Metalový týždenník 2014

Týždeň 46: 10.11 – 16.11.

Je tu nový metalový týždenník. Musím sa ale priznať, že tohto týždňové číslo bolo asi najťažšie na výrobu, kvôli istým osobným problémom, ktoré nastali. Jediné čo môžem povedať je, že som mal naplánovaných 14 recenzií na tento týždeň, ale kvôli daným problémom sa mi podarilo urobiť len sedem. Niektoré z tých ostatných recenzií budem určite písať ku koncu roka, keď budem robiť špeciálne číslo o dôležitých albumoch, ktoré som za tento rok premeškal. Za problémy sa ospravedlňujem, zatiaľ si užite nový týždenník, ktorý má niekoľko veľmi dobrých albumov.

Krokodil – Nachash

Žáner: Sludge Metal

Pôvod: Veľká Británia

Label: Spinefarm

Kapela Krokodil je nový projekt členov menej známych britských Britských kapiel ako Sikth, alebo Cry for Silence, ale jednoznačne najväčšiu pozornosť si získala tým, že medzi nimi je vraj aj večne utajovaný nový basgitarista Slipknot. Nech pravda je akákoľvek, Krokodil prichádzajú so svojim debutom, ktorý prináša poriadne hustý sludge s miernymi thrashovými a stonerovými elementmi. Riffy poriadne sekajú, vokály revú ostošesť, bicie udierajú s poriadnou razanciou, proste tento album obsahuje ingrediencie potrebné pre poriadny sludge. Niektoré atmosférickejšie a melodickejšie momenty tu taktiež nájdeme, ale z celkového hľadiska nie je tento album naplnený originálnymi nápadmi. Každý, ktorý sa do tohto trochu vyzná, si už momentálne vie v dnešnej dobe predstaviť typický sludge a aspoň páru kapiel ako príklad. Krokodil sa dostáva presne do tejto kategórie kapiel, ktorí majú zrejme presne vybranú skupinku poslucháčov, ktorých chcú zaujať a o ostatných sa moc nestarajú. Krokodil vydal napriek tomu veľmi solídny album, ktorý fanúšikom sludgeu ulahodí.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7/10

Usnea – Random Cosmic Violence

Žáner: Sludge Black/Doom Metal

Pôvod: Portland, USA

Label: Relapse

Kapela Usnea sa so svojim druhým počinom ponúkajú materiál, ktorý je drvivý, obíjajúci, ale aj pekne depresívny. Zatiaľ čo ich najzreteľnejšia vlastnosť ich hudby je jednoznačne veľmi pomalé doomové tempo, poriadne tvrdé riffy a vokály, ktoré sú bolestivou zmesou hrozivých škrekotov a burácajúcich growlov. Taktiež fakt, že album má 4 skladby, z ktorých ani jedna nemá menej ako 12 minút sa ukazuje byť zárukou toho, že tento album nie je v žiadnom prípade ľahké počúvanie. Riffovanie, aj keď je poriadne monotónne, prináša stav hypnózy a vytvára poriadne okultistickú atmosféru. Napomáha k tomu aj pekne prehustený, až sludgeový zvuk gitár, ktorý prináša obrovskú tvrdosť k nahrávke. Niekedy sa kapela podujme aj ku blackovejším tremolo riffom, vďaka ktorým je zrejmá poriadna zloba, alebo k tichším pasážam dodávajúce až depresívny nádych. Monotónnosť nahrávky, aj keď vie pomôcť celkovej atmosfére, je aj tak dosť značnou prekážkou a kvôli tomu som sa pri počúvaní albumu niekedy začal pekne nudiť. Usnea prišla s tvrdým a okultným doomovým nákladom, ktorej by ale určite nezaškodila kratšia stopáž.

Melódia: 3,5/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 6,5/10

Spires – The Whisperer

Žáner: Progressive Death Metal

Pôvod: Manchester, Veľká Británia

Label: žiadny

Druhý album týchto ambicióznych Angličanov prináša zákutie death-metalu, ktorá je síce od čias Opeth pekne dlho pri nás, ale nie je veľa kapiel, ktoré by dokázali ich formulu vyprodukovať takým spôsobom, aby z toho spravili niečo osobité. Kapela Spires túto schopnosť ukazuje už od prvých momentov, kde okrem typického miešania deathovej tvrdosti a melodiky a komplexnosti progu dávajú najavo aj technický a určite aj kompozičný talent. Striedajú sa tu grandiózne, vyše desať až dvadsať minútové epické epochy, trochu štandardnejšie štruktúrou, ale stále komplexné skladby, ale aj interlúdy, ktoré dodávajú potrebnú náladu k celému albumu. Celý album dodržiava istú temnosť, ktorá sa udrží aj v melodických pasážach, ale je tam aj veľmi silná elegancia, ktorá vytvorí z aj tej najtvrdšieho momentu niečo viac, ako len tvrdosť. Kapela sa nebojí prekračovať svoj vlastný tieň pri každej jednej skladbe a vďaka tomu ponúkajú momenty, ktoré síce vyžadujú od poslucháča zvýšenú pozornosť, ale majú kvalitu, ktorá zaručuje vtesnanie sa do citov poslucháča. Nový album od kapely Spires nie je váš typický progresívny album, je to niečo, čo treba pocítiť v sebe. Je to album, na ktorý bohužiaľ si veľa ľudí nenájdu čas, čo je rozhodne chyba z ich strany, keďže aspoň pre mňa sa stal jeden z highlightov tohto roka.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 9,5/10

Nanešťastie neexistuje žiadne video na youtube z tohto albumu.

SSS – Limp. Gasp. Collapse

Žáner: Crossover/Thrash Metal

Pôvod: Liverpool, Veľká Británia

Label: Prosthetic

Kapela SSS patrí medzi novú vlnu thrashových kapiel, ktorá si zakladá na klasický a priamočiary zvuk, mierny hardcorový postoj a hlavne efekt poriadne moshujúceho davu pri koncertoch. Ako sa dá pri podobných kapiel dá čakať, ich riffy nemajú nejakú technickú kvalitu, všetko ide priamo na ksicht bez žiadnych kompromisov, s chaotickými sólami a hlavne s poriadne komandujúcimi vokálmi. Aj keď z prvého pohľadu môže kapela znie dosť vážne a nasrane, ale ich často humorné texty vyjadrujú len to, že chlapi to robia hlavne pre zábavu. Samotné skladby majú krátku stopáž, mnohokrát ledva presahujúcu polminutovú hranicu, takže je jasné, že veľa miesta pre nejaké kreatívne momenty tu ani nie sú. A týmto tento album aj trochu trpí. Z celkového hľadiska sa tu jedná o veľmi štandardný album, kde veľa zaujímavého sa tu nedeje, ale ako album, na ktorý sa dá slušne vyblázniť, sa celkom hodí.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 3/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 6,5/10

Skyharbor – Guiding Lights

Žáner: Progressive Metal/Djent

Pôvod: Nové Dillí, India

Label: Basick

Kapela Skyharbor je jedna z tých, ktoré sa relatívne úspešne prepasovala cez náhly influx djentových kapiel a ponúkajú svoj druhý počin. Kapela sa taktiež stála dosť známa aj vďaka členstva (už teraz znova) speváka kapely Tesseract Dana Tompkinsa, vďaka čomu si zaručili svoj zvuk a aj identitu. Celkovo sa jedná o dosť komplexný progresívny metal, ktorý sa ale hlavne spolieha na celkovú atmosféru a melódie. Typické črty Djentu, ako extrémne podladené gitary, polyrytmické sekcie sú tu taktiež prítomné, ale kapela ich v tomto prípade skôr používa ako pomôcky ku celkovému zvuku, keďže piesne majú dosť jasné a relatívne jednoduché štruktúry. Každá pieseň má svoje dané tempo (čo je v djente celkom rarita) a má celkom povznášajúcu náladu. Vďaka týmto elementom si kapela jednoznačne vylepšila oproti svojmu debutu a tým sa dostali do pozície djentových kapiel, ktoré sa skutočne oplatí vypočuť. Skyharbor sa s novým albumom ukázali ako jedni z tých výnimočných, ktorí sa určite prenesú cez djentové zlaté dni a budú pokračovať ďalej ako suverénna kapela.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
11Paranoias - Stealing Fire From Heaven
Stealing Axion - Aeons
Hanzel Und Gretyl - Black Forest Metal
Old Man Gloom - The Ape Of God
Methedras - System Subversion
Anguish - Mountain
Dominanz - Noxious
The Deathtrip - Deep Drone Master
Raunchy - Vices.Virtues.Visions.
Skálmöld - Með Vættum
Monster Magnet - Milking The Stars: A Reimagining Of Last Patrol
Nesseria - Fractures
Desecravity - Orphic Signs
Redwood Hill - Collider

From the Sidelines

Pink Floyd – The Endless River

Žáner: Ambient/Progressive Rock

Pôvod: Londýn, Veľká Británia

Label: Parlophone

Sú veci, ktoré sú nečakané. Potom sú veci, pri ktorých takmer každý jeden človek prakticky vie, že sa už nestanú. A až potom je tu niečo, čo spravili oni. Kapela, ktorá napriek svojej nesmiernej popularite už 20 rokov nebola nijakým spôsobom kreatívne aktívna sa rozhodla na staré kolená vydať nový album, aj keď je to v skutočnosti z väčšej časti materiál vytvorený v období, keď ešte bola kreatívne aktívna. Reč je samozrejme o mohutných Pink Floyd a ich už definitívne poslednom albume The Endless River. Ihneď musím odvetiť že tento album sa výrazne odlišuje od ostatných v mnohých ohľadoch, či to je fakt, že je to okrem jednej skladby úplne inštrumentálny album, alebo že je to prakticky súbor nepoužitého materiálu pri výrobe ich posledného albumu The Division Bell. Tento album teda má logicky veľa spoločného s ich posledným počinom, či je to zvukom, štruktúrami, náladou, či dokonca nástrojmi, ktoré sa vtedy používali. Preto nastáva otázka: nie je to skôr či neskôr iba zbierka vecí, ktoré sa kapele buď nepáčili, alebo sa nehodili do celkovej štruktúry Division Bell a ktoré z celkového hľadiska medzi sebou ani nesedia. Musím povedať, že je to tak. Sú tu jednominutové skladby, obsahujúce istú melódiu, alebo pasáž, ktoré sa vystriedajú druhou, celkom inak znejúcou skladbou, ale napriek tomu sú prepájané ambientným pozadím, aby dodávali istý druh celistvosti. Sú tu aj momenty, ktoré znejú ako plnšie piesne, ale stále nemajú to, čo by ich spravilo pamätnými. Ale ak sa pozrieme na to z iného uhla, tento album stále prináša niečo bezmenné, čo mnohé dnešné kapely stále nevedia zreprodukovať. Pink Floyd to niečo mali vždy a presne sa to ukázalo na ich novom albume. Nový album určite netreba označovať ako jednu z ich najlepších, dokonca to by sa nehodilo ani pri The Division Bell, ale aj tak si mnohí ľudia všetkých vekových kategórii doteraz pustia tento album aj teraz a vďaka tomu je tento album považovaný za klasiku. Či to bude aj prípad nového albumu, to neviem, ale v každom prípade každý fanúšik Floydov má právo byť šťastný, že kapela priniesla niečo nové a dokonca má aj dôvod mať aj tento rozlúčkový album mať rád.

Hodnotenie: 9/10

Nightingale – Retribution

Žáner: Progressive Rock/AOR

Pôvod: Örebro, Švédsko

Label: InsideOut

Ak pre vás niečo znamená meno Dan Swanö, tak určite by ste mali byť oboznámení s jeho momentálne najdôležitejšou kapelou Nightingale. Táto kapela po dvadsaťročnej existencii a sedemročnom mlčaní prichádza ich ôsmy album, vhodný pre milovníkov melodickejo a klasickej hardrockovej hudby. Každá pieseň je naplnená skvelými melódiami, ktoré by krásne zapadli do rockových rádií. Každý riff vyžaruje auru klasických AOR kapiel, keyboardové melódie a bicie majú zase progresívne návyky a vokály Dana len opodstatňujú fakt, prečo jeho meno by v žiadnom prípade nemalo byť nepovšimnuté. Piesne majú veľmi jednoduchý priebeh s niektorými veľmi dobrými klasicky znejúcimi sólami a spevavými refrénmi. Všetko v tomto albume bolo niekedy v minulosti mnohokrát urobené, dokonca aj v porovnaní s ich minulými albumami, ale veľmi veľká solídnosť každej jednej skladby zaručuje to, že každý milovník klasického hardrocku si tu určite niečo nájdu.

Hodnotenie: 8/10