Metalový týždenník 2014

Týždeň 25: 16.6 – 22.6.

Heidra – Awaiting Dawn

Žáner: Folk/Viking Metal

Pôvod: Kodaň, Dánsko

Label: Mighty

Skupina Heidra sa predstavuje metalovému svetu svojim debutovým albumom. Kapela má ambíciu stať sa jedným z lídrov dnešného folk/viking metalovému žánru vďaka svojim naozaj chytľavým gitarovým melódiam, klávesom, ktoré sa tiež vedia dať do popredia vďaka svojim vychytávkam a celkovým veselo-epickým vyznením. Striedajú sa tu škrekľavé blackové vokály s až powermetalovými melodickými spevmi a občasnými chorálmi. Piesne majú veľmi zaujímavý spád a dokážu rozveseliť nejednú pohanskú dušu. Len niečo mi to tu setsakramentsky pripomína. Netrvalo dlho a zistil som, že táto kapela, napriek svojim nesmiernym kvalitám je až príliš ovplyvnená tvorbou Ensiferum. Melódie, tempá, riffy, spevy, klávesy - toto všetko je tak podobné tejto fínskej partii, že keby ste mi náhodou pustili tento album chceli by ste mi dať hádať, že kto to je, tak po celý čas by som vám natvrdo hovoril, že je to Ensiferum. Aj keď na obranu Heidry musím povedať, že by to bol veľmi dobrý album Ensiferum. Vážne, okrem tejto až bezočivej kopírke nemôžem vážne nič zlé povedať o tomto albume. Heidra má možno ambíciu stať sa jedným s lídrom žánru, ale to by museli najskôr hrať niečo viac svoje.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 3,5/10

Hodnotenie: 8/10

Septicflesh – Titan

Žáner: Symphonic Death Metal

Pôvod: Atény, Grécko

Label: Season of Mist

Odkedy Septicflesh spravili svoj comeback robili vždy úžasné, temné a epické albumy. Na ich najnovší počin Titan som sa teda veľmi tešil, ale mal som aj mierne obavy, či ich formula, ktorá vždy prinášala nesmiernu kvalitu, nezačne trochu haprovať. Ako vo svojich dvoch predchádzajúcich počinoch, kapela si zobrala na pomoc ich takmer piateho člena - Pražský Symfonický Orchester, ktorý aj tentokrát urobil nesmierne skvelú prácu pri hraní tých najtemnejších symfonických aranžmánov, aké si môžete predstaviť. Na albume nechýba ani množstvo chorálov, ktoré vynikajúco dopĺňajú túto atmosféru. Čo sa týka kapely, musíte ale očakávať takmer na vlas rovnaký výkon ako minule – temný death metal, s masívnymi growlami, občasným melodickým spevom, ale s relatívne jednoduchými riffmi, ktoré slúžia ako doprovod k tej masívnej symfonickej časti. V niektorých momentoch sa mi osobne kapela až vytrácala pod tými neskutočne bombastickými symfonickými momentmi, čo ale nijak nestráca na kvalite tohto albumu. Septicflesh so svojim novým albumom iba potvrdzujú, prečo práve oni by mali byť považovanými za najlepšiu metalovú kapelu, ktorá pracuje so symfóniou. Je to proste ich ďalšie majstrovské dielo.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 9,5/10

Crosswind – Vicious Dominion

Žáner: Power/Speed Metal
Pôvod: Thessaloniki, Grécko
Label: No Remorse

Kapela Crosswind funguje už takmer 20 rokov, ale iba teraz sa im podarilo vydať debutový album, takže som bol zvedavý, či bude v tomto prípade dominovať začiatočnícka neskúsenosť, ale i dravosť, alebo to bude suverénny, veteránsky album, ktorý ale neoplýva veľkou originalitou. Už hneď po niekoľkých minútach mi bolo ale jasné, že to bude ten druhý prípad. Kapela hraje druh Power Speedu, ktorý dominoval zhruba na konci deväťdesiatych rokoch. Rýchle a muzikantsky veľmi kvalitné kompozície na čele s rýchlymi sólami a veľmi vysoko postavenými vokálmi. Je to presne ten druh power metalu, kde všetko do bodky je presne také, čo sa od power metalu očakáva. Nemôžem ale našťastie povedať, že to je nejaký tuctový album. Piesne majú poriadny spád a nápady sú naozaj dobré. Kapela Crosswind neukazuje dokopy nič, čo by v rámci žánru bolo prekvapujúce, ale má to svoje kvality a fanúšikom žánru tento album rád odporučím.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 3,5/10

Hodnotenie: 7/10

Boris – Noise

Žáner: Shoegaze/Sludge Metal/Post-Rock
Pôvod: Tokio, Japonsko
Label: Sargent House

Kapela Boris je jedna z tých kapiel, ktorá sa nikdy neobmedzuje čo sa týka žánrov hudby a aj preto sa málokedy dá odhadovať čo prinesú s ich novým kúskom. Ich už neuveriteľný dvadsiaty-deviaty album tento trend len potvrdzuje. Pri novom albume Noise sa ale táto japonská trojica rozhodla ísť takým smerom, že sa dá málokedy odhadnúť, čo prinesie ich nasledujúci song, či nebodaj pasáž piesne. Môžete tu očakávať hlasné, ale veľmi atmosférické a melodické post-rockové momenty, ktoré vystriedajú ešte hlasnejšie husté sludgeovské riffy len na to, aby sa ukľudnili v ambientných vodách. Samozrejme nechýbajú občasné drone doomové momentíky, vďaka ktorým sa Boris tak preslávili, ale taktiež vás ešte prekvapia J-popovými pasážami. Tento album je plný rozličností, ktoré ale podľa môjho názoru nefungujú vždy. Boris sa kvôli týmto rozličnostiam dostávajú niekedy do obzvlášť divných situácii, ale niekedy sa vedia vďaka tomu priblížiť ku atmosférickej dokonalosti. Boris je jedna z kapiel, ktorá vždy bude prekvapovať. Prekvapila aj teraz, prekvapila celkom v dobrom, lenže ich zlatým časom sa to stále nevyrovnáva.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 8/10

Tankard – R.I.B.

Žáner: Thrash Metal
Pôvod: Frankfurt, Nemecko
Label: Nuclear Blast
Už šestnásty album najznámejších pivných thrasherov pokračuje v ich mašinérii poháňaným chmeľom. Jedná sa o thrash toho najoldskúlovejšieho strihu s tou správnou nemeckou príchuťou. Riffy režú ostošesť, bicman bije, akoby mu išlo o život a samozrejme vokály sú presne také zlé ako sú zároveň dobré. O Tankard sa toho ani nedá viac toho povedať, keďže ich poriadne poctivý thrash by mal byť každému jasný a ich celkom humorné texty dodávajú tomu špecifickú príchuť. Piesne sa takmer vždy držia jednoduchších postupov s len občasnými sólami, ale nazvať tento album ako priemerný thrash by sa k tomuto naozaj nehodilo. Každá pieseň má svoj druh kvality a dokáže svojim spôsobom zaujať. Lenže nie je tu ozaj nič také, čo by sa dalo považovať za naozaj výnimočné, takže týmto mi stačí povedať, že nový Tankard sa drží svojej tradície pevne, lenže čakať niečo naozaj zaujímavé by bolo asi zbytočné.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 3,5/10

Hodnotenie: 7/10

Night Mistress – Into the Darkness

Žáner: Heavy Metal
Pôvod: Skarzysko-Kamiena, Poľsko
Label: Power Prog

Druhý album týchto mladých poliakov sľubuje ten najklasickejší druh metalu a to aj dostávame. Piesne väčšinou v strednom tempe s klasickými hevikovskými riffmi a veľmi melodickými vokálmi. Tento album symbolizuje presne to, čo ľudia by mali očakávať od bežného heavy metalu a to v dobrom aj v zlom. V dobrom určite vďaka veľmi kvalitnému výkonu, ktorí všetci členovia predvádzajú, hlavne o spevákovi sa v niektorých momentoch som sa až v dobrom divil, čo to ten v tom albume vystrája. Na druhej strane je tu ten faktor toho, že všetko tu už bolo a že všetko je už dookola tak obohraté, že človek stráca záujem počas počúvania napriek veľmi kvalitnému výkonu všetkých hráčov. Osobne som nepočul nič také čo ma fakt zaujalo. Pre poslucháčov, ktorých klasický hevík nikdy neomrzí sa to možno bude páčiť, ale podľa mňa aj oni musia uznať, že tento album naozaj nič výnimočného neponúkam. Dávam ale body navyše za naozaj slušné muzikantské výkony, takže tak :).

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 2,5/10

Hodnotenie: 6/10

Nanešťastie, nemohol som nájsť video z tohto albumu v Youtube.

Cannabis Corpse – From Wisdom to Baked

Žáner: Death Metal
Pôvod: Richmond, USA
Label: Season of Mist

Majstri deathmetalového húlenia (inak ich neviem nazvať :D) sa vracajú štvrtým album. Myslím si, že ľudia by ich mali poznať skôr podľa ich hudobníckeho nasadenia, než nad ich menom a štatútom parodickej kapely. Samozrejme, paródie na rôzne klasické názvy piesní sú tu (tentokrát sa chlapi najviac navážali do Schuldinerových Death) a sú tu veľmi humorné texty o tej zelenej onej, ale žiadne hudobné srandy tu nehľadajte. Hudobne je to vážny a poriadne hustý death metal s maličkou štipkou technikality. Vokály sú riadne brutálne, rovnako ako riffy, proste všetko na tomto albume je to, čo sa od kvalitného deathu očakáva. Netreba hľadať dajakú veľkú originalitu (teda okrem textov), ale na to sem poslucháči určite neprišli. Jediné čo mi ale trochu vadí je jednotvárnosť piesní: každá pieseň je už dopredu známa o čom bude, takže aj hudobne je to stále tá istá káva. Ale treba uznať, že na kapelu, ktorá má reputáciu čistej recesie, vie to poriadne natočiť a vyrovnať sa o dosť väčším esám.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8/10

Serdce – Timelessness

Žáner: Progressive Death Metal

Pôvod: Minsk, Bielorusko

Label: Blood

Bieloruská kapela Serdce vydáva svoj štvrtý album, ktorý ma prekvapil v tak veľa ohľadoch, že neviem poriadne, kde začať. No začnem asi tým, že som v žiadnom prípade nečakal také niečo od kapely, ktorá takmer vôbec nie je preslávená metalovými kapelami. Serdce proste hraje hudbu, za ktorý by sa nehanbili ani tá najväčší progresívni majstri! Kapela sa dá stále považovať za death metalovú, ale je tu omnoho viac. Od pasáží typické, skôr pre klasické prog metalové kapely, cez jazz, avantgardu až po psychedéliu, táto kapela rozdáva jeden trik za druhým a nestačím sa až diviť. Avšak toto nie je len nejaká totálna šialenosť bez hlavy a päty. Striedajú sa totiž veľmi kľudné a atmosférické momenty s tými intenzívnymi a šialenými tak bezchybne, že si úprimne neviem predstaviť tento album bez jedného či druhého. Tie intenzívne momenty majú často príchuť Dream Theater na LSDčku a to už musí presvedčiť každého pochybovača, že táto kapela má neuveriteľný talent, ktorý ho využíva do totálneho maxima. Párukrát sa mi tá podobnosť s Dream Theater zdala až príliš veľká ale nič tomu nemení na fakte, že kapela Serdce s novým albumom má tendenciu presvedčiť veľkú masu progresívnych nadšencov a vy by ste určite nemali túto vec premeškať.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 9,5/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 9,5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť

Aldious - Dazed And Delight – Power Metal, Japonsko

FireForce – Deathbringer – Power Metal, Belgicko

Metalový týždenník 2014

Týždeň 24: 9.6 – 15.6.

Arch Enemy – War Eternal

Žáner: Melodic Death Metal

Pôvod: Halmstad, Švédsko

Label: Century Media

V posledných niekoľkých mesiacoch sa o Arch Enemy rozprávalo viac než dosť a to najmä o odchode Angely Gossow z kapely a príchode Alissy White-Gluz z The Agonist. Podľa môjho názoru neexistovala lepšia náhrada za Angelu, aj keď Alissa má veľa toho rozdielneho, hlavne čo sa týka výzoru. Čo je ale u nej najdôležitejšie sú jej spevácke schopnosti a týmto sa Angele dokáže vyrovnať hádam najlepšie. Nový album tejto kapely prináša teda stále ten zvuk kapely, na ktorý sú fanúšikovia zvyknutí. Tvrdé thrashovo tiahnuté riffy, parádny výkon na bicích a extrémne chytľavé melódie, ktoré dokážu rozospievať nejedno publikum. Alissa samozrejme robí to ten perfektný ženský growl, ale na rozdiel od svojej predchádzajúcej kapely, nie je tu ani jeden moment melodického spevu. Písal som síce že Arch Enemy novým albumom pokračuje vo svojom zabehnutom zvuku, sú tu dosť zaujímavé hudobné novinky, na čele so symfonickými pasážami, ktoré sa v niektorých piesňach objavia. Všetky tieto novinky neskutočne pomáhajú celkovému zvuku albumu a môžem rovno povedať, že tento album určite bude patriť medzi tie najväčšie klasiky kapely aj vďaka nim. Naozaj som márne hľadal čo i len jednu slabú stránku albumu, niečo, čo nemuselo sadnúť; proste každá pieseň je v niečom výnimočná, buď to melódiami, nečakanými zvratmi, alebo perfektnou energiou. Fanúšikovia Arch Enemy musia byť maximálne spokojní s týmto albumom a ak ste boli skeptickí po odchode Angely z kapely, nemusíte sa báť, pretože nový album Arch Enemy je totálna pecka a nič iné ako plný počet si nezaslúži :)

Melódia: 8/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 10/10

Scamp – The Deadcalm

Žáner: Thrash/Groove Metal

Pôvod: Aarhus, Dánsko

Label: Scarlet

Druhý album tejto party a taktiež prvý s novým spevákom Michaelom Bogballem (ex-Mnemic) ukazuje moderný metal v tej svojej najčistejšej forme. Riffy sedemstrunových gitár, ktoré sa opierajú hlavne na tie najhrubšie tóny vo veľmi tesnom spojení s až mechanicky presnými bicími. Piesne sa držia svojho až thrashovému základu, kde riffy s vykričanými vokálmi riadne dávajú zabrať ušným bubienkam. Piesne sa síce držia typickým postupom kapela vie nahodiť pasáže, ktoré sa mierne vymykajú norme. Tento zvuk sa drží počas celého albumu a keďže nie sú tu piesne, ktoré by sa príliš odlišovali rýchlosťou alebo atmosférou, je tu tendencia opakovania podobných nápadov a dosť dlhá stopáž albumu mu tomu taktiež nepomáha. Kapela Scamp je ale napriek tomu veľmi solídna kapela a milovníci modernejšej formy metalu si určite prídu na svoje.

Melódia: 6,5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 7,5/10

Body Count – Manslaughter

Žáner: Hardcore/Rap Metal
Pôvod: Los Angeles, USA
Label: Sumerian

Kapela Body Count na čele s legendárnym rapperom Ice-T sa vracajú po dlhom čase s novým albumom. Kapela Body Count bola vždy unikátna svojim spojením hardcoru a rapu a inak to nie je ani týmto albumom. Množstvo tvrdých riffov a mošovacích pasáží s miernou príchuťou thrash metalu robia viac než len solídnym doprovodom rapovému základu Ice-T. Tento album neznie akoby jeden žáner by mal hrať prím v tomto albume, všetko práve znie tak, akoby každý člen kapely bol si sám sebe rovným. Ice-T má svoje tvrďácke gangsterské reči, ale aj mnohé humorné momenty, vďaka ktorým je jeho výkon veľmi dobrý v rámci žánru. Hardcorová hudba, ktorá ju sprevádza je na výbornej úrovni, málokedy robí kompromisy kvôli spevu, má svoje veľmi chytľavé momenty a dokonca sóla, za ktoré sa nemusia hanbiť ani majstri žánru. Sú tu ale songy, ktoré by som považoval za takmer až zbytočné a trochu kazili celkovú náladu. Taktiež tento album neukazuje nič svetoborné a ak poznáte Body Count tak máločo vás tu prekvapí. Nový Body Count prišiel po veľmi dlhom čase, ale pre milovníkov rapu v metale určite mudelo to čakanie stáť za to.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 6,5/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Wretched – Cannibal

Žáner: Technical Death Metal/Deathcore
Pôvod: Charlotte, USA
Label: Victory

Štvrtý album týchto týpkov sa vezie v poctivom modernom death metale a všetkými jeho vlastnosťami. Väčšina albumu sa tiahne v trochu technickejšom ráze, teda klepačky, riffy a sóla vo vysokej rýchlosti sú tu samozrejmosťou, ale zase nejakú prehnanú gitarovú masturbáciu tu nečakajte. Album má tu aj dosť deathcoreového zázemia, len na rozdiel od typického deathcoru tu chýbajú breakdowny a nahrádzajú ich veľmi zaujímavé a originálne vyhrávky, ktoré sú niekedy melodické, niekedy tichšie a niekedy ešte intenzívnejšie ako zvyčajne. Riffy teda majú dosť veľa variability a dokážu zapôsobiť pri každej „konfigurácii“, rovnako ako vokály, ktoré ale stále sú čisto growlované či screamované. Špeciálnu zmienku musím ale dať pasážam, ktoré sa veľmi vymykajú bežnému zvuku albumu, tie sú totiž najväčším highlightom celého albumu, vďaka svojej veľmi zaujímavej atmosfére a celkovému odľahčeniu, ktorá sa niekedy rovná úplnej kráse. Sú tu ale pasáže, pri ktorej sa kapela až príliš snaží napriek tomu zanechať svoj typický zvuk, čo vyústi k takmer opakujúcim momentom v rámci albumu. Wretched ale týmto albumom určite vykazuje svoju nesmiernu kvalitu a tento album určite odporúčam.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Trap Them – Blissfuck

Žáner: Grindcore/Crust
Pôvod: Seattle, USA
Label: Prosthetic

Trap Them si za svoju celkom krátku kariéru dokázali vybudovať dosť kultový status vďaka svojemu temnému a poriadne drvivého grindu s príchuťou crustu. Tak ich štvrtý album bol pochopiteľne očakávaný ako niečo podobné. Lenže Trap Them určite ľudí prekvapili hneď niekoľkými vecami. Za prvé, ich zaujímavý koncept menovania skladieb podľa dní týmto albumom končí a za druhé, sú tu dlhšie skladby, ktoré by sa dali považovať až nezvyčajne dlhé na žáner. Hudobne to pokračuje presne podľa toho drvivo-temného grind/crustu na ktorý nejedno ucho začne vibrovať z ich intenzity. Poriadne hustý zvuk gitár, k tomu tie pravé riffy a solídne bicie dodávajú veľké množstvo energie a frustrovaco-kričiace vokály pridáva k tomu podpis. Lenže je tu aj veľké množstvo spomalených pasáží, ktoré dodávajú až nečakanú hĺbku a týmto sa tento album najviac odlišuje od ich predchodcov. Album ale podľa môjho názoru kvôli tomu stráca dosť zo svojej intenzívnej atmosféry. Trap Them teda vydáva ďalší album plný intenzity, ktorý dokáže vyvolať mohutné reakcie spojenú s nie až tak vydarenými spomalenými pasážami.

Melódia: 2,5/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8/10

Incantaion – Dirges of Elysium

Žáner: Death Metal

Pôvod: Johnstown, USA

Label: Listenable

Ďalšia death metalová legenda sa vracia so svojim novým albumom a učí mladú generáciu ako sa to naozaj robí. Husté, temné a miestami až brutálne riffy sú tou najhlavnejšou ingredienciou ich najnovšieho počinu a je jasné, že títo veteráni sú natoľko skúsení, že každý z nich bude mať vysokú účinnosť. Piesne sa málokedy dostávajú do nejakej extrémnej rýchlosti, sú tu zväčša strednotempové songy s množstvom spomalených pasáži či dokonca piesní, ktoré len pridávajú na intenzite. Vokály sa málokedy dostávajú z jednej tóniny, ale to v tomto prípade až tak nevadí, pretože len dávajú priestor na tie masívne riffy, ktoré tento album sprevádzajú. Tento album by som považoval jeden z tých, ktorých by som ani neodporúčal počúvať ľuďom so slabšou povahou, keďže tá temnota je tak intenzívna že môže to mať pre týchto ľudí dlhodobé následky. Incantation proste spravili album, ktorý ani na sekundu nestráca so svojej intenzity a milovníci žánru budú len krochkať blahom.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 9,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Meadows End – Sufferwell

Žáner: Symphonic/Melodic Death Metal

Pôvod: Örnsköldsvik, Švédsko

Label: žiadny

Druhý album tejto švedskej formácie sľubuje deathmetalovú dávku so značným symfonickým zastúpením. Hudobne sa to teda do bodky zapĺňa, len otázne je či sa tieto dve odlišné žánre u tejto kapely dokážu skombinovať aby to bolo bez kompromisov. Musím povedať že nie. Death metalové pasáže sú museli byť melodickejšie aby ladili spolu so symfóniou a symfónia na druhej strane musela trochu ubrať zo svojej pompéznosti aby zostalo miesto pre death metal. Inak sú tu celkom dobré nápady, zaujímavé aranžmány a hlavne piesne ktoré majú dušu. Kapela sa nebojí pridať melodické vokály na miesta, kde je to vhodné a na miestach, kde tvrdosť hrá prím, je tam jasná suverénnosť u členov. Ale v dnešnej dobe, kde spájanie symfónie s death metalom je celkom bežné, sa tento album trochu stráca kvôli jasnými a trochu predvídateľnými postupmi a malým počtom skutočne pamätných momentom. Meadows End ale ukazuje svoju kvalitu a je tam evidentná ambícia stať sa celkom úspešnou.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7,5/10

Deathstars – The Perfect Cult

Žáner: Industrial Metal
Pôvod: Strömstad, Švédsko
Label: Nuclear Blast
Deathstars je kapela, ktorá si získala status milovanej kapely od jednej skupiny ľudí a nenávidenej od druhej skupiny. Ich jednoduchý, klávesmi ťahaný industrial metal na čele s baritónovým „spevom“ (podľa mňa to ani spev nie je) priniesol pre nich slávu, ale aj mnoho posmešných reakcií. Takže ako sa drží ich nový počin? No pravdepodobne asi tak, ako by to každý očakával, všetko je tu rovnaké. Úplne jednoduché songy, v ktorých klávesy hrajú absolútnu dominantu, vokály ponúkajú svoju unikátnu príchuť a všetko ostatné, teda gitary, basy aj bicie, sú len akoby na pozadí. V minulosti tento štýl slávil dosť značný úspech a kapela sa dosť mylne nazdáva, že opakovanie všetkých elementov svojich štýlov bude sláviť úspech večne. Ako dobre tento album obstojí u publiku, čo sa týka predajnosti, je ešte otázkou budúcnosti, ale to čo môžem o tomto albume povedať, že okrem trochu pochmúrnejšej atmosfére oproti ich predchádzajúcim albumom, tu proste nevidím nič nové. A to ich veľmi jednoduchej tvorbe vôbec nepomáha. Fanúšikovia kapely si stále nájdu to svoje, lenže aj oni musia uznať, že tejto ešte stále mladej kapele dochádza šťava.
Melódia: 6,5/10
Tvrdosť: 3/10
Komplexnosť: 1,5/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 4/10

Darkest Era – Severance

Žáner: Heavy/Celtic Metal
Pôvod: Belfast, Veľká Británia
Label: Cruz Del Sur
Druhý album tejto kapely zo Severného Írska ponúka to, čo vedia najlepšie práve oni – keltský metal hocijakej podoby. Keď si ale spomenieme na keltský metal z Írska, tak pre mnohým napadne iba jedna kapela – Primordial. A práve túto kapelu mi nový album Darkest Era pripomína. Lenže našťastie nejedná sa o nejakú bezduchú kopírku, keďže Darkest Era má jednoznačne svoje vlastnosti. Asi jediná skutočná vec, ktorá sa veľmi podobá Primordial sú vokály. Tento epický, dramatický a melodický vokál hrá prím v tomto albume, aj keď samozrejme ostatní členovia kapely tiež nepostávajú vzadu. Kapela hraje klasický heavy metal, ktorý by ste bez problémov našli v klasických nahrávkach z 80-tych rokov. Pridajte k tomu občasné blackové a folkom inšpirované pasáže (nie, folkové nástroje tu nenájdete) a máte perfektný príklad keltského metalu, ktorý pohladí uši. Piesne majú vždy niečo do seba, aj keď úprimne nevykazujú nič naozaj inovatívne. Trošku mi tam vadila slabšia produkcia a na môj vkus bolo tých keltských motívov trochu málo, myslím si že nový album Darkest Era si obľúbia množstvo ľudí zaujímajúcich sa o tento žáner.
Melódia: 8/10
Tvrdosť: 5/10
Komplexnosť: 6,5/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8,5/10

Profetus – As All Seasons Die

Žáner: Funeral Doom Metal
Pôvod: Tampere, Fínsko
Label: Svart
Tretí album týchto tajomných fínov prináša to najtemnejšie, najmelancholickejšie a najdepresívnejšie vyznenie hudby, aký si môžete predstaviť. Ich druh Funeral Doom Metalu sa drží v tých pomalých vodách, na ktorých sú znalci žánru zvyknutí. Veľmi dlhé a ťahavé riffy, ktoré sú podporované rovnako pomalými bicími, ktoré búšia v samotných hĺbkach tých najtemnejších zákutí podzemia a orgány, ktoré len podporujú túto bezútešnú, ale napriek tomu krásnu atmosféru. Vokály sú ponorené hlboko v mixe, ale môžete očakávať pohrebné growly aj depresívne spevy, ktoré perfektne sedia s celkovou atmosférou. Produkcia na tomto albume je ale možno až príliš preechovaná a mal som pocit že na zvuku bicích potrebovalo ešte trošku popracovať. Taktiež album je až šokujúco krátky, máte tu 4 skladby (z toho jedno je intro) v celkovej dĺžke 36 minút, čo je sakra málo na to, aby sa človek dokázal naplno ponoriť do tej funeral doomovej atmosféry a tak album prejde skôr než si to stihnete uvedomiť. Pre funeralových nadšencov je to určite pekný album, ale v mnohých ohľadoch tu chýbajú veci, ktoré pomáhajú ma naplno ponoriť do temnej melanchólie, o čo v tomto žánri vlastne ide.
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 4/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 6,5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť počuť:
Appalachian Winter - The Epochs That Built The Mountains – Symphonic Black Metal, USA
Pillory - Evolutionary Miscarriage – Technical Brutal Death Metal, USA
The Atlas Moth - The Old Believer – Atmospheric Sludge/Stoner Metal, USA

Live Report

Rabid Dogs (ITA) + Surgery + Ground Control

18.6.2014, Road Pub, Poprad

Akcia Suffering Night má v Poprade až kultový status a na jeho ôsme pokračovanie museli Popradčania pekne dlho čakať. Tentokrát sa akcia odohrávala vo vonkajších priestoroch Road Pubu, teda najlepším útočiskom pre letné akcie :). Čo ale bolo trochu prekvapujúce, bol termín akcie v strede týždňa a s ním spojené mierne obavy o návšteve. Po príchode ma taktiež prekvapil nový „dizajn“ pódia, ktorý konečne vyzerá k svetu :D. Takže to vyzeralo na celkom zaujímavý večer.

    

Prvá kapela, Martinská grindcoreová formácia Ground Control avšak potvrdila to typické popradské meškanie v programe a tak začali až zhruba polhodinu po oficiálnom začiatku. Túto trojicu by som zhodnotil ako partia troch totálne odlišných indivíduí, ktorí sa rozhodli robiť riadny hluk. Bubeník bol paradoxne lídrom kapely a medzi každou piesňou sa veľmi rád rozkecával a dával inak celkom vtipné poznámky na margo vlastnej tvorby či ešte stále relatívne malej návštevy roztrieštenej po priestore Roadu. Spevák si týmto iba pozkrochkával svoje party (efekt na mikrofóne bol inak kurva evidentný) a zdalo sa že ledva vnímal existenciu vecí okolo seba a gitarista si s úsmevom pohravkával svoje party. Hudobne bol to ten typický bordelový grindcore, ktorých počas histórie Sufferingu bolo viac než dosť.

       

     Za nimi ale už čakala kapela, na ktorú veľké množstvo ľudí bolo zvedavých – domáci death metaloví veteráni Surgery. Jednalo sa o návrat na scénu po dlhých rokoch s novou zostavou a hlavne s novým materiálom. Bol to ale naďalej death metal so severským nádychom a brutálnymi vokálmi. Kapela sa ale okrem dvoch výnimiek rozhodla celé svoje vystúpenie venovať novým songom a dokonca aj tie staré veci malý dosť zmenený nádych. Zohratosť v kapele bola evidentná od prvej noty po tú poslednú a bolo vidno že si to páni užívali. Ľudia v publiku boli tiež živší ako pri prvej kapele, takže návrat pre týchto starých psov by sa mohol označiť ako dosť úspešný, keďže diváci si po ich skončení vypýtali ešte niekoľko piesní a reakcie boli určite pozitívne.

                                                                        

 

           

Na rade však bola ale hlavná hviezda večera, Talianski grindisti Rabid Dogs, ktorý prišli do Popradu v rámci svojho turné. Táto trojica je očividne inšpirovaná rôznymi filmami, čo ale okrem občasnými intrami, kde boli rôzne dialógy z talianskych filmov, nebolo na vystúpení nijak vidieť. Avšak toto nebolo dôležité keďže ich druh grindu bol očividne efektívny pre divákov a takmer počas celého vystúpenia bola početná mela pred pódiom. Kapela suverénne hrali svoje pecky a „spevácka dvojica“ gitaristu a basáka (ktorý mal inak štýlový mikrofón :) ) vykričiavali zo seba dušu a boli očividne rozradostení z publika. Publikum bolo poriadne živé od začiatku do konca a už ani neviem koľko prídavkov kapela dala. Rabid Dogs po koncerte určite neľutovali cestu do Popradu a s radosťou týmto ukončili večerný program.  

    

Celkovo, akcia bola vzhľadom na veľkosť a dobu konania nadmieru vydarená. Veľmi slušná návšteva, skvelá atmosféra, skvelá organizácia na čele s vynoveným pódiom a hlavne pocit zabudnutia, že je ešte len stred týždňa, to boli hlavné dôvody, prečo Suffering Night vol.8 bol jeden z akcií na ktorý sa proste oplatilo prísť. Čo sa týka toho zabudnutia, že je ešte len stred týždňa, tak to bolo myslené doslovne, keďže veľa ľudí zostalo v Roade až do skorého rána. Takže tešíme sa na ďalšiu edíciu Sufferingu :).

Metalový týždenník 2014

Týždeň 23: 1.6 – 8.6.

Burzum – The Days of Yore

Žáner: Ambient/Dark Folk

Pôvod: Bergen, Nórsko (teraz Limousin, Francúzsko)

Label: Byelobog

Ťažko sa tomu verí, ale The Days of Yore je už piaty album (a celkovo jedenásty) od návratuVarga Vikernesa z väzenia. Je jasné, že Varg je stále hladný po tvorbe novej hudby, aj keď sa už možno definitívne za ten čas rozlúčil so svojim unikátnym druhom black metalu. Varg sa vydal po ambientnej ceste, ktorá rozdelila fanúšikov na dva tábory. Čo sa týka samotnej hudby nového albumu, je veľmi upokojujúca, pomalá, raz za čas dosť temná a chladná. Jednoznačnú doménu tu vytvárajú jednoduché melódie na keyboardoch a keyboardové sample, niekedy sa tu objaví akustická gitara, alebo mandolína (aspoň si myslím že to je mandolína) a perkusie, ak sa niekedy vôbec objavia, sú naprogramované nejakým lacný midi programom. Celkovo produkcia je dosť minimalistická a pripomína mi skôr nejakú demonahrávku nahratú v obývačke (čo prakticky ním aj je). Je jasné, že od Varga sa nikdy nedočkáme kvalitnej produkcie, ale posnažiť sa trochu mohol :P. Samotná hudba je takmer presne rovnaká ako od ich predchádzajúcich ambientných albumov, starých či nových: strašne repetitívna s takmer minimálnym postupom v rámci piesní. Vokály sa tu objavujú naozaj zriedka a ešte k tomu sú takmer vždy hovorené, čo by nebolo zas až tak zlé, len Vargov hlas nie je práveže najmikrofónickejší a znie v niektorých miestach až smiešne. Ale najväčšie „terno“ (dôraz na úvodzovky) je v posledných dvoch skladbách, ktoré majú vyše 10 minút. Nebudem vám klamať: zaspal som pri nich a to som ich počúval bolo o šiestej večer, keď som bol ešte plný energie. Myslím že to hovorí za všetko. Ak máte problémy so spánkom, pustite si nový album od Burzumu a zaspíte ako bábo. Tým oldskúlových Burzum fanúšikom by som radšej radil sa tomuto albumu vyhnúť.

Keďže tento album sa nedá nazvať metalovým, nebudem ho (naštastie) číselne hodnotiť.

Son of Aurelius – Under a Western Sun

Žáner: Progressive Melodic Death Metal

Pôvod: Santa Cruz, USA

Label: žiadny

Táto mladučká kapelka zo Santa Cruz je jeden z tých, ktorých momentálny status v rámci známosti proste nechápem. Je to práveže veľmi málo známa kapela s kvalitami tých najväčších es v žánri. Ale všetko pekne poporiadku. Kapela hraje Progresívny metal so značnými prvkami melodického death metalu vďaka riffom celkom podobným moderným melodeathovým veličinám. Hudobnícka kvalita tejto kapely je ale vysoko nad týmito kapelami, keďže ich poriadne premyslené a komplexné kompozície, sólami, ktoré sú poriadne rýchle ale nikdy nie otravné, bezpražcová basa, ktorá dokáže rozprúdiť hudbu a samozrejme vokály, ktoré sú kvalitné v každej polohe: buď v čistom speve, growle či v screame. Samotné piesne majú síce komplexnú štruktúru, ale majú relatívne štandardné dĺžky, takže nejakých veľkých gitarových masturbácii sa nemusíte obávať. Piesne majú veľkú rôznorodosť, najdete tu takmer všetko od takmer čisto prog rockových skladieb až po brutálny death. Album je ale podľa mňa v niektorých momentoch dosť afektovaný a prílišne dramatický v miestach, kde by sa malo čakať niečo iné. Inak tento album je jeden z tých, ktorý si treba vypočuť, pretože kapiel takéhoto kvalitatívneho rangu ťažko nájdete.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 9/10

Cloven Hoof – Resist or Serve

Žáner: Heavy/Power Metal

Pôvod: Wolverhampton, Veľká Británia

Label: High Roller

Cloven Hoof je jeden z NWOBHM kapiel, ktorá to nevzdáva ani po toľkých rokoch a nebojí vydávať nové albumy. Kapela sa ale počas kariéry dostatočne štýlovo zmenila na to aby zaujala aj mladšie publikum. Album je hraný v hybride heavy a power metalu a štandardných postupov. Riffy stále pripomínajú v mnohých ohľadoch 80te roky, ale sú tu prvky, ktoré by určite ľuďom žijúcich v tých časoch nenapadlo. Lenže hovoriť o úplne najnovších trendoch sa tu nedá hovoriť, keďže sa tu kapela stále drží tých klasických žánrových postupov. Najmodernejšie znejúci je tu ale vokalista, ktorý okrem typických spevov vie nahodiť aj riadne screamy. Kapele ale podľa môjho názoru chýba trochu cit pre kvalitné riffy a melódie, keďže síce všetko na albume šľape jak má, niečo výrazne zapamätateľné som tu nemohol nájsť. Napriek tomu nový Cloven Hoof je solídny album, ktorý má potenciál potešiť oldskúlových fanúšikov.

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 5,5/10

Hodnotenie: 7/10

Equlibrium – Erdentempel

Žáner: Epic Folk Metal

Pôvod: Starnberg, Nemecko

Label: Nuclear Blast

Populárni folkmetalisti Equilibrium sa vracajú po štyroch rokoch s novým albumom. Ich mix epických a niekedy veselých folkových melódii s extrémnym metalom malo vždy svoje čaro a rovnako je to aj s ich novým počinom. Hlavnú úlohu tu zase robia spomínané folkové melódie, ktoré tiahnú každý jeden song vpred a tradičné metalové nástroje sú väčšinou síce veľmi solídnou a predsa len podporou. U Equlibrium to ale zaručuje známku kvality, keďže kapela bola vždy známa týmito veľmi živými skladbami pri ktorých človek má náladu nielen headbangovať, ale aj poriadne tancovať a to je jedno, či sú to rýchle či pomalšie skladby. Blackové či deathové škrekoty robia veľký kontrast inak veľmi veselej hudby, ako vždy. Vlastne sa vôbec nedá povedať, že na tomto albume sa objavuje niečo výrazne iné oproti ich predchádzajúceho materiálu. Takže týmto prichádza prirovnávanie s ostatnými albumami a tak trochu logické vyústenie, že kvalít ich prvých dvoch albumov sa proste nevyrovnáva, aj keď v mnohých prípadoch je k tomu veľmi blízko. Equilibrium teda naďalej robia to, čo robia najlepšie a krivého slova na tento album by fanúšikom nemalo ani napadnúť.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 7,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Anathema – Distant Satellites

Žáner: Progressive/Alternative Rock

Pôvod: Liverpool, Veľká Británia

Label: Kscope

Už dvanásty album týchto atmosférikov pokračuje v trende veľmi emocionálnej, pokojnej, ale aj veľmi silnej hudby, vďaka ktorej si vybudovala svoje jedinečné renomé. Veľmi spevavé vokály, keyboardové melódie, ktoré lahodia uchu a atmosféra smutná ale plná nádeje je presne tak ako pri minulých albumoch neoddeliteľnou súčasťou kapely. Atmosféra je na tomto albume alfou a omegou, rovnako ako pocit krásy a, ktorý sa týmto albumom ženie ako prekrásna víla. Už som spomínal keyboardové melódie, ktoré ťahajú tento album, sekundujú im teda ľahké gitary, ktoré sa vedia vystriedať s veľmi silnými melodickými linkami a bicie, ktoré taktiež dokážu posunúť kompozície do zaujímavých sfér. Počujem tu ale trochu zvýšené množstvo elektroniky a hlavne naprogramovaných bicích, ktoré podobne dokážu piesne vymaniť do iných priestorov. Spevy, či ženské či mužské, sú plné citu veľakrát sú hlavným dôvodom, prečo je tento album tak dojemný ako je. Takto by sa dali avšak vysvetliť aj ich predchádzajúce albumy, ale nemyslím si, že by sa mal niekto kvôli tomu sťažovať. Proste Anathema je azda jediná kapela svojho druhu a dôvod meniť sa vôbec nie je potrebný. Anathema proste spravili ďalší skvelý album, ktorý fanušíkov určite poteší.

Tento album avšak nebudem hodnotiť, keďže sa v žiadnom prípade nedá nazvať metalovým.

Tombs – Savage Gold

Žáner: Black/Sludge Metal

Pôvod: Brooklyn, USA

Label: Relapse

Tretí album mladej kapely, ktorá si už dokázala vydobyť si meno v extrémnom metalovom svete prináša nádielku nekompromisnej a temnej sily. Ich hudba by sa v skratke dala rozdeliť na takmer rovnakú porciu blackmetalu a sludgeu so všetkými ich typickými črtami. Ich až niekedy melodické blackové riffy s mnohými dvojkopákmi a blastbeatami, strieda až takmer doomové poňatie sludgeu, s mohutným basovým zvukom gitár a vykričanými vokálmi. Takéto spojenia prináša zvyčajne svoje riziká, ktoré ale Tombs hravo zvláda vďaka voľnými postupmi a poňatím hry, ktorý sa mnohokrát zdá až bez pravidiel. Avšak pri Tombs je tu až nečakane silná rovnováha medzi všetkými týmito elementmi do takej miery, že tento album znie až bežne pre poslucháča. Mal som ale pocit, že sa album po chvíľke trochu opakuje hudobnými témami a kapela sa nesnaží kráčať do iných teritórií. Našťastie toto všetko napravujú posledné dve skladby, kde kapela naozaj do tých teritórií zaskočí v plnej sile. Nový album Tombs sa určite oplatí vypočuť pre tých, ktorým temná a originálna hudba nie je cudzia, ale taktiež majú radi to staré známe.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 8/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 8,5/10

Falconer – Black Moon Rising

Žáner: Power Metal

Pôvod: Mjölby, Švédsko

Label: Metal Blade

Už ôsmy album tejto švédskej formácie prináša power metal najvyššej kvality a nielen to. Aj keď drvivá väčšina albumu sa jednoznačne dá nazvať power metalom, chlapi chytajú prvky folk metalu, thrashu ba dokonca blacku v niektorých prípadoch. Hudobnícky je to fakt jeden náklad za druhým a to je jedno, či je to rýchla intenzívna skladba, či chytľavá spevavá vecička, kapela proste vie napísať kvalitný song bez toho aby sa snažili nejak príliš experimentovať či prekvapovať. Riffy sa ľahko vtesnajú do hlavy, rovnako ako spevy a sóla majú tú epickú hodnotu, ktorú by mal mať každý powermetalový album. Len mne osobne vadí na tomto celom jedna malá ale dosť dôležitá vec: vokály. Dobre, nie každý má kvality na to, aby dokázal svoje hlasivky poslať do stratosféry, ale sakra, trochu drsnosti na tie ťažké thrashové riffy by tu vážne bodli. Vokály sú kvalitné, nemyslite to v zlom, len spev na tomto albume by dobre sedel iba v tých najsladších momentoch a nie na celý album. Tak sa mi často stávalo to, že počas poriadnej nákladačky, ktorej by sa nehanbili ani tí najväčší thrashoví harcovníci, prišiel spev, ktorý túto náladu úplne skazil. Okrem tejto výčitky nemám nič iné čo by som tomuto albumu zazlieval. Pre mňa je to jednoznačne jeden z top power metalových albumov z tohto roka a rozhodne vám ju odporúčam.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8,5/10

Saor – Aura

Žáner: Atmospheric Folk/Black Metal

Pôvod: Glasgow, Veľká Británia

Label: Northern Silence

Tento jednočlenný projekt Andyho Marshalla, najviac známeho ako bývalého člena skupiny Falloch je síce aktívna iba rok, ale toto je už jeho druhý počin pod týmto menom. Tento projekt hrá vysoko atmosférický keltský folk/black metal so siahodlhými kompozíciami. Hudobne je to relatívne svižný album vďaka veľmi presvedčivému bubeníckemu výkonu (aj keď je celkom možné, že bicie boli naprogramované) prím hrajú väčšinou folkové nástroje spojené s keyboardami, ale aj gitary s ich riffmi a melódiami dokážu poriadne zatočiť so zmyslami. Vokály, ktoré sú inak poriadne pohansky znejúce, sa objavujú iba občas a ešte k tomu sú veľmi hlboko v mixe takže je možné ich dosť ľahko prehľadnúť. Samotná produkcia je tak povediac v lo-fi kvalite, čo ale pri hudbe, ktorá Saor produkuje môže len pomôcť. Napriek tomu si na ňu treba poriadne zvyknúť, kým sa ukážu všetky krásy tohto albumu. Nemôžem taktiež ani povedať, že je to celé vydarené od začiatku do konca, sú tam evidentné hluché pasáže kde sa nič zaujímavého deje a niekedy je dosť ľahké pri tomto albume stratiť koncentráciu. Musím ale povedať že projekt Saor je určite jeden z tých, ktoré každé pohanské srdce si nesmie nechať ujsť
Melódia: 7/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 8,5/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 8,5/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Voyager – V: Melodic Progressive Metal, Austrália
Loudness - The Sun Will Rise Again: Heavy Metal, Japonsko
Deep-Pression - Slave Of Events: Black/Doom Metal/Ambient, Poľsko/Taliansko
Phosphorus – Assassinat: Black/Thrash Metal, Kanada

Top Máj 2014

Tak Máj máme za sebou, za celý Máj som zrecenzoval dokopy 41 albumov, tak je dobrý čas všetko zrekapitulovať. Ako minule je tu rebríček 10 najlepších a rebríček 3 najhorších albumov mesiaca. Recenzie a ukážky máte možnosť uvidieť v minulých metalových týždenníkoch. Ideme na to :D

Top 10 albumov mesiaca Máj 2014

10. Young and In the Way – When Life Comes to Death

9. Epica – Quantum Enigma

8. Marty Friedman – Inferno

7. Dark Lunacy – The Day of Victory

6. Master's Hammer – Vagus Vetus

5. Misery Index – The Killing Gods

4. Sabaton – Heroes

3. Mayhem – Esoteric Warfare

2. Vader – Tibi et Igni

1. Agalloch – The Serpent & the Sphere

Rebríček desiatich najlepších albumov za Máj otvárajú mladí šialenci Young and in the Way s unikátnym a extrémne temným spojením black metalu a Crustu v podobe albumu When Life Comes to Death. Poctu symfonického metalu so ženským spevom už tradične obhajuje Epica na deviatom mieste s ich novým (sory za slovnú sračku) epickým albumom Quantum Enigma. Gitarový virtuóz a veterán Marty Friedman ukazuje nielen svoje skvelé gitarové schopnosti, ale svoju žánrovu univerzálnosť a so svojim novým albumom Inferno na ôsmom mieste. Talianski Dark Lunacy so zvláštnym záujmom o ruskej kultúre ukazujú ako správne zmiešať melodický death so symfóniou vďaka novému albumu The Day of Victory. Česká black metalová legenda Master's Hammer sa vracia späť so svojim nezameniteľným a bizarným blackmetalom v podobe Vagus Vetus na šiestom mieste. Za to Misery Index nemusia nejako špeciálne dokazovať, že patria do piateho miesta s novým albumom The Killing Gods niečim zvláštnym; proste len deathgrindom najvyššej kvality. Vojnoví milovníci Sabaton prinášajú zbierku výborných hymien v podobe albumu Heroes na štvrtom mieste. Bronzový stupienok obsadzuje absolútna black metalová legenda Mayhem s až neuveriteľne temným, zlovestným a šialeným materiálom. Mayhem jednoznačne odkazuje svojim mladším kolegom, ako sa to správne robí a vďaka albumu Esoteric Warfare ich priam až zahanbuje. Na druhom mieste skončila ďalšia legenda Vader s ich extrémne masívnym albumom Tibi et Igni. Vader neubrali ani kúsok so svojho typického zvuku, práve naopak, obohatili ho s mnohými skvelými nápadmi, ktoré si u mňa vydobili svoju pozíciu. A na prvom mieste skončil nový album od atmosferikov Agalloch s ich ďalším majstrovským dielom The Sepent & the Sphere. Agalloch už znova dokázal milo prekvapiť svojím unikátnym štýlom, ktorý napriek svojej relatívnej jednoduchosti je veľmi ťažko reprodukovať a znova s novým albumom ukázali niečo nové a dokazujú, že pri Agalloch sa nič iné ako majstrovské diela temnej hudby nedajú čakať.

Top 3 najhorších albumov mesiaca Máj 2014

3. Veni Domine – Light

2. Whitehorse – Raised into Darkness

1. Timo Tolkki's Avalon – Angels of the Apocalypse

Ako vždy, dal som tým najhoršie hodnoteným albumom šancu napraviť si svoju reputáciu, ale tentokrát sa mi rebríček vôbec nezmenil od môjho pôvodného plánu. Na treťom mieste skončil totálne nezáživný doomovo progresívny album Light od síce dlho aktívnych ale zaslúžene neznámych Švédov Veni Domine. Nudou sa dá nazvať aj album s názvom Raised into Darkness od sledge/drone/doom metalistov Whitehorse na druhom mieste. Ich síce poriadne tvrdý, ale úplne monotónny zvuk ma proste vôbec nenadchol. Musím, ale so smútkom povedať, že na prvom mieste skončila gitarová legenda Timo Tolkki so svojim Avalon s albumom Angels of the Apocalypse. So smútkom preto, lebo naprek tomu, že by sa tam aj našli celkom dobré nápady, ale úplne katastrofálna produkcia v spojení s nie až tak oslnivými výkonmi inak tiež hviezdnych hostí bolo pre mňa až utrpenie počúvať. Tento albume je perfektným príkladom toho, že mať dobré mená na albume v žiadnom prípade neznamená mať dobrý album.

Taký bol Máj 2014 v metalovom svete. Už je tu Jún, ktorý zatiaľ vyzerá veľmi silno s množstvom nových albumov. Medzi najznámejšie a najočakávanejšie albumy určite patria tie od kapiel ako Burzum, Equillibrium, Anathema, Arch Enemy, Mastodon, Nachtmystium, Deathstars, Tankard alebo Epticflesh. Vidíme sa s ďalším metalovým tyždenníkom :).