Metalový týždenník 2014
Týždeň 44: 27.10 – 2.11.
As Blood Runs Black – Ground Zero
Žáner: Melodic Deathcore
Pôvod: Los Angeles, USA
Label: Standby
Kapela As Blood Runs Black sa objavila ako jedna
z mnohých kapiel, ktorí sa snažili vyťažiť z relatívnej popularity
deathcoru aby vydávala síce celkom priemerné, ale dosť aj trochu odlišné albumy
vďaka zvýšenej dávky melodiky. Tretí album tejto album tento trend potvrdzuje,
takže máte možnosť si vypočuť rovnako tvrdé chytľavé riffy, breakdowny, ale aj
mnohé ukážky väčšej a melodickejšej gitarovej zručnosti. Technicky by som
dokázal tento album nazvať ako zmiešaninu melodeathu a deathcoru, lenže by
som to asi príliš simplifikoval. Nový album totiž neznie ako nejaká zmiešanina,
ale celok, kde všetky súčasti majú svoje logické miesto a môžem aj
povedať, že aj ľuďom, ktorí práve neholdujú –coru si nájdu svoje momentíky. Od
riffov, ktoré ukazujú niekedy až prekvapujúcu komplexnosť až po relatívne
slušné kompozície. Tento album sa ale príliš spolieha na štandardy žánru, ktoré
veľakrát zaváňajú klišéovitosťou a preberaním stokrát obohraných nápadov.
S novým albumom As Blood Runs Black naozaj nečakajte nič nové, ale treba
uznať, že v kapele je istá forma evolúcie, ktorá má schopnosť vytvoriť
slušné albumy.
Melódia: 6,5/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 3,5/10
Hodnotenie: 7/10
Sister Sin – Black Lotus
Žáner: Heavy Metal
Pôvod: Göteborg, Švédsko
Label: Another Victory
Kapela Sister Sin sa po desiatich rokoch svojho pôsobenie
stala jedna z rešpektovaných švédskych hevíkových kapiel
a prichádzajú späť so svojim piatym albumom. Zvuk kapely by sa dal
vyšpecifikovať ako moderne znejúci heavy metal, s jednoduchými, chytľavými
ale veľmi účinnými skladbami na čele s kvalitným a silným ženským
spevom. Nečakajte tu nič, čo by zaujalo zo stránky originality, alebo
novátorstva, rovno by som mohol povedať, že tento album je ten najzákladnejší
druh metalu, aký si môžete predstaviť, ale na rozdiel od mnohých takýchto
kapiel, Sister Sin vie, ako zahrať veci, ktoré majú možnosť zaujať tých
najvernejších. Samotné kompozície môžu znieť ako zo šablóny peciek rockových
rádií, ale postoj k týmto skladbám je ako z učebnice heavy metalu.
Riffy majú svoju tvrdosť a šmrnc, na nedostatok poriadnych sól sa sťažovať
nebudete, chytľavosť refrénov nie je v žiadnom prípade vtieravá, piesne
majú dostatočnú rozličnosť a hlavne parádny prístup a výkon speváčky
zaručujú, že tento album nezahodíte po prvom vypočutí. Stačí si zvýšiť volume
na maximum a o parádny zážitok máte postarané. Tento album je pravý
hevíkový zabijak, na ktorý by ste nemali zabudnúť.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 4/10
Hodnotenie: 8,5/10
Benighted Soul – Kenotic
Žáner: Symphonic Metal
Pôvod: Nancy/Metz, Francúzsko
Label: Savage
Francúzski Benighted Soul je tu so svojim druhým počinom,
ktorý obohacuje symphonic metalovú obec. Táto kapela nám ponúka jemne
progresívny nádych, takže očakávajte kompozície, ktoré budú mať mierne odbočky
od tradičných štruktúr, ktorých sa kapela napriek tomu drží. Zo začiatku si
treba zvykať na trochu slabšiu produkciu, kde gitary sú viac v pozadí
a prednosť jednoznačne dávajú keyboardom, symfonickým elementom
a hlavne vokálom. Tie sú väčšinou ženské, ktoré svojou až sterilnou
gotickosťou pre mňa miernym sklamaním (aj keď je pravda že štandard speváčok
v tomto žánri je extrémne vysoký), ku ktorým sa občas pridávajú drsnejšie
mužské vokály. Kapela ukazuje, že vie sa odbočiť do mnohých iných sfér a vie
mnohokrát svojimi výbermi prekvapiť, ale všetko sa vždy dokáže vrátiť do
základnej polohy. Preto som mal aj niekedy pocit, že tieto momenty kapela
spravila viac na efekt, než pre zmysluplnosť daných piesní. Týmto ale
pochopiteľne máte veľké rozličnosti medzi skladbami, čo má za následok efekt
typu „jedna pieseň sa zapáči, ale druhá nie“. Celkovo Benighted Soul ale
nepriniesla nič prevratné a v porovnaní s ich známejšími
kolegami je tu jasne počuteľná neskúsenosť a malá schopnosť veľa zaujať.
Melódia: 8,5/10
Tvrdosť: 4,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 5,5/10
Hodnotenie: 7/10
Mysticum – Planet Satan
Žáner: Industrial Black Metal
Pôvod: Asker, Nórsko
Label: Peaceville
Kapela Mysticum bola jedna z tých kapiel, ktorá žila
v tzv. zlatej ére nórskeho black metalu, ale o nich nebolo takmer nič
od nich počuť. V roku 1996 vydali svoj jediný album a akoby sa po
nich zľahla zem. Po neuveriteľných osemnástich rokov sa ale vracajú
s albumom, ktorého vydanie bolo inak veľmi dlho odkladané. Musím rovno
povedať, že jeho zvuk mi naozaj pripomína akoby z konca deväťdesiatych
rokov, teda z doby, kde surovosť a kultovosť blackového zvuku boli
ešte normou, ale boli už znaky modernizácie a vyššieho produkčného
štandardu. V tomto prípade je jasné, že industriálne prvky majú ľahšiu
nadvládu nad typickými blackovými riffmi a zlovestnými vokálmi. Týmto sa
vytvára extrémna atmosféra, ktorá svojou ničivosťou sa dokáže vyrovnať tým
najzlovestnejším kapelám súčasnosti. Programované bicie možno znejú až
staromódne, ale priam perfektne sedia ku gitarám a ich riffom, ktoré znejú
až mechanicky. Vďaka tomu sa tento album často dostáva ku opakovaniam, ktoré
môžu svojou nekonvenčnosťou poslucháča priviesť do stavu úzkosti. Kapela
Mysticum ale tak trochu doplatila na večné odkladanie tohto albumu, keďže hudba
a hlavne black metal sa za posledných niekoľko rokov tak pomenili, že
tento album teraz znie zastarane a mnohokrát až primitívne vzhľadom na
dnešné štandardy.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 9,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Einherjer – Av Oss, For Oss
Žáner: Viking Metal
Pôvod: Haugesund, Nórsko
Label: Indie
Kapela Einherjer so svojim šiestym albumom, ktorý by mal
vytvárať pravý pocit bytia v dobe Vikingov. Samozrejme z hudobného
hľadiska je to ale samozrejme nemožné, takže je jasné že kapela sa bude snažiť
čo najpravovernejšie zobraziť vtedajšiu dobu. Avšak to, budete mať do činenia s
typickými tvrdými metalovými songami, s úplne štandardnou výbavou gitár,
basy a bicích, kde riffy pripomínajú
tradičnými vikingské melódie. Ak máte skúsenosti s Viking metalovým
žánrom, tak viete, že hudba môže prakticky znieť hocijak, len nech je tam ten
vikingský pocit. Einherjer túto vec využívajú a vlastne vytvárajú typický
album s nórskymi blackovými vokálmi, jednoduchými, ale výraznými riffmi, celkom
jednoduchými kompozíciami a občasným Bathory momentom. Žiadna veľká
epickosť (teda okrem poslednej skladby) sa tu nedeje, každá pieseň sa ťahá
v rovnakej rovine, rytmy sú celkom jednoduché a celkovo album pôsobí
dojmom priemerného metalového albumu, len s príchuťou nórčiny,
a vikingského zázemia. Einherjer sa teda ani nemuseli snažiť vytvoriť
nejaký výnimočný album, hlavne nech si fanatici vikingskej mytológie nájdu to
svoje a môžu byť spokojní. Z celkového hľadiska to ale príliš neoslnilo.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 7/10
Kattah – Lapis Lazuli
Žáner: Porogressive Metal
Pôvod: Curitiba, Brazília
Label: Bakerteam
Mladá brazílska parta Kattah je tu so svojim druhým albumom
s ambíciou uzrieť do širšieho povedomia. Keď sa objaví Brazílska
progresívna alebo power metalová kapela, tak ihneď je kapela porovnávaná
s ich oveľa známejšími kolegami Angra. Kattah sa vyrovnávajú s týmto porovnaním
celkom svojsky vďaka striedaniu tvrdších, až thrashových momentov
s melodickejšími (väčšinou refrénovými) pasážami a uznávajú svojich
známejších kolegov použitím rôznych folkovými momentíkmi, väčšinou
s arabskou príchuťou. Kapela sa nesnaží zaujať veľkým množstvom zručností,
všetko totiž zapadá do celkového konceptu a zvuku albumu a to sa týka
všetkého od riffov, cez gitarové, či keyboardové momenty, až po bicie. To
všetko ale prevyšujú veľmi dobrý spev, síce pripomínajúci Brucea Dickinsona,
ale perfektne melodicky a emocionálne zvládnutý. Celá kapela sa snaží
vyvážiť svoju hudbu do dokonalej rovnováhy, čo je ale pre mňa trochu škoda,
keďže žiadna pieseň ma skutočne nezaujala do úplnosti a nie sú tu skutočne
výrazné momenty. Celkovo ale Kattah ukázali svoju schopnosť celkom slušne,
takže nie je ani dôvod prečo si tento album nečeknúť. Len nečakajte majstrovské
dielo.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 6,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
At the Gates – At War with Reality
Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Göteborg, Švédsko
Label: Century Media
Podľa môjho názoru, je to najväčší comebackový album roka.
Jeden z trojky tvorcov gothenburgského melodic death metalu sa vrátili po
neuveriteľných 19 rokoch a to práve v čase, keď jeden z tých
tvorcov svojim najnovším počinom sa akoby navždy rozlúčil s týmto žánrom
a druhý, aj keď stále verný svojmu zvuku, nemá už príchuť pravoverného
gothenburgského zvuku (ak viete, o ktorých kapelách hovorím, máte
u mňa plusový bod J).
Takže s čím At the Gates prišli, s pokračovaním svojho zvuku, ktorá
kulminovala legendárnym Slaughter of the Soul (pre mnohých ľudí najlepší a
najvplyvnejší melodic death metalový album vôbec), alebo s prekvapujúcim
novým zvukom? Našťastie môžem odvetiť, že ide o prvý prípad, hlavne preto,
že ak by sa snažili prísť s niečím iným, tak by ma úprimne riadne nasrali J. Album Slaughter of
the Soul tu nespomínam zbytočne, keďže celkom podobný zvuk môžete očakávať aj
v tomto albume. Avšak sa tu nejedná o prosté využitie slávy
a očakávania s albumom, ktorý znie rovnako ako ich legendárne počiny,
ale ako album, ktorý sa dokáže výrazne vyšpecifikovať od obrovského množstva
kapiel, ktoré sa za ten čas vyrojili. Očakávajte agresívne, chytľavé
a veľmi výrazne riffy a sóla, spojené s miernymi progresívnejšími
a temnejšími pasážami. Lindbergové vokály sa za tých takmer 20 rokov
proste museli zmeniť, ale v tomto prípade dozreli ako víno. Jeho extrémne
emotívne screamy znejú oveľa prepracovanejšie ako v jeho mladosti
a aj vďaka tomu tento album získava ešte väčšiu replay hodnotu. Hudobnícky
je to priam bezchybný album a je jasné, že chlapom táto kapela veľmi
chýbala, takže pre mňa nie je ani dôvod, prečo by som tento album nemal
odporučiť každému milovníkovi tvrdej hudby.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 9,5/10
Liv Kristine – Vervain
Žáner: Gothic Metal
Pôvod: Steimhem, Nemecko
Label: Napalm
Liv Kristine – jedna z najobľúbenejších speváčok
v žánri vďaka svojimi snovými a vysoko položenými vokálmi sa vracia
so svojim ďalším sólovým albumom. V minulosti jej sólové počiny vždy
koketovali s mainstreamovejším popom alebo hard-rockom, ale tento album ju
ukazuje práve tam, kde ju jej milovníci majú najradšej. Strednotempový gotický
zvuk sa vezie počas celého albumu, kde jej hlas vykazuje tú najväčšiu krásu.
Ihneď je jasné že v tomto albume jej hlas bude hrať najväčšiu úlohu, skôr bolo
otázne, čo s tými v pozadí. Vzhľadom na jej minulosť, dá sa veľmi
ľahko predpovedať, že kompozície budú veľmi jednoduché, melodické
a niekedy až predvídateľné, ale vždy majú dostatok vecí, ktoré môžu
poslucháča zaujať. Ak sa pozrieme na jej už takmer 20-ročnú spevácku kariéru,
či to v Theatre of Tragedy, Leaves’ Eyes či dokonca na jej minulé albumy, tak dokážeme všetky
elementy jej hudobnej minulosti nájsť na tomto albume, či typická gotická
krása a pochmúrna melodika, tvrdšie gitarové momenty, maličké stopy symfoniky,
alebo aj niektoré elektronickejšie prvky v popovom štýle. Tento album sa
dá tak trochu považovať ako zrekapitulovanie jej doterajšej tvorby a ak
považujete Liv za jednu zo svojich najobľúbenejších albumov, tak tento album by
vám v žiadnom prípade nemal ujsť.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 4,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10
Nero di Marte – Derivae
Žáner: Progressive Metal
Pôvod: Bologna, Taliansko
Label: Prosthetic
Druhý album tejto kapely Nero di Marte predstavuje, ako sa
dá v žánri tak rozličnom ako je progresívny metal dá ešte viac posunúť
ďalej do nebádaných miest. Ak mám rovno hovoriť o možných vplyvoch kapely,
tak ma napadnú kapely ako Tool alebo Gojira, ale v žiadnom prípade vás
tento opis nepripraví na to, čo na vás čaká v tomto albume. Táto vysoko atmosférická
jazda je totiž taktiež naplnená technickými riffmi podobnými tými v death
metale, komplexnými zložkami a rytmami, na ktoré sa treba poriadne
pripraviť, vokálmi, ktoré zaznievajú ako volanie o pomoc a celková
individuálnosť materiálu. Napriek všetkými technickými zručnosťami
a nepopierateľným talentom kapely je tento album minimálne sústredený na
typické vychvaľovanie a hlavný fokus je v nepopierateľnej atmosfére,
ktoré sú viac typické pre post-rockové kapely. Takú originálnu klímu som naozaj
dávno nezažil, takže je pre mňa osobne veľmi ťažko naozaj popísať, len jednu
vec môžem povedať veľmi jasne: ak máte radi agresívnejšiu variantu
progresívneho metalu, ale rovnako máte radi vysoko atmosférickú hudbu, tak toto
si musíte vypočuť.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 9/10
Originalita: 9,5/10
Hodnotenie: 9/10
Devin Townsend Project – Z2
Žáner: Progressive Metal
Pôvod: Vancouver, Kanada
Label: InsideOut
Devin Townsend je workoholik – to je známy fakt. Rovnako
známy je aj fakt, že jeho materiál sa vždy oplatí čeknúť, či je to pokojný
ambient, alebo hlučný metal s riadnou chytľavosťou, alebo totálne šialená
progresívna šarapata. Tento rok nás Devin obohatil už svojim druhým albumom –
teda opravujem sa, myslel som druhým a tretím naraz. Po étericko-upokojujúcom
Casualties of Cool je tu dlho očakávané pokračovanie príbehu
o mimozemšťanovi závislom na kofeíne, Ziltoidovi. Teda z časti. Tento
takmer dvojhodinový dvojalbum sa v skutočnosti začína kvázi pokračovaním
albumu Epicloud, teda s veľmi prístupnými, chytľavými piesňami, ale s veľmi
bohatou a jasnou atmosférou. Devin s jeho typickým zvukom riffov, vokálov
(áno, aj v tomto prípade Anneke van Giersbergen prepožičiava svoj nádherný
hlas) a produkciou dáva najavo svoj cit pre priame emócie v kompozíciach
a ukazuje, že nemusíte robiť siahodlhé a komplikované seansy na to,
aby ste pravoverne vytvorili veľmi atmosféricky zvuk. V porovnaní
s Epicloud je táto časť trochu melancholickejšia a jednorozmernejšia,
čo môže trošičku sklamať fanúšikov jeho starej tvorby. Prvá časť je ale veľmi
konzistentá a bez slabších stránok. Druhá časť albumu je už skutočným
pokračovaním Ziltoid „muzikálu“ (tu odporúčam si najprv vypočuť alebo
aspoň prečítať texty k prvej časti, aby ste mali prehľad). Tu je hudba
o dosť epickejšia a progresívnejšia, rovnako ako v prvej časti
a mnohí znalci ľahko zachytia prvky alebo rovno odkazy ku nej. Avšak nie
je až tak agresívna ako v jednotke, čo je asi jej jediný vážny rozdiel. Tu
samozrejme odporúčam sledovať texty, ktoré sú naplnené vtipnými momentmi.
Napriek tomu, že je to prakticky iný koncept, ako jej prvá časť, jej atmosféra a nálada ostáva nezmenená,
takže konzistentnosť je tu jasná. Úprimne Devin nič nové neukázal, čo je
vzhľadom na jeho obrovskú hudobnú rozličnosť trochu sklamaním, ale celkovo
Devin vydal ďalší album, ktorý jeho fanúšikovia budú milovať.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 8,5/10
Witchmaster – Antichristus Ex Utero
Žáner: Black/Thrash Metal
Pôvod: Poľsko (teraz Londýn, Veľká Británia)
Label: Osmose
Piaty album a prvý po piatich rokoch týchto Poľských
neznabohov sa nesie v duchu nekompromisného a oldskúlového zvuku toho
najtemnejšieho thrashu, aký si môžete predstaviť. Chladivosť blackových riffov
striedajú tie extrémne thrashové, ale nestrácajú ani trochu na svojej
zlovestnosti. Týmto sa práve zaručuje hudba pre pravoverných, kde melódia nehrá
žiadnu úlohu, len poriadna rýchlosť a zlovestnosť. Každá jedna pieseň
prechádza veľmi rýchlo, vďaka čomu je tento album pomerne krátky. Táto dĺžka
ale bohato stačí na poriadny masaker, ktorý táto kapela bez problémov šíri.
Oldskúlovosť v riffoch a vo zvuku mi veľmi ľahko pripomínajú albumy
vydané ešte v 80-tych rokoch, kedy extrémny metal sa práve vynáral. Toto
je aj rozhodujúci faktor tohto albumu, neukazuje síce nič nové, ale dáva
poriadne na frak každému, ktorý sa mu postaví do cesty. Oldskúloví fajnšmekri
si pochutia na tomto albume, ale kvôli jeho chýbajúcej progresivite
a prílišnej cesty naspäť do starších dôb môžu ľudia zvyknutí na dnešnú
tvorbu len pokrčiť plecami.
Melódia: 3/10
Tvrdosť: 9/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Vesania – Deus Ex Machina
Žáner: Symphonic Black/Death Metal
Pôvod: Legionowo, Poľsko
Label: Metal Blade
Kapela Vesania, asi najviac známa jej frontmanom Orionom
(basgitarista Behemoth) vydáva svoj štvrtý album a prvý po dlhých siedmych
rokoch. Ich zvuk je od prvého momentu naplnený intenzitou, ktorá je svojim
spôsobom typická pre mnohé poľské extrémne kapely. Množstvo blastbeatov a dvojkopákov,
drsné, ale rovnako aj atmosférické riffy a veľká zlovestnosť sú hlavným
znakom tohto albumu. Ako bonus, ktorý je rovnako dôležitý pre tento album sú
symfonické aranžmá, ktoré pridávajú osobitý nádych nielen hudbe, ale aj
celkovej nálade albumu. Tieto symfonické momenty totiž nie sú typické,
pripomínajú skôr veľmi temný cirkus a to buď svojimi melódiami, ale aj
svojim zvukom, ktorý sa mnohokrát vystrieda s elektronickejšie znejúcimi
melódiami. Ak poznáte Oriona iba z jeho pôsobenia v Behemoth, možno
vás prekvapia jeho vokály: sú typicky blackové, len s pridanou hodnotou
mnohých čistých melodickejších
chorálových spevov. Každá pieseň sa nesie v bizarnom cirkusovom
tóne, ale z celkového hľadiska sa jedná o typický black/deathový
album. Veľa výnimočných situácii tu nezažijete, ale celkom solídny album je to
rozhodne.
Melódia: 5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 7,5/10
Necrophagia – WhiteWorm Cathedral
Žáner: Death Metal
Pôvod: Wellswille, USA
Label: Season of Mist
Kapela Necrophagia je považovaná za jednu z úplne
prvých death metalových kapiel, avšak veľa slávy si počas svojej kariéry
nezažila. Teraz sa vracajú s novým albumom, ktorý predvádza ich zmysel pre
oldskúlovosť a temnotu. Kapela sa počas kariéry venovala hlavne hororom
a ak máte dostatočnú znalosť pre tento filmový žáner, budete mať možnosť
spoznať presne, o ktorom konkrétnom filme kapela rozpráva. Veľa rýchlosti,
alebo brutality tu nečakajte, riffy sú oldskúlové, ale je tu dosť zjavná
strašidelná atmosféra, hlavne vďaka keyboardovým momentom, ktoré veľmi jasne
obohacujú zvuk tohto albumu. Je tu aj množstvo samplov z rôznych filmov,
takže hororoví fanatici môžu hádať, skadiaľ dané zvukové stopy pochádzajú.
Celkovo tento album pôsobí jednoliatym dojmom a prakticky každá jedna
skladba sa nesie v rovnakej vlne. Monotónny tento album rozhodne nie je,
ale chýba tu jednoznačne pocit väčšej rozličnosti medzi skladbami. Nový album
Necrophagie zapôsobí pre hororový fajnšmekrov a milovníkov klasických
death metalových kapiel.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 5,5/10
Hodnotenie: 7/10
Engraved Disillusion – The Eternal Rest
Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Taunton/Wellington, Veľká Británia
Label: žiadny
Kapela Engraved Disillusion prichádza so svojim druhým
albumom, ktorý prináša trochu iný pohľad do sveta melodeathu. Od začiatku je
ihneď vidieť, že tón kapely bude viac zameraný na trochu epickejšie kompozície
s dôrazom na melodickejšie gitarové pasáže atmosférickejšie riffy.
Samozrejme tento album je bez žiadnych pochýb melodeath a mnoho ríff
a sól majú svoj typický melodeathovský zvuk, ale kompozície, celkové tempo
a celkový koncept albumu skôr pripomína rôzne powermetalové albumy, len
s väčšou melanchóliou. Okrem riffov, ktoré majú dostatok rozličnosti, sú
tu aj vokály, v ktorých sa striedajú growly, screamy a čisté
melodické spevy. Atmosféru dopĺňajú občasné keyboardové a akustické momentíky,
ktoré pridávajú melancholiku ku celkovej hudbe. Avšak to, čo túto kapelu
odlišuje od mnohých ostatných je schopnosť vytvárania silnej atmosféry, ktorá
hlavne v dnešnej dobe dosť chýba. Môže za to aj produkcia, ktorá je zrejme
urobená skôr z finančných limitov než na úmyselné vytvorenie atmosféry, čo
ale v tomto prípade vôbec nevadí. Engraved Disillusion si ma novým albumom
získali a ľudia, ktorí obľubujú atmosférickejší melodeath si ho takmer
určite taktiež obľúbia.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8,5/10
Fimbulvet – Frostbrand – Eines Bildnis Tracht
Žáner: Pagan Black Metal
Pôvod: Schmalkalden, Nemecko
Label: Einheit
Kapela Fimbulvet so svojim štvrtým albumom preukazujú svoju
pohanskú hrdosť tým najčistejším spôsobom. Hneď ako prvá vec, ktorú som si
všimol bola dosť nízkonákladová produkcia, ktorá k takejto hudbe patrí.
Tento album je ale oveľa melodickejší, ako štandardné black metalové albumy,
keďže je tu jasný folk metalový podtón (avšak okrem intra žiadne folkové
nástroje tu nenájdete). Celkom melodické riffy sa striedajú s viac thrashovo-blackovými
a podobným spôsobom sa riadi aj ostatok ich hudby, či sa to týka striedaním
škrekľavých a melodických vokálov, mnohými melodickými aj chaotickými sólami,
aj celkovými kompozíciami, ktoré majú podobný nádych. Okrem toho sa tu objavia
niektoré akustické pasáže, ktoré vedia doplniť celkovú atmosféru. Celkovo sa tu
jedná ale o dosť priemernú pagan black metalovú nahrávku, ktorá neponúka
nič extra a niekedy jej produkcia dokáže spraviť nechcenú šarapatu.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 5/10
Hodnotenie: 7/10
One Step Beyond – The Music of Chance
Žáner: Experimental Death Metal
Pôvod: Adelaide, Austrália
Label: Metal Scrap
Tretí album austrálskej kapely One Step Beyond sa začína ako
bežná mierne melodická death metalová mastenica, kde riffy sú štandardné,
vokály škrekľavé s niektorými dosť chytľavými melódiami, ale tento začiatok
dokáže veľmi silno dostať do omylu. Bez žiadneho upozornenia sa z ničoho nič
vyvalí funky basa a ska rytmus a nálada sa otočí o 180 stupňov.
Neskôr sa to postupne dostane do pôvodných koľají, ale zanechá sa ten divný
dojem. Takto tento album pokračuje až do konca. Solídny melodický death metal
sa ihneď premení na niečo nečakané a postupne sa vráti naspäť do starých
koľají – v každej jednej piesni. Kapela má ale jednoznačne dosť
natrénované, vedia zahrať aj dosť technické momenty s komplikovaným rytmom,
vedia sa upokojiť a vedia byť niekedy dosť šialení. Všetko je síce fajn,
len všetko je akoby pozliepané dokopy bez nápadu a mnohokrát dané pasáže
nesedia tak veľmi, že som si často pomyslel že to začala nová pieseň bez tichej
prestávky, lenže až potom zistí, že daná pieseň stále ide. One Step Beyond
ponúka zaujímavú kombináciu death metalu s mnohými nečakanými momentmi,
len problém prevláda v nepremyslených kompozíciach a celkového zvuku
bez hlavy a päty.
Melódia: 6,5/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 8/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 7/10
Bohužiaľ, momentálne nie sú žiadne piesne z tohto albumu nahodené na Youtube.
Bohužiaľ, momentálne nie sú žiadne piesne z tohto albumu nahodené na Youtube.
Dark Flood – Inverno
Žáner: Melodic Death Metal
Pôvod: Oulu, Fínsko
Label: Haunted Zoo
Štvrtý album týchto Fínov a ich prvý po ôsmych rokoch prináša
pravoverný fínsky melodeath. Fínsky melodeath sa zväčša odlišuje svojou melancholickejšou
náladou a zvýšeným použitím keyboardov. Presne toto je aj prípad Dark
Flood. Strednotempové riffy, ktoré vedia zaujať svojim zvukom, ale aj relatívnou
jednoduchosťou, za ktorými zľahka vznášajú keyboardové melódie, jasné a melodické
sóla a samozrejme striedanie tvrdých growlov a veľmi melodických spevov.
Tento album akoby symbolizoval všetko, čo je pre typický fínsky melodeath
typické bez pridanej hodnoty. Sú tu ihneď viditeľné vplyvy od ich známejších
kolegov z melodeathu, či dokonca power metalu. Tento album je presne
určená pre milovníkov tohto zvuku, len je od prvých nôt jasné, že kapela v skutočnosti
absolútne s ničím novým neprišla. Nový album od Dark Flood je síce
solídny, ale veľmi málo svojský.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 3,5/10
Hodnotenie: 7,5/10
Falls of Rauros – Believe in No Coming Storm
Žáner: Atmospheric Black Metal
Pôvod: Portland, USA
Label: Nordvis
Kapela Falls of Rauros prichádza so svojim tretím albumom,
ktorý prináša melanchóliu spojenú s folkovou spojitosťou s prírodou.
Suchá produkcia tohto albumu je trochu nezvyčajná na takýto žáner a mám pocit,
že lo-fi produkcia s veľkým množstvom echa by tomuto albumu veľmi pomohlo.
Napriek tomu máme do činenia s až depresívnym albumom, s prekvapujúco
melodickými riffmi, mučiacimi vokálmi a stredným tempom (dokonca aj
blastbeaty sú výrazne spomalené). Niektoré akustické momenty dokážu upokojiť
celkovú atmosféru a vedia dostať poslucháča do úplne inej, oveľa
optimistickejšej scenérie, teda až kým sa všetko nevráti do starých koľají. Tieto
pasáže sú aj dôvodom, prečo by ste nemali brať tento album ako typický
atmosférický black, deje sa tu totiž oveľa viac ako pri typických albumoch.
Dokonca aj tie hlučné momenty sú veľmi bohaté na zaujímavé melodické momentíky.
Nový album Falls of Rauros by sa teda mala vnímať ako niečo celkom iné a preto
by aj typickí blackmetaloví milovníci mali ho vypočuť.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8/10
Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Neurotech - Infra
Versus Ultra: Symphonic Industrial Metal, Slovinsko
Fangtooth - ...As We
Dive Into The Dark: Doom Metal, Taliansko
Dawnbringer - Night
Of The Hammer: Heavy/Black Metal, USA
Stéphan Forté -
Enigma Opera Black: Progressive/Neoclassical Metal, Francúzsko
Soulmass - Despairing
Fates: Death/Doom Metal, USA
Pestilential Shadows
- Ephemeral: Black Metal, Austrália
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára