Extra: Skvelé albumy roku 2014, ktoré som
premeškal, časť 1
Thou – Heathen
Žáner: Sludge/Drone/Doom Metal
Pôvod: Baton Rugue, USA
Label: Robotic Empire
Štvrtý album od tejto kapely prináša ďalšiu dávku tríznivého
doomu. Kapela Thou si počas svojej krátkej kariéry vytvorila dosť slušné renomé
v rámci doomovej komunity a štvorročné čakanie na nový album muselo
byť možno až neznesiteľné. Nový album ich ale presvedčil, že to čakanie sa
oplatilo, keďže nový album ponúka takú temnotu, napätosť a silu, akú
žiadna iná doomová nahrávka z tohto roka nemala. Nový album ponúka veľmi
dlhé a epické kompozície a na druhej strane pokojné a drobné interlúdy.
Tento album má obrovskú dynamiku a napriek tomu zanecháva rovnakú
atmosféru počas celej nahrávky. Gitary majú tvrdý, niekedy špinavý, ale veľmi
podmanivý zvuk, ponúkajú riffy, ktoré nenudia a melódie, ktoré len
zvýrazňujú ponurosť albumu. Škriekacie vokály neponúkajú veľa nového, alebo
špeciálneho, ale výborne dotvárajú celý zvuk. Pri doom metale treba mať niekedy
veľa trpezlivosti na to, aby ste sa dostali na rovnakú vlnovú dĺžku, ale pri
novom albume od Thou som sa dostal do tej vlnovej dĺžky takmer ihneď a dokonca
som chcel aj viac po jeho skončení, čo je priam zázrak pri takmer 75-minútovom
albume. Thou prišli s albumom, ktorý určite patrí k highlightom doom
metalu roku 2014 a preto by ste ho nemali premeškať.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 9/10
Panopticon – Roads to the North
Žáner: Atmospheric Black/Folk Metal
Pôvod: Louisville, USA
Label: Bindrune
Na margo folk metalu musím povedať, že tento rok nebol veľmi
vydarený, ba dokonca naozaj dobrých folk-metalových albumov z tohto roka
by som vedel vypočítať iba na prstoch jednej ruky. Našťastie boli tu aj ozaj
výnimočné albumy, medzi ktoré bez pochyby patrí aj nový album od sólo projektu
Panopticon. To, čo A. Lunn urobil vo svojom piatom počine sa nedá inak
pomenovať epické a atmosférické zároveň. Black metalové riffy a blasty
robia perfektný podklad ku ostatným veciam, ktoré sa tu dejú. Samotné bicie sú
úplne úžasné, hlavne ohromujúce prechody na úrovni najväčších majstrov za
bicími. Gitary ponúkajú veľmi bohatú škálu riffov od temných blackových, cez ostré
melodeathové, až po atmosférické; melódie sú veľmi silné a sóla veľmi
kreatívne. Hoďte na to akustické pasáže, husle a (jednoznačne najväčší
highlight) country-bluegrassové(!!!) momenty a emotívne vokály a máme
jednu z najambicióznejších vecí v metale, ktoré som mal možnosť
počuť. A spomínal som už, že to všetko robí jeden chlapík (no teda okrem
huslí)? Nový album od Panopticon treba proste zažiť a dostáva sa do ligy
ozaj výnimočných albumov.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 8,5/10
Originalita: 9/10
Hodnotenie: 9,5/10
Gridlink – Longhena
Žáner: Technical Grindcore
Pôvod: Hoboken, USA
Label: Selfmadegod
Ťažko by niekto uveril, že niekto by v žánri ako
grindcore dokázal vytvoriť tak originálny album, že by dokázal celú definíciu
žánru postaviť naruby a pritom byť bezpochyby grindcore. No tak kapela
Gridlink so svojim tretím a (zrejme) posledným albumom to dokázala bez pochýb.
Všetky prvky typického grindu sú tu: šialene rýchle bicie, hlasné a bláznivé
gitary, revanie ako o život a krátke songy. Lenže kapela to robí
spôsobom ako pravdepodobne žiadna kapela pred nimi. Samotné vokály sú až
hrôzostrašné svojou intenzitou a vysokým tónom. Gitarové riffy idú priam milión-kilometrovou
rýchlosťou sú extrémne intenzívne ale napriek tomu je z nich cítiť
jasnú melodiku. Tento album je napriek všetkému asi najmelodickejším
grindcoreovým albumom, aký som mal možnosť počuť. To ale nebráni v jeho kakofónie
a všeobecnej šialenosti. Jeho krátka stopáž (len niečo vyše 20 minút) vás
len prinúti si to vypočuť znova, teda ak váš mozog už nie je vyčerpaný od
toľkej šialenosti. Gridlink sa rozlúčili s jednoznačne najsilnejším grindcorovým
albumom nielen tohto roka a tým si určite zabezpečili status legendy v žánri.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 9/10
Hodnotenie: 9,5/10
Darkspace – Darkspace III I
Žáner: Atmospheric Black Metal/Ambient
Pôvod: Bern, Švajšiarsko
Label: Avantgarde
Kapela Darkspace si počas svojej kariéry zaslúžila status
jednej z najzdrvujúcejších kapiel v black metalovom svete vďaka
svojmu nekompromisnému mixu najtvrdšieho blacku s vesmírnym ambientom.
Nový album má len tri skladby, ale vyše hodinovú stopáž, takže môžete očakávať
poriadne epickú záležitosť. Programované bicie, extrémne temné riffy a elektronické
pasáže ponúkajú jednu časť spektra, zatiaľ čo vesmírny ambient, kde sa cítite
úplne osamotení a s obrovským strachom, že sa na vás rúti nejaké
vesmírne monštrum ponúka druhú časť tohto spektra. Vokály sa objavujú zriedka a nemáte
ani len mizivú šancu im porozumieť, ale ich intenzita je tak zdrvujúca, že
slová sú absolútne zbytočné. Tento album má neuveriteľne podmanivú, ale v rovnakom
čase extrémne odpudzujúcu atmosféru, presne ako pri tých najlepších hororoch.
Tento album vytvára pocit, ako by sme boli úplne zanedbateľnou časťou vesmíru,
ktorej silu si nedokážeme predstaviť. Tento album rozhodne nie je na každodenné
počúvanie, priam naopak, ak nie ste pripravení, alebo zvyknutí na totálnu
hudobnú drvivosť, ktorú tento album prináša, tak ju radšej nepočúvajte. Nájdite
si čas na to a až vtedy ak nájdete na to odvahu, tak si to pustite. Určite
ľutovať nebudete.
Melódia: 5/10
Tvrdosť: 10/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 9/10
Hodnotenie: 9/10
From the Sidelines
Swans – To Be Kind
Žáner: Experimental/Post-Rock
Pôvod: New York, USA
Label: Young God
Kapela Swans mala už od 80-tych kultový status, ale svoj
obrovský status získala až pred dvoma rokmi s už legendárnym albumom The
Seer. Swans sa vďaka tomu stali kráľmi znepokojujúceho post-rocku hraničiacim
až s audiovým mučením. Nový, už trinásty album, pokračuje v trende ich
úspešného predchodcu. Už na prvý pohľad je jasné, že to nie je zbežné
počúvanie, keďže podobne ako jeho predchodca, tento album má niečo vyše dvoch
hodín a siahodlhé kompozície na čele s 30-minútovou epickou skladbou.
Kapela Swans jednoznačne kašle na nejaké štandardné postupy a sústredí sa
hlavne na náladu, ktorá neustálym opakovaním riffov, neustále rastúcim napätím,
ktoré vyprovokuje krásnu hypnózu spojenú so skutočným strachom. K týmito
opakujúcimi riffmi a melódiami sa veľakrát pridá veľmi znepokojivý zvuk,
ktorý ešte pridá na inak už dosť znepokojivom zvuku nahrávky a vokály, pri
ktorých mám isté pochybnosti o psychickom zdraví speváka a lídra kapely,
Michaela Giru. To Be Kind je v porovnaní od svojho predchodcu ešte viac surový a sú
tu ešte menšie náznaky tradičných melódií, za ktorými by si poslucháč mohol oddýchnuť
od neustáleho mučenia, ktorý tento album ponúka. Tento album tvrdý nie je, ale
je temnejší, desivejší a odpudzujúcejší než 98% metalových albumov. Je to extrémne
vyčerpávajúci album, na ktorý si treba jednoznačne treba nájsť čas a energiu.
Ale ak si na to čas nájdete, tak určite neoľutujete. Tento album je proste
majstrovské dielo, ktoré si ale musíte vychutnať iba sami, lebo väčšina ľudí si
o vás budú zrejme myslieť, že ste blázon, ak im to pustíte. Pre mňa je to
jednoznačne najlepší nemetalový album roka, takže inak než plným počtom sa ho
ani neoplatí hodnotiť.
Hodnotenie: 10/10
piatok 5. decembra 2014
Metalový týždenník 2014
Týždeň 48: 24.11 – 30.11.
Fen – Carrion Skies
Žáner: Atmospheric Black Metal
Pôvod: Londýn, Veľká Británia
Label: Code666
Kapela Fen sa počas svojho celkom krátkeho pôsobenia dostala
do jasného povedomia vďaka post-rockovo ladenými a veľmi atmosférickými
albumami ako Epoch. Teraz prichádzajú so svojim štvrtým albumom, ktorý
pokračuje v tomto zvuku. Oproti ich predchádzajúcim albumom sa tento album
viec sústredí na jednotlivé riffy, takže mnohé piesne sa dokážu skôr vyčleniť
vďaka vydarenými pasážami, než na celkovou kompozíciou. Ich zemitý zvuk
a pochmúrna a močaristá produkcia jednoznačne napĺňa význam kapely. Táto
zemitosť je jasná pri každom jednom nástroji, od bicích, ktoré sa zbytočne
nezvýrazňujú, až po vokály vrčiace vokály (niekedy
vystriedané atmosférickými spevmi) s množstvom echa. Mnohokrát sa
kapela ponorí do veľmi pokojných a tichých vôd, ktoré krásne kontrastujú
s inak intenzívnym blackovým zvukom. Ako som hovoril, piesne sa vyznačujú
skôr jednotlivými pasážami, než celkovými kompozíciami a to vidím ako
najväčší problém tohto albumu hlavne vzhľadom na rozsiahlu dĺžku týchto piesní.
Kapela sa mnohokrát akoby prestáva sústrediť na celkový dojem a tak vznikajú
veľmi momenty, kde kapela akoby zaspí v post-rockovej pasáži, vráti
sa naspäť s prakticky úplne niečím iným, čo bolo predtým a tak kapela
stráca celý koncept piesne. Novému albumu od Fen chýba sústredenosť na celkovú
náladu, ale je určite hoden vypočutia si pre milovníkov atmosférickeho blacku.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 7,5/10
Sin7sins – Purgatory Princess
Žáner: Gothic Metal
Pôvod: Rotterdam, Holandsko
Label: Suburban
Tretí album tejto mladej party prináša o niečo temnejší
gothic metal než na ktorý ste si možno zvykli. Už začiatku je jasné, že kapela
sa riadne riadi riffmi, ktoré v mnohých ohľadoch môžu pripomínať
melodeath, keyboardové a symfonické melódie tu ale samozrejme nechýbajú
a prinášajú potrebnú melodiku ku každej skladbe. V porovnaní s bežnými
gothic metalovými kapelami sú Sin7sins o dosť rezkejší, ale prítomnosť
sladkého ženského vokálu v popredí predsa potvrdzuje, že ide
o štandard gothického metalu. Ženskému vokálu často kontrastuje hrubý
growl a zriedkavý čistý vokál gitaristu kapely. U tejto kapely ale nečakajte
nejaké výnimočné výkony, keďže každá jedna pieseň sa drží štandardných
postupov, nie sú tu žiadne sóla a dokonca ani samotné riffy či melódie
neponúkajú nič nové. Sin7sins ale svoje piesne vytvorila dosť kvalitne
a nie je tu ani nič, za čo by sa kapela mala hanbiť. Z celkového
hľadiska je nový album od Sin7sins štandardným, ale celkom kvalitne spracovaným
albumom, ktorý určite poteší fanúšikov žánru.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 6/10
Komplexnosť: 3,5/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 7/10
The Flight of Sleipnir – V.
Žáner: Atmospheric Sludge/Doom Metal
Pôvod: Arvada, USA
Label: Napalm
Kapela The Flight of Sleipnir prichádza (ako už názov
naznačuje) so svojim piatym albumom. Kapela mala v minulosti isté folk
metalové zázemie a aj keď to v novom albume už nie je počuť, ich
texty o nórskej mytológii a občasné folkom inšpirované melódia sa tu
nájdu. Tento album je sprvoti doom metal so špinavosťou sludgeu
a psychedelickými a melodickými momentmi. Kapela často strieda
monumentálnosť doomu s akustickými pasážami, vďaka ktorými majú skladby
dosť nadpriemerné dĺžky. Kapela ukazuje dostatok variácie, od spomenutých
psychedelických momentoch, cez emocionálne pasáže až po drvivé riffy, vďaka
ktorým kapela si získala svoju identitu. Produkcia je poriadne oldskúlová
a vycentrovaná, čo je aj trochu nevýhoda, keďže jednotlivé elementy sa
dostávajú do jednej zvukovej bubliny, kde sa niekedy ťažko dá rozoznať
jednotlivé časti, najmä vokály, ktoré sú inak veľmi silné vďaka screamom
a jemné vďaka spevom, ale sú veľmi nízko v mixe na to, aby sa dalo na
nich dobre sústrediť. Taktiež niektoré akustické momenty nepridávajú veľa do
celkovej atmosféry a niekedy a kvôli nim piesne strácajú istú
stálosť. The Flight od Sleipnir sa so svojim novým albumom ukázali ako kapela s veľmi
špecifickým zvukom, čo v dnešnej dobe je veľmi slušný výkon.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 8/10
Hodnotenie: 8/10
Ария – Через все времена
Aria – Through All Times
Žáner: Heavy Metal
Pôvod: Moskva, Rusko
Label: M2BA
Kapela Aria je rovnako dôležitá pre rusov ako je Iron Maiden
pre Veľkú Britániu. História kapely siaha až po dobu, kde metal bol oficiálne
považovaný za nebezpečnú hudbu, ale práve Aria prišla ako priekopník žánru
v krajine. Teraz prichádzajú so svojim štrnástym albumom, kde pokračujú v
melodickom hevíku, presne takom s akým začali. To porovnanie s Iron
Maiden nebolo náhodné, keďže ich zvuk je nenormálne podobný, dokonca do takej
miery, že keby sme odsekli speváka, tak by každý jeden človek uveril, že toto
je nový materiál od Maidenu. Teda aspoň zväčša. Sú tu samozrejme momenty, ktoré
by sme mohli kvalifikovať ako odlišný, ale aj tak je to v rámci typického
heavíku, ktorú môže každý vytvoriť a nikto by nepovedal krivé slovo. Spev
je veľmi kvalitný, aj keď veľa špecifických vlastností by som tu nehľadal.
Heavy metalisti si určite tento album musia čeknúť už len z princípu, že
je to pravý heavy metalový album bez zbytočných odbočiek a je veľmi
kvalitne prevedený. Na druhej strane nejakú špecifickú vlastnosť by som
nehľadal.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 3/10
Komplexnosť: 4,5/10
Originalita: 3/10
Hodnotenie: 7/10
Engel – Raven Kings
Žáner: Metalcore/Melodic Death Metal
Pôvod: Göteborg, Švédsko
Label: Gain
Švédska kapela Engel so svojim štvrtým albumom prináša
presne to, čo sa od Gothenburgu čaká. Melodický death metal má síce niekoľko
scén a každá z nich má svoj špecifický zvuk, ale Engel presne trafia
ten zvuk, ktorá je typická pre ich mesto v posledných rokoch. Priame
riffy, miešanie tvrdých screamov a melodických spevov, priamočiare
kompozície a mierne industriálne prvky. Engel mali v minulosti oveľa
výraznejšie industriálne aspekty, ale tu sa viac v pozadí a tá sa
vystriedala s viac metalcorovým spôsobom hrania. Tu sa dostávam ku veci, ktorú
beriem ako najväčší mínus albumu: prílišná podobnosť ku kapelám, ktoré tieto
dva prvky v minulosti spájali: teda In Flames a Soilwork. Je jasné že
kapela robí to, čo je ešte do dnešnej doby dosť populárne, ale je jasné, že sa
z tohto obdobia obidve kapely dostali preč a hrajú už niečo iné. Či
sa Engel týmto albumom snaží dostať do tejto teritórie aby zaplnila chýbajúce
miesto, ale každý s trochou súdnosti musí uznať, že v tomto prípade
je to až bohapusté kopírovanie. Sú tu síce pekné momenty a melódie, ale
presne tieto veci už dané kapely spravili, takže Engel len po nich opakuje.
Nový album od Engel má svoje kvality, ale je jasné, že sa opičia po ich
známejších kolegoch bez toho, aby sa snažili spraviť niečo svojské.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 2/10
Hodnotenie: 6/10
Neonfly – Strangers in Paradise
Žáner: Melodic Power Metal
Pôvod: Londýn, Veľká Británia
Label: Inner Wound
Nová kapela Neonfly z Londýna prichádza so svojim
druhým albumom po tom čo ich debut bol celkom pozitívne prijatý. Kapela hrá
power metal so všetkými vlastnosťami, ktoré by ste v takomto žánri
očakávali: kvalitné melodické vokály, veľmi melodické a chytľavé riffy
a refrény, celkovo veselá atmosféra a mierne klišéovité. Avšak kapela
ukazuje vlastnosti, ktoré by sa mohli zapáčiť aj ľuďom, čo takéto niečo
nemusia. Chlapi sa neboja ísť do teritórie hard rocku, progresívneho metalu,
alebo klasického heavíku bez toho aby to znelo roztrieštene. Kapela sa
jednoznačne snažila spraviť kolekciu piesní, ktoré budú znieť čo najlepšie
a na celkovú atmosféru albumu sa až tak nesústredili. Takže sa stala taká
situácia, že z čisto veselého power metalu prejdete do temnejšej prog
metalovej skladby pripomínajúci moderný Dream Theater, hneď potom pôjde
čistá hard-rockovka, ktorú potom vystrieda slaďák atď. Takýto postup je ale
prekvapujúco efektívny, keďže sa jednoducho nestane situácia, kde by album mal
kvalitatívne nejak stagnovať. Kapela je hudobnícky na tom výborne, aj keď
uznávam, že veľa originálnych nápadov zase nevytvára. Milovníci melodického
metalu by na stopercent nemali premeškať tento album, keďže sa určite nájde
niečo pre každého.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 4/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 8,5/10
Blodwen – Winter Falls
Žáner: Symphonic/Neoclassical Power Metal
Pôvod: Jakarta, Indonézia
Label: Crysella
Dlho som tu nemal niečo z exotickej krajiny, až kým
neprišla mladá kapelka Blodwen z Indonézie so svojim druhým albumom.
Kapela hrá veľmi emocionálny symfonický metal s nádherným ženským vokálom.
Riffy vedia byť temné, ale aj správne melodické, keyboardové melódie perfektne
nastávajú náladu a samozrejme je tu veľmi vydarený výkon speváčky.
Atmosféra nahrávky mi pripomína mnohé známejšie kapely na začiatku ich kariér,
čo mi úprimne v dnešnej dobe veľmi chýba. Od prvých momentoch je jasné, že
všetko ide im priamo zo srdca a celková nálada ma dokázala nasať počas
celého vypočutia albumu. To bolo až potom, čo som si musel zvyknúť na
katastrofálnu produkciu. Je jasné, že v krajinách ako Indonézia proste nie
sú štúdia, ktoré by sa dokázali vyrovnať špičkovej kvalite dnešnej doby, ale
tento album znie ako demo nahraný v skúšobni na lacné záznamové zariadenie
a nie ako finálny album, ktorý má byť predávaný ľuďom. Kapela Blodwen so
svojim albumom ukázala atmosféru, ktorá už naozaj chýba v súčasnej dobe,
ale otrasná produkcia asi bude dôvodom, prečo túto kapelu si bohužiaľ ani nikto
poriadne nevšimne.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 3/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 5,5/10
Hodnotenie: 6,5/10
Panzer – Send Them All to Hell
Žáner: Heavy Metal
Pôvod: Nemecko
Label: Nuclear Blast
A máme tu znova novovzniknutú All-star kapelu,
tentokrát v trojici Schmier (Destruction), Herman Frank a Stefan
Schwarzmann (Accept). Ako podľa tohto line-upu už môžete usúdiť ide
o tradičný hevík nemeckého typu s miernou thrashovou tvrdosťou. Mal
som mierne obavy, že či tento album bude hlavne o menách a celková
hudba bude prinajlepšom priemerná. Je ale jasné, že títo borci majú už toho
dosť za sebou na to, aby robili nejakú polovičatú prácu. Samozrejme, nič
originálne ani výnimočné tu nehľadajte, ale tá sila, ktorá z tohto albumu
ide sa nedá len tak ignorovať. Tento album ukazuje, prečo jednotliví členovia
sú také legendy; ukazujú totiž svoj talent a dodávajú hudbe to svoje
bez toho aby integrita piesní nikdy neopadla. Riffy sú veľmi solídne, sóla
perfektne komplimentujú hudbe a samotné piesne majú dostatok rozličnosti
aby zostali zaujímavé ešte dlho potom, čo ste si ich poprvýkrát vypočuli. Je
ale tento album vynikajúci? Tak to už nie, sú tu totiž veci, ktoré sú veľmi
klišéovité a znejú až zastaralo a album neponúka takmer nič nové
alebo výnimočné. Milovníci starej nemeckej školy toto ale určite nesmú
premeškať.
Melódia: 5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 8/10
Harmony – Theatre of Redemption
Žáner: Progressive Power Metal
Pôvod: Borås, Švédsko
Label: Ulterium
Švédska kapela Harmony prichádza so svojim tretím albumom.
Táto kapela má niekoľko špecifických vlastností, ktoré ich oddeľujú od mnohých
kapiel. Prvá je v tom, že momentálne nemajú v oficiálnom line-upe
speváka, tak si kapela s týmto problémom poradili svojsky: na tento album
si prijali Daniela Heimana ako hosťa a prespieval ich celý album. Ďalšou
špecifickou vlastnosťou tejto kapely sú kresťanské texty. Z hudobného
hľadiska je to ale inak celkom typický power metal progresívnymi podtónmi.
Melodické riffy a keyboardy, rovnako ako vokály, množstvo virtuóznych sól
a prekvapujúco celkom pomalé tempo. Švédska power metalová tradícia ale
nepustí, takže ten typický severský zvuk tu nechýba. Piesne idú zväčša štandardnými
postupmi, ale raz za čas sa objaví nejaká tá odbočka, ktorá má niekedy až
epické proporcie. Atmosféra ale nie je príliš veselá a udržiava sa istá
dramatickosť počas celého albumu. Osobne napriek veľmi slušnému výkonu každého
zúčastneného sa nedeje nič výnimočné, takže ak nie ste nejakým veľkým power
metalovým fanatikom, ktorému záleží na virtuoznósti, tak o veľa
neprichádzate.
Melódia: 9,5/10
Tvrdosť: 3,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 5,5/10
Hodnotenie: 7/10
Axenstar – Where Dreams Are Forgotten
Žáner: Power Metal
Pôvod: Västerås, Švédsko
Label: Inner Wound
Kapela Axenstar sa vracia so svojim šiestym albumom. Ich
hudba sa dá považovať za typický power metal s množstvom dvojkopákov,
keyboardových seáns, rýchlych riffov a veľmi spevavými vokálmi. Ich štruktúra
je tiež veľmi typická s veľmi chytľavými refrénmi a rýchlymi sólami. Z teoretického
hľadiska túto kapelu inak ako váš typický powerík sa nedá nazvať. Ale Axenstar
ponúka niečo, čo chýba momentálne aj tým najväčším menám: energiu a celkom
slušnú diverzitu. Veľmi ťažko tu nájdete riffy a motívy, ktoré sa navzájom
podávajú, nie to ešte piesne. Napriek tomu sa zachováva rovnaká energia počas
celej nahrávky, čo vzhľadom na tento žáner je kľúčová vlastnosť k úspechu.
Je tam síce veľa klišé vecí, ale v tomto prípade to až tak nevadí. Avšak
absolútna absencia originality oproti tisíckam ďalších kapiel tohto žánru
zabraňuje tomu aby bol tento album braný ako niečo extra. Nový album Axenstar
je dobrý a energický, avšak v ničom nie je naozaj výnimočný.
Melódia: 9,5/10
Tvrdosť: 4/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 2/10
Hodnotenie: 7,5/10
Mors Principium Est – Dawn of the 5th Era
Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Pori, Fínsko
Label: AFM
Mors Principium Est si vydobyli celkom slušnú reputáciu v rámci
melodeathovej scény a tak prichádzajú so svojim piatym albumom. Každá
dobrá melodeathová kapela zaujme chytľavými a žhavými melódiami a sólami a Mors
Principium Est sú práve majstri tohto oboru. Už od začiatku je evidentné, že
kapela sa určite nebojí ukázať všetko zo svojich schopností a tak vrhajú
jeden silný a náročný riff za druhým a rovnako je to aj so skvelými
melódiami a zúrivými bicími. Ani jedna pieseň sa nevrhne na nejaké
zmäknutie alebo spomalenie a aj v tých najmelodickejších momentoch
kapela zanecháva tú istú energiu, čo hlavne v dnešnej dobe je veľmi
zriedkavé. Vokály sú rovnako vynikajúce vďaka svojej zúrivosti a bez zbytočných
melodických alebo coreových vokálov, vďaka čomu si zaručili čistotu melodeathu.
Je síce pravda, že kapela nevybočuje príliš zo štandardov žánrov a neponúka
nič nové, tá sila, úprimnosť, hudobnícka kvalita a energia robí z tejto
kapely jedným z mála. Nový album Mors Principium Est sa pre mňa
jednoznačne stáva jedny z najlepších melodeathových albumov tohto roka (a
tých skvelých albumov bolo veľa) a je niečo, čo žiadny poriadny metalista
nesmie premeškať.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 9,5/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Wayfarer - Children
Of The Iron Age: Atmospheric Black/Folk Metal, USA
Foscor - Those
Horrors Wither: Black Metal, Španielsko
Omit - Medusa Truth,
Part 1: Atmospheric Doom Metal, Nórsko
Black Fate - Between
Visions & Lie: Power/Progressive Metal, Grécko
My Shameful – Hollow:
Doom/Death Metal, Fínsko
piatok 28. novembra 2014
Metalový týždenník 2014
Týždeň 47: 17.11 – 23.11.
Thanatos – Global Putrification
Žáner: Death/Thrash Metal
Pôvod: Rotterdam, Holandsko
Label: Century Media
Holanďania Thanatos majú za sebou už tridsaťročnú existenciu
plnú nekompromisnej hudby a zo svojim šiestym album prichádzajú to len
potvrdzujú. Riffy sú extrémne priamočiaré, miešajú sa tu prvky klasického
thrashu, deathovej brutality a občasnej melodiky, ktorá obohatí celý zvuk,
rovnako ako sóla, ktoré vedia byť chaotické, ale aj melodické. Veľa brutality
tu ale zase nečakajte, keďže tu máte všetko, čo v tých najklasickejších
časoch oboch žánrov môžete očakávať. Nečakajte veľa blastbeatov, aj keď
mnohokrát sa kapela dokáže dostať do celkom vysokej rýchlosti, ale môžete rátať
s tým, že surovosť tohto albumu je priam ohromujúca. Nie je ani ťažké sa
dostať so rovnakej dĺžky, keďže kapela ponúka hotový arzenál chytľavých riffov
a šialených vokálov. Tento album je priam stelesnená oldskúlovosť, ale
moderná produkcia mi k tomu až tak dobre nesedela. Samozrejme nečakajte tu
taktiež nič nové, starým psom novým kúskom proste nenaučíš. Fanúšikovia
extrémneho metalu 80tych rokov si na tento album určite zgustnú a ani
ostatným ľuďom tento album nemusí vadiť.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 7,5/10
In This Moment – The Black Widow
Žáner: Electronic/Alternative Metal
Pôvod: North Hollywood, USA
Label: Atlantic
Kapela In This Moment sa od svojho počiatku stretávala so
zmiešanými reakciami. Čo je ale jasné je to, že ich fanúšikovia (a že ich je
veľa, tak o tom nie je pochýb) milovali ich metalcorovú tvorbu, ale určite
milovali viac prítomnosť frontmanky Marie Brinks a jej talent za
mikrofónom a aj „talent“ v trochu inej oblasti. V posledných
rokoch ale poriadne pomenili ich štýl a tá zmena sa presunula aj na ich
nový album. Metalcore išiel bokom a prednosť dostali elektronické prvky zmiešané
s tvrdými, ale primitívnymi riffmi a elementmi súčasnej populárnej
hudby (ak sa to, čo teraz letí, dá hudbou vôbec nazvať :P). Extrémne podliezavo
chytľavé piesne sa bez pochýb dostanú každému pod lebku a nebudú sa chcieť
dostať von. Viete, vôbec nie je ťažké spraviť takéto veci, je to jednoduchá
formula a čím podliezavejšie tie piesne sú, tak tým väčší úspech je
zaručený (čo sa už v istých rebríčkoch ukázalo). Ale čo Maria, bezpochyby
najdôležitejšia persóna kapely? Tak jej hlas má svoje špecifiká a to aj
ukazuje aj v tomto albume (však jak inak), ale jej screamy sa znížili na
takmer absolútne minimum a dokonca ani jej zmysel pre melodiku nie je dosť
ukázaná, keďže veľakrát Maria veľakrát svoje texty „prekecá“. In This Moment sa
ukázala s novým albumom ako kapela, ktorá sa totálne premenila smerom k
dnešným trendom a podľahla všetkým aspektom momentálnej popovej scény, aj
keď zanechala tú svoju tvrdosť. V tomto prípade ani nevidím na tomto
albume nič, čo by ma dokázalo zaujať a okrem páru výnimiek dokonca nič, čo
by som považoval za pozitívne.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 6,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 3,5/10
Bloodbath – Grand Morbid Funeral
Žáner: Death Metal
Pôvod: Štokholm, Švédsko
Label: Peaceville
All-starovská deathmetalová formácia Bloodbath prišla
s celkom prekvapujúcim výberom na poste vokalistu v podobe Nicka
Holmesa z Paradise Lost. Prekvapujúce to bolo hlavne z toho pohľadu,
že Nick nepoužil growly v nahrávkach už dobrých dvadsať rokov, takže nikto
netušil, či niečo také významné, ako novú nahrávku legendárnych Bloodbath vôbec
zvládne. Ale najprv poporiadku o hudbe. Bloodbath už od prvých sekúnd to
dávajú natrieť každému, kto sa im postaví do cesty vďaka absolútne
nekompromisnému oldskúlovemu švédskemu deathovému zvuku. Riffy sú nenormálne
zlovestné a zdrvujúce, každá „melódia“ je nasiaknutá okultnou silou
a sóla priam zvracajú brutalitu. Jedná sa o švédsky death metal
oldskúlového typu, takže veľké technické rošády ani komplikované momenty
nečakajte, proste len desivú smrť v hudobnej podobe. Tým sa konečne
dostávam k Nickovi, ktorý vydáva jeden z najdesivejších vokálnych
výstupov, ktoré som mal možnosť počuť. Jeho vokály sú naplnené jedom
a nevraživosťou a napriek tomu je mu rozumieť každé jedno slovo.
Dokonca si myslím, že jeho vokály sú oveľa lepšie ako u predchádzajúcich
vokalistoch (a to sa preboha bavíme o Mikaelovi Åkerfeldtovi z Opeth
a Peterovi Tätgrenovi z Hypocrisy). Bloodbath vytvorili album, ktorý
sa bez problémov dokáže kvalitatívne vyrovnať tým najklasickejším a
najvplyvnejším albumom v žánri a bez problémov sa tým stala jeden
z vrcholov death metalového žánru a to nielen tohto roka.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 9,5/10
These Are They – At the Feast of Seven Funerals
Žáner: Death Metal
Pôvod: Chicago, USA
Label: Unruly
Kapela s dosť zvláštnym názvom These Are They prichádza
so svojim tretím albumom klasického death metalu. Kapela od začiatku nahrávky
dáva najavo, že to bude vhodné hlavne pre milovníkov pekne oldskúlového zvuku,
kde hlavnú úlohu robia hlavne riffy, ktoré dokážu chytiť poslucháča, kde nie je
až príliš veľa brutality, kde sa ukáže sem tam nejaká melodika a hlavne,
kde je to temné a tvrdé bez nejakých odbočení. Kapela je jasne zohratá
a dáva to najavo nejedným chytľavým riffom, growly majú svoju potrebnú
silu, ale nesnažia o nejaké brutálne útoky. Rýchlosť tiež nie je veľmi
dôležitou vlastnosťou tejto nahrávky, čím kapela dáva najavo niektorými
pomalšími momentmi a len máloktorými zrýchlenými momentmi. Album sa
väčšinou odohráva v strednom headbangovateľnom tempe, kde sa oldskúlovosť
nahrávky ukazuje najlepšie. Nie je tu ale nič, čím by sa ale tento album
dokázal odlíšiť od obrovského množstva ďalších nahrávok, takže je celkom
bezpečné odvetiť, že nový album kapely These Are They ponúka veľmi solídny a
chytľavý death pre milovníkov, ktorý si určite svojich skalných získa.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 5,5/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Cadaveria – Silence
Žáner: Black/Gothic Metal
Pôvod: Biella, Taliansko
Label: Scarlet
Piaty album tejto talianskej formácie na čele so šarmantnou
vokalistkou rovnakého mena prináša dávku horor metalu, ako kapela sa rada sama
nazýva. Tento názov žánru môže z hudobného hľadiska znamenať čokoľvek
a kapela tento fakt z istého hľadiska využíva na vytvorenie dosť
rozličnej hudby, celkovo je to hybrid gothic metalu s blackovými elementmi
a trochu jednoduchšími kompozíciami. Samotné gitary majú dostatok
tvrdosti, riffy sú celkom účinné, aj keď celkom jednoduché a melódie, ktoré sa
tu objavia dosť zriedkavo pôsobia správnym gothickým dojmom. Hlavnou postavou
nahrávkou je ale jednoznačne frontmanka, ktorá strieda svojský bosorácky growl
s učarujúcimi melodickými vokálmi. Sú tu ale elementy, ako trochu slabšia
produkcia a kolísanie hudobnej kvality, ktoré z tohto albumu nerobia
práve najkvalitnejšiu nahrávku, ale je to určite zaujímavá jazda, ktorá môže
zaujať nejedného poslucháča.
Melódia: 6,5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 7/10
Gurd – Fake
Žáner: Thrash/Groove Metal
Pôvod: Bern, Švajčiarsko
Label: NoiseArt
Kapela Gurd má za sebou dvadsaťročnú históriu
a prichádzajú so svojim už jedenástym albumom. Kapela veľmi chytľavý
Groove metal s prvkami thrashu. Ako sa dá čakať, riffy sú tu jednoznačne na
rozpohybovanie ľudí, takže určite nečakajte nejaký veľký hudobný zážitok.
Kapela sa zdá, že našla niekoľko rôznych spôsobov, ako spraviť chytľavé, ale
tvrdé piesne a výsledok ukazujú na novom albume. Z celkového hľadiska
to nemusí byť zlé, ak kapela dokáže byť dostatočne živá a vitálna
s novým materiálom, čo Gurd rozhodne je. Problém ale nastáva, keď už aj
tak jednoduché riffy sa musia veľakrát recyklovať, len aby ten efekt ostal, čo
je taktiež prípad tejto kapely. Okrem niekoľkých výnimiek je tento album
o tom istom, teda o groove, chytľavými riffmi a hlavne refrénmi,
ktoré pri takmer každej jednej piesni pozostávajú z opakovania názvu
piesne plus nejakou vetou popri medzerách. Týmto sa tento album stáva veľmi
ľahko predvídateľný a nie až tak kvalitný z celkového hľadiska.
Melódia: 5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 5,5/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 6/10
Ewigheim – 24/7
Žáner: Gothic Metal
Pôvod: Tambach, Nemecko
Label: Massacre
Nemecká gothic metalová kapela Ewigheim vo svojom piatom
albume prináša typicky nemeckú jazdu cez jednoduché, ale atmosférické piesne.
Ako sa dá očakávať od podobných kapiel, hlavnú úlohu tu hlavne robia vokály
a keyboardové melódie, niekedy symfonické, niektoré elektronické. Gitary
sú takmer vždy v pozadí, ukazujú len niektoré začiatočnícke postupy
a len raz za čas sa objaví nejaké to sólo. Melódie sú v tomto albume
sú hlavne o tom, aby boli čo najrýchlejšie zapamätané a aby sa
dosiahla čo najlepšia chytľavosť. Čo sa týka vokálov, tak to som ostal najprv v prekvapení
a musel som si prezrieť, či náhodou Till Lindemann nemá náhodou druhú
kapelu. Nie je tomu tak, takže máme tu takmer dokonalého vokálneho dvojníka
frontmana Rammstein, len o trochu menej výrazný. Okrem tejto kuriozity som
ale nenašiel takmer nič, čo by dokázala ma zaujať, ale čo sa týka žánru, jedna
sa o celkom solídny a rôznorodý materiál s niektorými naozaj
slušnými momentmi v rámci žánru.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 4/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 3,5/10
Hodnotenie: 6/10
Cripper – Hyëna
Žáner: Death/Thrash Metal
Pôvod: Hannover, Nemecko
Label: Metal Blade
Piaty album nemeckých Cripper prináša vzrušujúcu
death/thrashovú jazdu. Kapela má jasný thrashový základ, ktorý je pridaný
s istým punkovým fílingom a hlavne deathovou tvrdosťou v niektorých
momentoch. U hráčov je jasné, že svoje technické znalosti majú dobre
zmáknuté a je jasné že kapela si dala dosť záležať na konečnej podoby
každej skladby, čomu zavďačili aj veľmi dobrému zvuku produkcie. V kapele
je ženská vokalistka, ale pomaly si to ani nevšimnete vďaka veľmi kvalitnému
surovému growlu, ktorá ona vydáva zo svojich pľúc. Trochu mi pripomína Sabinu
z Holy Moses, ale podobnosť s touto kapelou nie je ojedinelá.
Celkovo, celý zvuk kapely pripomína klasický veľmi agresívny nemecký thrash
a táto kapela by sa bez problémov vmestila medzi tieto kapely, keby bola
o dvadsať rokov staršia. Celkovo tento album je poriadne solídny nemecký
thrash, ktorý fanúšikom bude určite voniať.
Melódia: 5,5/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10
Varathron – Untrodden Corridors of Hades
Žáner: Melodic Black Metal
Pôvod: Ioannina, Grécko
Label: Agonia
Kapela Varathron je mnohokrát považovaná za priekopníka
gréckeho black metalu spolu s Rotting Christ a Septicflesh, ale
kapele sa nedostalo toľko slávy, ako ich kolegom. Prichádzajú teda so svojim
piatym albumom, ktorý by mal ukázať, že aj oni majú svojou epickosťou
a schopnosťou vytvárať veľmi podmanivé skladby sa vyrovnať svojim veľkým
krajanom. Temné riffy, ktoré buď pomalým, alebo rýchlym tempom vytvárajú zlovestnú
atmosféru, ktorú dopĺňajú rozjímavé melódie. Bicie sú veľmi presné a priam
militárne nad ktorými sa nesú dramatické blackové vokály a občasné tajomné
rečnenia, ktoré sú svojim tónom až depresívne. Nanešťastie produkcia nie je
príliš nápomocná kvôli svojej prílišnej čistote a chýbajúcej zrnitosti,
ktorá ku black metalu proste patrí. Kapela taktiež ponúka materiál, ktorá už
bola zaznená väčšími menami a kvôli tomu silno pochybujem, že kvôli tomuto
albumu sa kapela vyšvihne do väčšieho povedomia. Taktiež trvá celkom dlhý čas,
aby vás dostala do rovnakej frekvencie, takže určite to nie je album na jedno
vypočutie. Mám ale pocit, že tento album je veľmi poctivý album, ktorý dokáže
zaujať.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 5,5/10
Hodnotenie: 7/10
The Duskfall – Where the Tree Stands Dead
Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Luleå, Švédsko
Label: Apostasy
Kapela Duskfall je jedna z mnohých melodeathových
kapiel pochádzajúcich zo švédska, ktorá sa dá považovať ako za nedocenených
vďaka veľmi slušnému repertoáru. Pred šiestimi rokmi sa však rozpadli a až
teraz sa rozhodli vrátiť s úplne novým line-upom, kde jediným pôvodným
členom zostal gitarista Mikael Sandorf, ktorý taktiež hrá v Helltrain. S novým,
pre kapelu piatym albumom sa samozrejme očakávali dosť výrazné zmeny. Podľa
všetkého ale esencia melodeathu v kapele zostala a každý člen robí
svoju prácu tak, ako sa to od nich očakáva. Problém ale ostal v pozícii,
kde v každom žánri je zmena zrejmá najviac, u vokáloch. Neviem, ako
by som úprimne popísal jeho hlas: najbližšie mi sedí porovnanie s Alexim Laihom
(Children of Bodom), len občas skúsi aj melodickejší vokál a chlapík tú
melódiu sa snaží vtesnať aj do jeho tvrdších vokáloch, len výsledkom sú falošné
tóny a dosť nepríjemný zvuk vychádzajúci z reprákov. Po dlhšom
počúvaní ale zisťujem, že to ani s hudbou nie je celkom ružové, keďže
namiesto čistého gothenburgského melodeathu sa tu občas vyrojí nejaké to –core,
ktoré k celkovej hudbe absolútne nesadne a pripomenie to skôr In
Flames v tom najmainstreamovejšom kabáte, čo ak si viete predstaviť, pri
kapele ako Duskfall vôbec nefunguje. Kapela Duskfall bola síce rešpektovanou
melodeathovou kapelou, ale nový line-up s mysľou nie v hudobnej integrite,
ale ku komformizmu a úspešným trendom ma presviedča, že niektoré kapely sa
neoplatí oživiť.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 5,5/10
Originalita: 4,5/10
Hodnotenie: 5,5/10
Divine Ascension – The Liberator
Žáner: Progressive Symphonic/Power Metal
Pôvod: Melbourne, Austrália
Label: Nightmare
Druhý album tejto austrálskej kapely vás prevedie cez dráhu
symphonického druhu power metalu s progresívnymi elementami. Pridajte k tomu
ženskú frontmanku a máte už ihneď predstavu ako tento album môže znieť.
Nechcem byť krutý, ale väčšina kapiel s takýmto zložením stavajú na
milionkrát zabehané postupy a ľuďom nezostáva nič iné, len ich porovnávať
s kapelami ako Nightwish. V tomto prípade sa ale kapela Divine
Ascension rozhodla zobrať tieto postupy a spraviť z toho niečo svoje.
Samozrejme, keyboardy a orchestrálne prvky hrajú v hudbe prím a nič
unikátne s ním dokopy nerobia, rovnako ako riffy, ktoré sú skôr ako na
pozadie a dávajú prednosť bezpochyby kvalitným speváckym výkonom
frontmanky, ale tejto kapele sa nejakým spôsobom podarilo dať hudbe potrebnú
hĺbku a dravosť, ktoré dokonca v poslednom čase chýba aj veľkému
Nightwishu. Hudobníci sa neboja odskočiť z bežných postupov a vytvoriť
pasáž, ktorú nejedného milovníka progu potešia. Z celkového hľadiska ale
aj tak chýba jednoznačná osobitosť a mal som problém si spomenúť na nejaký
výnimočný moment z albumu. Napriek tomu si myslím, že Divine Ascension si
určite zasluhuje pozornosť milovníkov žánru.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 8/10
Centinex – Redeeming Filth
Žáner: Death Metal
Pôvod: Avesta, Švédsko
Label: Agonia
Kapela Centinex je švédska oldskúlova parta s veľmi bohatou
minulosťou, ktorá sa rozpadla pred ôsmymi rokmi a tento rok povstala z mŕtvych
aby dala do sveta ich nový špinavý materiál. Aj u tejto kapele nastali
výrazne zmeny v line-upe, vrátane vokalistu, ale na jedno veľké šťastie to
nepohlo s ich zvukom tak, ako s Duskfall, ktorých som vyššie
spomenul. Stále je to veľmi priamočiary death s masívne tvrdým zvukom,
chytľavými riffmi a poriadnymi growlami. Centinex koketovali pri
predchádzajúcich albumoch s prvkami melodeathu, ale toto je jednoznačne
preč v novej nahrávke. Tento album je priam učebnicový príklad starého
oldskúloveho škandinávskeho deathu s poriadne headbangovateľnými riffmi, s brutálne
poctivými bicími a nezameniteľným growlom. Každý oldskúlový fanúšik môže
slintať nad silou a útočnosťou, ktorá kapela s týmto albumom ponúka.
Centinex je parta, ktorá si určite pospomínala na staré dobré časy s touto
nahrávkou a urobila asi to najlepšie, čo mohla urobiť, pravý death bez
kompromisov, ktorá zároveň dokáže svojou silou vyčnieť nad väčšinou ich
podobnými.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 9/10
Komplexnosť: 5,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8,5/10
Primordial – Where Greater Men Have Fallen
Žáner: Celtic Black/Folk Metal
Pôvod: Dublin, Írsko
Label: Metal Blade
Primordial je jedna z kapiel, u ktorých nič iné
ako materiál najvyššej kvality sa nedá čakať, tak samozrejme s novým albumom
prišli aj veľké očakávania. Primordial samozrejme nesklamal, však na čo by mal?
Ich unikátne spojenie epickosti vikingskej éry Bathory, keltského folku, mrazivosti
blacku a celkovej doomovej atmosféry je niečo, s čím sa nestretávam
každý deň, ale si želám, aby som sa stretával. Kapela presne takto pokračuje aj
v novom albume, ale mám pocit, a to hlavne z hľadiska produkcie,
že sa kapela rozhodla ísť viac oldskúlovým smerom. Týmto to spojenie s Bathory
je viac zrejmá ako predtým, ale to neznamená, že Primordial by čo iba na
chvíľku stratila svoju unikátnu identitu. A.A. Nemtheanga je podľa môjho
skromného názoru jeden z najlepších vokalistov v rámci žánru a v tomto
albume to ukazuje s úplnou suverenitou, podobne ako to spravil tento rok s Dread
Sovereign a s originálnym debutom Twilight of the Gods spred roka. Atmosféra
by sa, ako je to u Primordial vždy, dala krájať nožom, takže nie je žiadna
pochyba o tom, že Primordial sa zásadne drží svojej podstaty a robí presne
to, čo vie robiť najlepšie. Nemôžem ale tento album nazvať ako ich najlepším,
ale v konkurencii takých klasík, ako To the Nameless Dead, alebo The
Gathering Wilderness je to až nadľudská úloha. Preto nový album od Primordial
určite odporúčam každému s citom pre epický folk, keďže nie je tu nič, čo
by ich dokázalo sklamať.
Melódia: 7,5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 7/10
Otiginalita: 8/10
Hodnotenie: 9/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Celtic Legacy - The
Lie Of The Land: Heavy/Folk Metal, Írsko
Idol Of Fear - All
Sights Affixed, Ablaze: Experimental Extreme Metal, Kanada
Kaledon - Antillius:
The King Of The Light: Power Metal, Taliansko
Je tu nový metalový týždenník. Musím sa ale priznať, že tohto týždňové číslo bolo asi najťažšie na výrobu, kvôli istým osobným problémom, ktoré nastali. Jediné čo môžem povedať je, že som mal naplánovaných 14 recenzií na tento týždeň, ale kvôli daným problémom sa mi podarilo urobiť len sedem. Niektoré z tých ostatných recenzií budem určite písať ku koncu roka, keď budem robiť špeciálne číslo o dôležitých albumoch, ktoré som za tento rok premeškal. Za problémy sa ospravedlňujem, zatiaľ si užite nový týždenník, ktorý má niekoľko veľmi dobrých albumov.
Krokodil – Nachash
Žáner: Sludge Metal
Pôvod: Veľká Británia
Label: Spinefarm
Kapela Krokodil je nový projekt členov menej známych
britských Britských kapiel ako Sikth, alebo Cry for Silence, ale jednoznačne
najväčšiu pozornosť si získala tým, že medzi nimi je vraj aj večne utajovaný
nový basgitarista Slipknot. Nech pravda je akákoľvek, Krokodil prichádzajú so
svojim debutom, ktorý prináša poriadne hustý sludge s miernymi thrashovými
a stonerovými elementmi. Riffy poriadne sekajú, vokály revú ostošesť,
bicie udierajú s poriadnou razanciou, proste tento album obsahuje
ingrediencie potrebné pre poriadny sludge. Niektoré atmosférickejšie
a melodickejšie momenty tu taktiež nájdeme, ale z celkového hľadiska
nie je tento album naplnený originálnymi nápadmi. Každý, ktorý sa do tohto
trochu vyzná, si už momentálne vie v dnešnej dobe predstaviť typický
sludge a aspoň páru kapiel ako príklad. Krokodil sa dostáva presne do
tejto kategórie kapiel, ktorí majú zrejme presne vybranú skupinku poslucháčov,
ktorých chcú zaujať a o ostatných sa moc nestarajú. Krokodil vydal
napriek tomu veľmi solídny album, ktorý fanúšikom sludgeu ulahodí.
Melódia: 5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 7/10
Usnea – Random Cosmic Violence
Žáner: Sludge Black/Doom Metal
Pôvod: Portland, USA
Label: Relapse
Kapela Usnea sa so svojim druhým počinom ponúkajú materiál,
ktorý je drvivý, obíjajúci, ale aj pekne depresívny. Zatiaľ čo ich
najzreteľnejšia vlastnosť ich hudby je jednoznačne veľmi pomalé doomové tempo,
poriadne tvrdé riffy a vokály, ktoré sú bolestivou zmesou hrozivých
škrekotov a burácajúcich growlov. Taktiež fakt, že album má 4 skladby,
z ktorých ani jedna nemá menej ako 12 minút sa ukazuje byť zárukou toho,
že tento album nie je v žiadnom prípade ľahké počúvanie. Riffovanie, aj
keď je poriadne monotónne, prináša stav hypnózy a vytvára poriadne
okultistickú atmosféru. Napomáha k tomu aj pekne prehustený, až sludgeový
zvuk gitár, ktorý prináša obrovskú tvrdosť k nahrávke. Niekedy sa kapela
podujme aj ku blackovejším tremolo riffom, vďaka ktorým je zrejmá poriadna
zloba, alebo k tichším pasážam dodávajúce až depresívny nádych.
Monotónnosť nahrávky, aj keď vie pomôcť celkovej atmosfére, je aj tak dosť značnou
prekážkou a kvôli tomu som sa pri počúvaní albumu niekedy začal pekne
nudiť. Usnea prišla s tvrdým a okultným doomovým nákladom, ktorej by ale
určite nezaškodila kratšia stopáž.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 6,5/10
Spires – The Whisperer
Žáner: Progressive Death Metal
Pôvod: Manchester, Veľká Británia
Label: žiadny
Druhý album týchto ambicióznych Angličanov prináša zákutie
death-metalu, ktorá je síce od čias Opeth pekne dlho pri nás, ale nie je veľa
kapiel, ktoré by dokázali ich formulu vyprodukovať takým spôsobom, aby
z toho spravili niečo osobité. Kapela Spires túto schopnosť ukazuje už od
prvých momentov, kde okrem typického miešania deathovej tvrdosti a melodiky
a komplexnosti progu dávajú najavo aj technický a určite aj
kompozičný talent. Striedajú sa tu grandiózne, vyše desať až dvadsať minútové
epické epochy, trochu štandardnejšie štruktúrou, ale stále komplexné skladby,
ale aj interlúdy, ktoré dodávajú potrebnú náladu k celému albumu. Celý
album dodržiava istú temnosť, ktorá sa udrží aj v melodických pasážach,
ale je tam aj veľmi silná elegancia, ktorá vytvorí z aj tej najtvrdšieho
momentu niečo viac, ako len tvrdosť. Kapela sa nebojí prekračovať svoj vlastný tieň
pri každej jednej skladbe a vďaka tomu ponúkajú momenty, ktoré síce
vyžadujú od poslucháča zvýšenú pozornosť, ale majú kvalitu, ktorá zaručuje
vtesnanie sa do citov poslucháča. Nový album od kapely Spires nie je váš
typický progresívny album, je to niečo, čo treba pocítiť v sebe. Je to
album, na ktorý bohužiaľ si veľa ľudí nenájdu čas, čo je rozhodne chyba
z ich strany, keďže aspoň pre mňa sa stal jeden z highlightov tohto
roka.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 8,5/10
Originalita: 8,5/10
Hodnotenie: 9,5/10 Nanešťastie neexistuje žiadne video na youtube z tohto albumu.
SSS – Limp. Gasp. Collapse
Žáner: Crossover/Thrash Metal
Pôvod: Liverpool, Veľká Británia
Label: Prosthetic
Kapela SSS patrí medzi novú vlnu thrashových kapiel, ktorá
si zakladá na klasický a priamočiary zvuk, mierny hardcorový postoj
a hlavne efekt poriadne moshujúceho davu pri koncertoch. Ako sa dá pri
podobných kapiel dá čakať, ich riffy nemajú nejakú technickú kvalitu, všetko
ide priamo na ksicht bez žiadnych kompromisov, s chaotickými sólami
a hlavne s poriadne komandujúcimi vokálmi. Aj keď z prvého
pohľadu môže kapela znie dosť vážne a nasrane, ale ich často humorné texty
vyjadrujú len to, že chlapi to robia hlavne pre zábavu. Samotné skladby majú
krátku stopáž, mnohokrát ledva presahujúcu polminutovú hranicu, takže je jasné,
že veľa miesta pre nejaké kreatívne momenty tu ani nie sú. A týmto tento
album aj trochu trpí. Z celkového hľadiska sa tu jedná o veľmi
štandardný album, kde veľa zaujímavého sa tu nedeje, ale ako album, na ktorý sa
dá slušne vyblázniť, sa celkom hodí.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 3/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 6,5/10
Skyharbor – Guiding Lights
Žáner: Progressive Metal/Djent
Pôvod: Nové Dillí, India
Label: Basick
Kapela Skyharbor je jedna z tých, ktoré sa relatívne
úspešne prepasovala cez náhly influx djentových kapiel a ponúkajú svoj
druhý počin. Kapela sa taktiež stála dosť známa aj vďaka členstva (už teraz
znova) speváka kapely Tesseract Dana Tompkinsa, vďaka čomu si zaručili svoj
zvuk a aj identitu. Celkovo sa jedná o dosť komplexný progresívny
metal, ktorý sa ale hlavne spolieha na celkovú atmosféru a melódie.
Typické črty Djentu, ako extrémne podladené gitary, polyrytmické sekcie sú tu
taktiež prítomné, ale kapela ich v tomto prípade skôr používa ako pomôcky
ku celkovému zvuku, keďže piesne majú dosť jasné a relatívne jednoduché
štruktúry. Každá pieseň má svoje dané tempo (čo je v djente celkom rarita)
a má celkom povznášajúcu náladu. Vďaka týmto elementom si kapela
jednoznačne vylepšila oproti svojmu debutu a tým sa dostali do pozície djentových
kapiel, ktoré sa skutočne oplatí vypočuť. Skyharbor sa s novým albumom
ukázali ako jedni z tých výnimočných, ktorí sa určite prenesú cez djentové
zlaté dni a budú pokračovať ďalej ako suverénna kapela.
Melódia: 8,5/10
Tvrdosť: 5/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8,5/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť: 11Paranoias - Stealing Fire From Heaven Stealing Axion - Aeons Hanzel Und Gretyl - Black Forest Metal Old Man Gloom - The Ape Of God Methedras - System Subversion Anguish - Mountain Dominanz - Noxious The Deathtrip - Deep Drone Master Raunchy - Vices.Virtues.Visions. Skálmöld - Með Vættum Monster Magnet - Milking The Stars: A Reimagining Of Last Patrol Nesseria - Fractures Desecravity - Orphic Signs Redwood Hill - Collider
From the Sidelines
Pink Floyd – The Endless River
Žáner: Ambient/Progressive Rock
Pôvod: Londýn, Veľká Británia
Label: Parlophone
Sú veci, ktoré sú nečakané. Potom sú veci, pri ktorých
takmer každý jeden človek prakticky vie, že sa už nestanú. A až potom je
tu niečo, čo spravili oni. Kapela, ktorá napriek svojej nesmiernej popularite
už 20 rokov nebola nijakým spôsobom kreatívne aktívna sa rozhodla na staré
kolená vydať nový album, aj keď je to v skutočnosti z väčšej časti
materiál vytvorený v období, keď ešte bola kreatívne aktívna. Reč je
samozrejme o mohutných Pink Floyd a ich už definitívne poslednom
albume The Endless River. Ihneď musím odvetiť že tento album sa výrazne
odlišuje od ostatných v mnohých ohľadoch, či to je fakt, že je to okrem
jednej skladby úplne inštrumentálny album, alebo že je to prakticky súbor
nepoužitého materiálu pri výrobe ich posledného albumu The Division Bell. Tento
album teda má logicky veľa spoločného s ich posledným počinom, či je to
zvukom, štruktúrami, náladou, či dokonca nástrojmi, ktoré sa vtedy používali. Preto
nastáva otázka: nie je to skôr či neskôr iba zbierka vecí, ktoré sa kapele buď
nepáčili, alebo sa nehodili do celkovej štruktúry Division Bell a ktoré
z celkového hľadiska medzi sebou ani nesedia. Musím povedať, že je to tak.
Sú tu jednominutové skladby, obsahujúce istú melódiu, alebo pasáž, ktoré sa
vystriedajú druhou, celkom inak znejúcou skladbou, ale napriek tomu sú
prepájané ambientným pozadím, aby dodávali istý druh celistvosti. Sú tu aj
momenty, ktoré znejú ako plnšie piesne, ale stále nemajú to, čo by ich spravilo
pamätnými. Ale ak sa pozrieme na to z iného uhla, tento album stále
prináša niečo bezmenné, čo mnohé dnešné kapely stále nevedia zreprodukovať.
Pink Floyd to niečo mali vždy a presne sa to ukázalo na ich novom albume. Nový
album určite netreba označovať ako jednu z ich najlepších, dokonca to by
sa nehodilo ani pri The Division Bell, ale aj tak si mnohí ľudia všetkých
vekových kategórii doteraz pustia tento album aj teraz a vďaka tomu je
tento album považovaný za klasiku. Či to bude aj prípad nového albumu, to
neviem, ale v každom prípade každý fanúšik Floydov má právo byť šťastný,
že kapela priniesla niečo nové a dokonca má aj dôvod mať aj tento rozlúčkový
album mať rád.
Hodnotenie: 9/10
Nightingale – Retribution
Žáner: Progressive Rock/AOR
Pôvod: Örebro, Švédsko
Label: InsideOut
Ak pre vás niečo znamená meno Dan Swanö, tak určite by ste mali
byť oboznámení s jeho momentálne najdôležitejšou kapelou Nightingale. Táto
kapela po dvadsaťročnej existencii a sedemročnom mlčaní prichádza ich ôsmy
album, vhodný pre milovníkov melodickejo a klasickej hardrockovej hudby.
Každá pieseň je naplnená skvelými melódiami, ktoré by krásne zapadli do
rockových rádií. Každý riff vyžaruje auru klasických AOR kapiel, keyboardové
melódie a bicie majú zase progresívne návyky a vokály Dana len
opodstatňujú fakt, prečo jeho meno by v žiadnom prípade nemalo byť nepovšimnuté.
Piesne majú veľmi jednoduchý priebeh s niektorými veľmi dobrými klasicky
znejúcimi sólami a spevavými refrénmi. Všetko v tomto albume bolo
niekedy v minulosti mnohokrát urobené, dokonca aj v porovnaní
s ich minulými albumami, ale veľmi veľká solídnosť každej jednej skladby
zaručuje to, že každý milovník klasického hardrocku si tu určite niečo nájdu.
