesňami spevák Bruno sa nebál povedať vlastný názor na vec, za čo mu diváci neraz aplaudovali. Hypnos teda svoj ďalší koncert v Košiciach zvládol na výbornú a tak sa čakalo na hlavnú hviezdu večera.

Už počas setu Hypnos bolo Collosseum poriadne zaplnený, takže očakávať niečo iné ako poriadnu melu počas setu Amon Amarth sa čakať ani nedalo. Presne o pol deviatej nastúpila kapela s ich epickou klipovkou Father of the Wolf a začalo sa riadne peklo: a to myslím z hľadiska teploty, množstva kyslíku a aj diania v hľadisku. Vlna za vlnou sa váľala a každý sa hýbal ako na lodi v rozbúrenom mori. Amon Amarth sa poväčšine držala nového materiálu a, mimochodom, nezaznela ani jedna pieseň z ich prvých troch albumov, čo bolo trochu na škodu. U Amon Amarth treba očakávať vysoký výkon, čo sa samozrejme dialo, ich frekvencia headbangovania bola obrovská a celá kapela na čele s Johanom dávali jednoznačne najavo svoju radosť z hrania a aj z reakcie publika. Publikum zase spievalo, rozhadzovalo rukami, proste robilo to, čo kapely musia milovať. Johan Hegg veľakrát vyvolal búrlivé reakcie publika už len tým ako sa na divákov pozrel. Publikum sa síce na chvíľu upokojilo keď kapela hrala svoje pomalšie songy ako The Last Stand of Frej, ale to sa rýchlo zmenilo pri tvrdých peckách ako Destroyer of the Universe, alebo Cry of the Blackbirds. Amon Amarth tradične opustila pódium, len aby zahrali ich azda dve najväčšie hitovky Twillight of the Thunder God a Pursuit of Vikings. Tak sa úderom desiatej hodiny mohol koncert skončiť a mohli sme vidieť totálne vyčerpané, prepotené, ale šťastné tváre (vrátane mňa). Podľa informácii, čo som dostal od jedného zo zberačov lístkov som zistil, že počas koncertu bolo zhruba 700 ľudí, čo je vysoký nadpriemer čo sa týka koncertov v Collosseu.

V Collosseu som osobne zažil niekoľko výborných koncertov a koncert Amon Amarth určite patril medzi nich, dokonca by som povedal, že bola jedna z mojich osobných top zážitkov. Samozrejme vypočul som si aj niektoré kuvičie hlasy ohľadom nie až tak dobrej organizácie a s nimi celkom aj súhlasím, lenže väčšine fanúšikov to aj tak neodradilo od skvelého sobotného večera.

Setlist Amon Amarth (nie na 100% zaručený):

1. Father of the Wolf
2. Deceiver of the Gods
3. Death in Fire
4. Free Will Sacrifice
5. As Loke Falls
6. We Shall Destroy
7. Guardians of Asgaard
8. Shape Shifter
9. Warriors of the North
10. Runes to My Memory
11. Varyags of Miklagaard
12. Last Satnd of Frej
13. Destroyer of the Universe
14. Cry of the Blackbirds
15. War of the Gods
16. Twillight of the Thunder God
17. The Pursuit of Vikings