štvrtok 15. mája 2014

Metalový týždenník 2014

Týždeň 18, 2. časť a Týždeň 19: 1.5 – 9.5.

Lantlôs – Melting Sun



Žáner: Black Metal/Post-Rock/Shoegaze
Pôvod: Rheda, Nemecko
Label: Prophecy
Kapela Lantlôs je späť s už štvrtým albumom. Lantlôs je jeden z kapiel, ktorá vníma hudbu ako skutočný spôsob vyjadrovania pocitov a myšlienok a tým samozrejme myslím dobrých aj zlých. Tento album teda vôbec nevyjadruje tú temnejšiu stránku života, práve naopak, z hudby vyžaruje krásne teplo, ale istý pocit chladu, ktorá príde po zapadnutí slnka. Piesne sú vždy v strednom tempe, gitary sú silno melodické a atmosférické, ale vedia nahodiť sem tam aj nejaký ten black-metalovo ladený riff. Vokály sú čisto spievané, čo na jednej strane môže byť prekvapujúce na daný štýl hudby, ale aj celkom pochopiteľné čo sa týka povahy hudby. Hudba je silno upokojujúca a niekedy až hypnotizujúca, ale považovať tento album za nemetalový by bola veľká chyba. Jednu výčitku by som ale mal, tento album má všetky tieto kvality, ktoré som práve menoval, lenže ťažko by som bol schopný nájsť jeden moment, ktorý má naozaj osobne nadchol do takej miery, že by som bol z tohto albumu hotový. Napriek tomu si myslím, že nový album Lantlôs je úprimný, upokojujúci a veľmi atmosférický album, ktorý určite odporúčam si vypočuť na teplé slnečné dni.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 4/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 8,5/10
Hodnotenie: 8/10


NeraNature – Disorders



Žáner: Gothic Rock/Metal
Pôvod: Katowice, Poľsko
Label: Metal Mind
Bočný projekt speváčky skupiny Darzamat je tu so svojim druhým albumom. Tento projekt hrá gotický metal, takže už je dopredu jasné že prím budú hrať ženské vokály, ktoré ale tentokrát nie sú príliš presladené ani symfonické. Spev je až nečakane upokojujúci, držiaci sa skôr v nižších polohách a samozrejme dosť kvalitný. Hudba, ktorá skôr doprovádza spev, je teda síce pochmúrna, ale nie príliš tvrdá a veľmi pokojná. Dochádza ale bohužiaľ k úplne tichej gitare a k dominácii kláves, ktoré ale našťastie nie sú otravné a dosť napomáhajú k celkovej kľudnej atmosfére albumu. Piesne sa nikam neponáhľajú tempovo (všetky sú v strednom tempe), ale zdá sa, že sa ponáhľajú aby sa skončili. Už len fakt, že tento album má len 27 minút hovorí za všetko. Skôr, než sa človek vnorí naplno do atmosféry nejakej piesne a očakáva nejaký vrchol, nejaké sólo, či vôbec nejakú pasáž, ktorá by urobila piesňou zaujímavou, pieseň náhle skončí a ihneď začne ďalšia vec skôr než sa človek spamätá. Kapela proste premárnila šancu byť zaujímavým, či nadpriemerným už len kvôli tomu, že ich piesne sa nezdajú domyslené a tým bohužiaľ tento album trpí až nezmyselnou monotónnosťou. Čo je rozhodne škoda, pretože ich druh gothic metalu, ktorý konečne raz netrhá uši, mohol mať o nejedného fanúšika viac.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 2/10
Komplexnosť: 2,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 5,5/10

Bohužiaľ, nemohol som nájsť na youtube video s piesňou pochádzajúci z tohto albumu :(.

Killer Be Killed – Killer Be Killed



Žáner: Metalcore/Groove Metal
Pôvod: Los Angeles, Atlanta, Phoenix, USA
Label: Nuclear Blast
Max Cavalera, Greg Puciato, Troy Sanders a Dave Elitch v jednej kapele? Pre mnohých asi splnenie ich najmokrejších snov, len ako je to v skutočnosti s ich hudbou? Ak sa priznám, zo začiatku som bol dosť nemilo prekvapený, lebo to znelo ako každý jeden a poltý metalcorový album s milónkrát obohratými postupmi, vokálmi, no proste všetkým čo bolo metalcorovým. Na jedno veľké šťastie zhruba od tretej piesni sa konečne ukazoval dôvod prečo každý člen tejto superkapely je nesmierne rešpektovaný. Každý člen dá kúsok zo svojej tvorby Cavalera svoju výbušnosť, Greg svoju šialenosť, Troy svoju vyhúlenosť, proste všetko čo od nich ľudia chcú. Ale tento album nie je iba nápady kapiel jednotlivých členov pozliepaný dokopy, aj keď často takto znie. Piesne majú svoju jednoduchú logiku, ktorej sa držia a potom členovia dávajú svoje nápady na povrch aby vytvorili dostatočne rôznorodý album. Musím ale povedať že nie každá pieseň je tak vydarená ako niektoré ďalšie; mal som niekedy pocit že niektoré nápady, ktoré poskladali dokopy až tak nesadli k sebe. Viac menej musím povedať že debutový album Killer Be Killed si určite nájde svojich obľubencov: teda myslím tých, ktorí obľubujú ich jednotlivých členov. Ak avšak nemusíte ani jedného z nich, je veľmi pravdepodobné že nebudete musieť ani tento album. Na debut tejto štvorice je to ale naozaj solídny materiál.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8/10


Xandria – Sacrificium



Žáner: Symphonic Metal
Pôvod: Bielefeld, Nemecko
Label: Napalm
Šiesty album Xandrie a opäť s novou speváčkou? Kapely, ktoré menia svojich členov ako svoje ponožky sa veľakrát potácajú aj s kvalitou a tak som úprimne čakal niečo podobné s týmto albumom. A pána, bol som v riadnom omyle :D. Album sa hudobnícky blíži k štandardu symfonického metalu; nečakajte žiadne zvláštnosti, proste len solídny symfonický metal, na ktorí sú ľudia zvyknutí. Len čo je na tomto albume tak iné že som ostal nakoniec veľmi milo prekvapený? Prostá odpoveď: skvelé songy. Sú nesmierne bohaté svojou textúrou, svojimi symfonickými kompozíciami, melódiami, spevom, epickosťou, proste všetkým čo od žánru by mal človek očakávať. Nečakajte nejaké prázdne popové pesničky so symfonickými pasážmi, tu sa ide naplno so všetkým. Aj keď väčšina piesní prechádza cez celkom štandardné štruktúry, všetky majú svoju jednoznačnú dušu. A samozrejme nová speváčka podáva vynikajúci výkon. Lenže je to naozaj album, ktorú by som považoval za úplné majstrovské dielo? Pre mňa určite nie. Kapela sa predsa len chytá stokrát chyteného žita, neponúka žiadne nové nápady a tak trochu sa zažíva v žánrovom stereotype, ale uznávam, tá slama schytala poriadny stisk :). Pre milovníkov symfonického metalu je tento album povinnosť.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 3,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 8,5/10


Epica – Quantum Enigma


Žáner: Symphonic/Power Metal
Pôvod: Reuver, Holandsko
Label: Nuclear Blast
Epica otvára svoje druhé desaťročie svojej existencie svojim siedmym albumom a každý fanúšik očakáva ďalšiu várku prvotriedneho symphonického metalu s nádherným hlasom Simone Simons. A presne to aj dostanú, len v trochu mäsitejšej forme. Neviem či sa mi to iba zdá, ale Simonin hlas má ešte väčší rozsah ako kedykoľvek predtým, možno je to aj faktom že je to aj prvý album so Simone ako matkou. Hudobne sa kapela dala tvrdšou cestou v porovnaní s ich predchádzajúcim albumom, takže treba čakať aj niekoľko death metalových kúskov, ktoré skvele kontrastujú ostatku albumu. Tu ale samozrejme ide najviac o symfonické prvky, ktoré sú naplnené chorálmi dopomáhajúcimi hlavnému spevu. Piesne sú ako v prípade Epicy je už samozrejmosťou, sú veľmi bohaté, žiadne lacné popoviny tu nečakajte. Epica ale na druhej strane neprekonala svoje hranice (teda okrem Simone, čo som už zmienil) a nepodala nič závratne nového. Pre fanúšikov je to ale dobrá správa, keďže ani nie je dôvod niečo u nich meniť.
Melódia: 8,5/10
Tvrdosť: 6/10
Komplexnosť: 7,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8,5/10


Dornenreich – Freiheit



Žáner: Folk Metal/Neofolk
Pôvod: Tirolsko, Rakúsko
Label: Prophecy
Kapela Dornenreich sa v minulosti zapísali ako veľmi nekonvenčná pagan/folk metalová kapela, ktorá mala relatívne skromné zloženie, ale bola veľmi bohatá z hudobného hľadiska. Tentokrát sa kapela ale rozhodla ísť trochu zvláštnym smerom. Prvé tri piesne sú totiž čisto folkové záležitosti s akustickou gitarou hrajúcou iba akordy, husľami, ktoré tvrdili melódiu albumu a šeptavými vokálmi. Tieto piesne sú veľmi jednoduché štruktúrou a nabádajú tichšiu a pokojnejšiu, ale nie až príliš uvoľňujúcou atmosférou. Lenže od štvrtej piesne ďalej si akoby kapela zmyslela, že si prinesú aj bicie a elektrickú gitaru a vokály sa trochu pritvrdia. Len čo je najväčšou zvláštnosťou na tomto albume je fakt, že ako rozdielne tieto skladby sú, sedia k sebe až prekvapujúco dobre. Aj pri tvrdších skladbách je nadobudnutá relatívne pokojná atmosféra, takže sa v žiadnom prípade neprerušuje celková nálada albumu. Sú tu ale nepresnosti a nemôžem ani povedať že album dodržiava stálu kvalitu počas celej svojej dĺžky. Mám pocit, že popri niektorých fakt vydarených momentoch sú dosť hluché momenty, kde sa nič zásadne nedeje a hudba si len tak pohravkáva bez toho, aby niečo naozajstné privádzala. Nový Dornenreich je určite pre milovníkov upokojujúceho, ale dosť dramatického folku.
Napriek niektorým tvrdším momentom, som nakoniec usúdil, že tento album nie je metalovým, čo znamená, že tradične takýto album nehodnotím. Ale prajem vám aj tak príjemné počúvanie tohto albumu :)

Nemohol som síce nájsť plnú pieseň z tohto albumu na youtube, ale podľa mňa bude postačovať aj tento trailer :)


Dead Congregation – Promulgation of the Fall



Žáner: Death Metal
Pôvod: Atény, Grécko
Label: Martyrdoom
Druhý album tejto bandy vychádza akoby z tých najhlbších a najtemnejších zákutí zeme. Death metal, ktorá táto kapela produkuje nie je ani technicky príliš oslňujúce, ani vyšperkovaný silnou originálnosťou, ale nie je ani vašim štandardným death metalom, ktorý máte možnosť počuť prakticky všade. Kapela ide riadne hlboko s vokálmi aj gitarami, aby vytvorili pocit až pekelnej temnoty vynárajúca z najhlbšej diery. Rytmicky je tento album celkom rôznorodý, máte tu klepačky aj veľmi pomalé momenty. Gitary režú ostošesť, temný riff strieda druhý a je jasné, že z tohto sa človek len tak ľahko nevyvlečie. O melódii sa v prípade tohto albumu asi ani nedá hovoriť, keďže všetko je tu o tej temnej atmosfére. A to je pre mňa aj najväčší problém: album takmer vôbec nemení náladu počas celej svojej dĺžky a už po zhruba polke je dávno jasné že tento album skončí presne tak, akým bol dovtedy. Pre milovníkov temného deathu je tento album až ideálny, no by sa určite hodila väčšia rôznorodosť.
Melódia: 2/10
Tvrdosť: 9/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 7/10

Neviem či to je smola tento týždeň či čo, ale ani na tento album som nemohol nájsť song na youtube :( (plné albumy pochopiteľne nedávam).

Battleroar – Blood of Legends



Žáner: Epic Heavy/Power Metal
Pôvod: Atény, Grécko
Label: Cruz Del Sur
Kapela Battleroar so svojim štvrtým albumom prináša power metal bez zbytočných gýčov. Piesne sú väčšinou v pomalšom tempe ako štandardný power metal, piesne sú dlhšie a viac premyslené, majú viac duše ako priemerný power metalový album. Je tu aj jedna zvláštnosť: ako stáleho člena majú huslistu, ktorý privádza až nebývalú dušu k hudbe. Huslistové niekedy klasické a niekedy etnické pasáže náramne pomáhajú k celkovému vyzneniu albumu a dovolím si povedať, že je ten hlavný dôvod prečo si čeknúť tento album. Ale prečo nemám z tohto albumu až tak príjemný pocit aký by som mal mať, podľa toho čo som vyššie spomenul? Dôvod je v dosť výraznej priemernosti ostatných členov a prvkov hudby. Vokály sú fakt nemasnté neslané, riffy som poriadne ani nevedel vnímať, o sólach nehovoriac a napriek ich celkom rôznorodej štruktúre, piesne znejú až nezaujímavo. Ono je skvelé mať originálne nápady, len keď pri tom nie je srdce a duša, tak všetko aj tak znie len tak obyčajne. Nový Battleroar mal určite skvelé nápady, ale exekúcii musia rozhodne popracovať.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 3/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 6.5/10


Dark Lunacy – The Day of Victory



Žáner: Symphonic/Melodic Death Metal
Pôvod: Parma, Taliansko
Label: Fuel
Kapela Dark Lunacy ponúka kombináciu žánrov, ktorú sa síce páru krát stala, ale stále je považovaná za relatívne nezvyčajnú. Na jednej strane je tu riadne rezavý melodický death a na druhej strane mnohopočetné symfonické prvky. V tomto albume sú síce melodeathové prvky v prevahe, symfonické časti sú podľa mňa o dosť výraznejšie. Nehovorím že melodeathová časť je nudná: je to riadne tvrdá mašinéria s dosť zaujímavými riffmi a atmosférou s vokálmi, ktoré mi inak dosť pripomínajú Maurizia z Kataklysm. To tie symfonické pasáže pre mňa ostali zaujímavejšie už len z toho dôvodu, že to nie sú tie typické operné veci, na ktoré sme zvyknutí. Tento album sa totiž sústredí (ako ste si už možno všimli podľa obalu) na ruskú kultúru a na ich pohľad na druhú svetovú vojnu. Takže treba očakávať tie typicky ruské črty: typické chorály, marše, akordeóny a celkovo symfonické postupy hodné ruských majstrov. Nový album Dark Lunacy je teda veľmi zaujímavým a teda kvalitným albumom, len z môjho počúvania mi bolo jasné, že tento album nie je dokonalý, keďže páru krát sa spájali veci, ktoré pre moje ucho nesedeli príliš dobre. Ale ako originálny a kvalitný album to je :).
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 8,5/10
Hodnotenie: 8,5/10



Albumy, ktoré som nemal možnosť počuť:
Spectral Lore – III: Ambient/Black Metal, Grécko
Nevergreen – Vendetta: Doom/Gothic Metal, Maďarsko
Doom:VS – Earthless: Funeral Doom/Death Metal, Fínsko
Noneuclid – Metatheosis: Progressive/Death/Thrash Metal, Nemecko



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára