Metalový týždenník 2015

Týždeň 6: 9.2 – 15.2.

Kalapács – Enigma

Žáner: Heavy Metal

Pôvod: Budapešť, Maďarsko

Label: Hammer

Kapela Kalapács patrí ku silným stáliciam maďarskej tvrdej hudby, ktorých členovia majú už vyše tridsaťročné skúsenosti. Jedenásty album kapely Kalapács tak pochopiteľne bude ťahať do starších vôd tvrdej hudby. Hard-rockové riffy s maličkými thrashovými prvkami, rýchle sóla tvoria tú tvrdšiu časť albumu. V albume ale prevažujú hlavne chytľavé refrény a pohodové tempo s občasným zrýchlením. Každá jedna pieseň má veľmi jednoduchú štruktúru a je veľmi ľahko vnímať a zapamätať všetky prvky hneď pri prvom vypočutí. Sóla vedia občas byť komplexnejšie, ale zväčša iba dopĺňajú celkový zvuk albumu. Texty sú v maďarčine, čo je veľmi pochopiteľné na kapelu tohto ranku. Aj keď vokalista je považovaný za legendu vo svojej krajine, tak si nemôžem pomôcť, len ho nazvať ako najslabší článok albumu. Jeho drsný ale melodický hlas prakticky sedí ku hudbe, ktorú kapela hrá, ale občas vie zabočiť do takých falošných tónin, že sa mi z toho rozboleli uši. Taktiež vokály sú až zbytočne nahlas v mixe, takže mnohokrát poriadne nepočujete gitary v pozadí. Tento album je stereotypný obraz kapely z bývalého východného bloku, ktorá je pekne dlho za zenitom a teraz nevie nič iné, len opakovať tie isté štruktúry bez čo i len štipky snaženia sa priniesť niečo svieže. Hlavne, že tieto „legendy“ majú za sebou nový album a ich fanúšikovská základňa môže byť spokojná, ale v skutočnosti je to len totálny priemer.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 3,5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 5/10

Mourning Mist – Mourning Mist

Žáner: Avant-garde/Black/Doom Metal

Pôvod: Perugia, Taliansko

Label: Forever Plagued

Predstavte si, že ste novou kapelou a chcete zaujať svojou hudbou. Čo spravíte? Najjednoduchšou odpoveďou by bolo spraviť niečo, čo tu nikdy predtým nebolo. Je zrejmé, že kapela Mourning Mist so svojim debutom rozmýšľali podobne a tak vytvorili niečo, čo sa dá naozaj ťažko vysvetliť. Predstavte si doom metal strihnutý s blackom, ale všetky predstavy o tom ako to môže znieť, obrátite dole hlavou. Ostávajú síce tvrdé, husté riffy a pomalé tempo typické pre doom a chladné melódie a škreky typické pre black, ale objavujú sa elementy, ktoré by ste tu určite nečakali. Za prvé, tu máte violu, ktorá je neuveriteľne chladná, prenikavá cez celkový zvuk a svojimi vysokými tónmi vydáva až neslýchaný efekt zármutku. Potom sú tu nečakané zmeny tempa, ktoré v niektorých prípadoch skončia veľmi chytľavým rytmom a keď sa pridá rovnako chytľavý riff, tak tu máte zážitok, ktoré by ste v tomto albume vôbec nečakali. Niekedy sa kapela naopak rozhodne ísť totálne mimo rytmu a vznikne rovnako nečakaný chaos, typický pre niektoré experimentálnejšie progresívne kapely, alebo sa zase objaví veľmi technické sólo, ktoré ku podivu nikdy nebude v centre pozornosti hudby. Tento album má napriek všetkému niekoľko problémov. Za prvé, čo sa týka produkcie, nikto sa asi zrejme nemohol dohodnúť, či má album znieť blackovo, alebo doomovo, tak zrejme prišiel kompromis, ktorý ale neznie vôbec dobre. Za druhé, aj keď samotné piesne môžu znieť celkom celistvé, tak vždy sa nájde moment, kde to proste nesadne a celý song stratí svoje kúzlo. A za tretie sú tu vokály: zistil som, že všetci štyria členovia si striedali svoje spevácke party, ale podľa mňa ani jeden z nich nemal otvoriť ústa. Jeden robil škreky, pri ktorých chlapovi ihneď dochádzal dych, druhý len vykrikoval bez hocijakého štýlu a jeho hlas úplne ničil zvuk a nijako lepšie neboli na tom ani tí ostatní (teda keby som ich vedel rozpoznať). Z celkového hľadiska kapela Mourning Mist sa rozhodla vyhodiť všetky pravidlá von oknom a výsledkom je dosť presvedčivý, ale mnohými nedostatkami skazený album. Avšak tým, ktorí sú otvorení novým hudobným výzvam tento album určite odporúčam.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 9/10

Hodnotenie: 7/10

Keďže na youtube nie je k dispozícii ani jedna plná skladba z tohto albumu, tak dávam aspoň promo video.

The Cowards – Rise to Infamy

Žáner: Sludge/Black Metal

Pôvod: Paríž, Francúzsko

Label: Throatruiner

Francúzska banda The Cowards sú tu so svojim druhým nákladom na ušné bubienky. Tento album dostal takéto pomenovanie právom, keďže je to masívny sonický nátlak, ktorý neprestane do poslednej sekundy. Kapela hrá zmiešaninu sludgeu a blacku a v žiadnom prípade nerobí kompromisy medzi prvým či druhým. Extrémne husté a špinavé riffy sa striedajú s tými zlovestnými a masívnymi, pomalé a mocné bicie sa striedajú so zbesilými blastbeatmi zatiaľ čo basa duní rovnako akoby z hlbín pekla, ako z hĺbky šialencovej mysle. Vokály tomu všetkému korigujú svojou totálnou šialenosťou, zlobou a intenzitou. Neznášanlivosť, hnev a nulové zľutovanie nad okolím srší z celého albumu. Každá jedna sekunda je naplnená tým najintenzívnejším zvukom, akým si môžete predstaviť a to je jedno či ide stlmený riff nad pomalým riffy, či šialenosť nad blastbeatom, či dokonca nekonečné pišťanie spätnej väzby. Tento album je priam zosobnená katarzia. Absencia melódií ale aj veľmi špinavá produkcia má aj za doslova nevyhnutnú monotónnosť albumu a časté nerozoznanie jednotlivých riffov od druhých. To je tak trochu na škodu, lebo pri hlbšom preskúmaní by sa mohli objaviť aj zaujímavejšie veci, lenže cez ten konštantný hluk nájsť niečo hlbšie je dosť problém. Tento album odporúčam hlavne na poriadne odreagovanie sa od všetkého zlého, keďže za normálnych okolností si ani neviem predstaviť počúvanie tohto albumu.

Melódia: 2/10

Tvrdosť: 10/10

Komplexnosť: 4/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 7,5/10

Monumentum – The Freak is Alive

Žáner: Atmospheric Sludge/Progressive Metal

Pôvod: Reykjavik, Island

Label: Dark Essence

Islandská partia Monumentu vydáva svoj druhý album a prvý po piatich rokoch. Kapela prešla počas vyše desaťročnou kariérou mnohými žánrovými úpravami a s novým albumom prišli tiež s niečím novým. Kapela sa s novým albumom rozhodla ísť celkom pomaly ale tvrdo, intenzívne ale hladko, ale hlavne so zvukom, s ktorým sa nestretávame každý deň. Zo začiatku sa na vás vyvalia pekne husté sludgeové riffy s deathovými vokálmi, ale tento moment sa stane iba raz počas celého albumu. Zvyšok albumu má množstvo čistých pasáží, doomových vokálov a občasným výletom do progresívnych vôd. Občas sa vrátia tie tvrdé riffy, ale zväčša sa tento album nesie v trochu ľahšom duchu. Piesne sú štruktúrované celkom jednoducho a album sa celkom ľahko počúva, ale každá pieseň má svoju hĺbku aj momenty, na ktoré treba dať vyšší pozor. Nový album ale neponúka momenty, po ktorých by som sa chcel vrátiť ani momenty, ktoré ma dostali veľmi do pozornosti. To, čo tento album ponúka je síce slušné, ale ničím výrazné; je to originálne, ale nie veľmi zaujímavé.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 8/10

Hodnotenie: 6,5/10

Abstracter – Wound Empire

Žáner: Sludge/Doom Metal

Pôvod: Oakland, USA

Label: Vendetta

Kapela Abstracter so svojim druhým albumom ponúka dávku doomovo-sludgeovej zlúčeniny s maličkým blackovo-crustovým korením. Tento album ponúka 4 skladby vo vyše 40 minútovej stopáži, takže je jasné, že treba čakať rozsiahlu dávku ponurej hudby. Melancholické tóny s dunivými pomalými bubnami sa striedajú s tlejúcimi sludgeovými riffmi, chrumkavými crustovými akordami a disharmonickými škrekmi. Každá pieseň skáče z jedného motívu na druhý, ale takmer nikdy nestratí na svojej intenzite. Hudba sa niekedy dostane až do ritualistického nádychu, kde sa len čaká na totálne intenzívny výbuch. Kapela dokáže niekedy zrýchliť, ale z drvivej väčšiny tu máme pomaly tiahnuci sa materiál s veľkým sústredením sa na tvrdosť. Každá jedna pieseň má akoby vlastný zatrpknutý život a napriek celkovej rovnakosti zvuku počas celého albumu som len málokedy mohol čakať na ďalšie jej kroky. Týmto je ale zrejmé, že každá pieseň má prakticky rovnaké zloženie a rovnaký celkový dojem, takže pozornosť na detaily je veľmi dôležitá pri počúvaní tohto albumu. Kapela Abstracter sa s novým albumom ukázala ako zaujímavá kapela pre ľudí hľadajúci temnú, intenzívnu a pomalú hudbu, ktorý sa len tak ľahko nebude dať stráviť.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 7,5/10

Call of the Void – Ageless

Žáner: Crust/Grindcore

Pôvod: Boulder, USA

Label: Relapse

Kapela Call of the Void prichádza so svojim druhým albumom pre ľudí milujúcich nekompromisný crust/grind. Kapela so svojim ničivým zvukom, takmer večnou rýchlosťou a hardcorovým prístupom vám dokáže spôsobiť riadne pískanie v ušiach. Útočné crustové riffy, brechajúce vokály, a bicie, ktoré mlátia nonstop sú hlavnými ingredienciami tohto hudobného náporu. Našťastie tento album nie je jednorozmerný, takže počas albumu zažijete mnoho zmien v tempe a odlišných elementov, ktoré sú najvýraznejšie v interlúdových skladbách. Občas zaregistrujete aj menšie prikývnutie k deathu, alebo blacku, aj keď budete musieť dávať pozor na takéto momenty. Tento album je neskutočne naplnený energiou, čomu kapela môže vďačiť veľmi surovej produkcii, ale aj faktu, že ťažko sa tieto skladby dajú predstaviť bez riadneho poga a moshu v dave. Tento album ukazuje ako skutočne drsná hudba má znieť a v rovnakej dobe ukázať viac než len konštantné búšenie do nástrojov. Pre grinderov a crusterov je tento album tutovka a určite zaujme aj mnohých iných.

Melódia: 3/10

Tvrdosť: 9,5/10

Komplexnosť: 6/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8/10

The Order of Apollyon – The Sword and the Dagger

Žáner: Black/Death Metal

Pôvod: Páriž, Francúzsko

Label: Listenable

Pôvodne medzinárodná kapela The Order of Apollyon sa po piatich rokoch vracia so svojim druhým albumom, tentokrát s čisto francúzskym obsadením. Kapela hrá miešaninu blacku a deathu, ale odvážim sa povedať, že s týmto albumom blackové elementy prevážajú tie deathové. Väčšina albumu je intenzívna jazda plná blast-beatov a dvojkopávok a zvíjajúcimi riffmi, ale tie sa často pomenia s viac melodickými inštrumentálnymi pasážami a interludami. Piesne majú istý priebeh, ktorý sa skladá s meniacimi motívmi, občasným zoznámením s niečím novým a väčšina piesní končí atmosférickou pasážami. To ale neznamená že sú si piesne podobné – práve naopak. Raz nájdete viac deathu, inokedy viac blacku, niektoré piesne ukazujú temné melódie, ktoré dodávajú majestátnu príchuť a samozrejme interludy ponúkajú veci, ktoré vo zvyšku albumu nenájdete. Tento album ponúka niektoré naozaj dobré momenty a ťažko by som hľadal niečo (okrem trochu divnej produkcie) čomu by som tomuto albumu mal vyčítať. Tento album avšak na druhej strane nekyprí nejakým zvlášť výnimočným momentom, ale pochybujem, že vás tento album mal nejako nudiť.

Melódia: 4/10

Tvrdosť: 9/10

Komplexnosť: 6,5/10

Originalita: 6/10

Hodnotenie: 8/10

Arbitrator – Indoctrination of Sacrilege

Žáner: Progressive Death Metal

Pôvod: Calgary, Kanada

Label: žiadny

Začínať vlastnú kapelu je ťažké. Začať ju sám a iba z vlastnej pomoci a vydať potom album, tak to je iná liga. Presne toto sa podarilo kanadskému Robertovi Kuklovi a jeho projektu Arbitrator. Podarilo sa mu taktiež prehovoriť Dirka Verbereuna (Soilwork + mnoho iných kapiel) aby mu nahral bicie na tento album a k tomu prizvať svetovo renomovaných audio technikov, aby dali albumu čo najlepší zvuk. Z hudobníckeho hľadiska sa pozeráme na drvivý death metal s poriadne hrubými vokálmi a atmosféricko-industriálnou klávesovou kulisou. Takmer každá pieseň sa ťahá okolo 6-8 minútovej dĺžky, takže je jasné, že každá z nich bude mať niekoľko zaujímavých odbočiek od pôvodných teritórií, aj keď esencia každej skladby ostane rovnaká. Každá nová pieseň pridá niečo nové ako pianové pasáže, melodeathovské momenty alebo zvýšené množstvo samplov kulminujúce v čistú techno pasáž v jednej skladbe. Mal som avšak pocit, že niektoré momenty boli trochu prázdne a bez účelu. Taktiež posledná outro skladba mi tam vôbec nesedela a myslím že by to Robert mohol spraviť lepšie. Z celkového pohľadu je to veľmi slušný album s niektorými skvelými momentmi, ktorý by ste určite nemali premeškať hlavne z dôvodu, že všetko to zvládol jeden človek.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 7/10

Hodnotenie: 8/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:

Drowning The Light - From The Abyss: Black Metal, Austrália

Spellbound - Nothing But The Truth: Thrash Metal, Nemecko

Manilla Road - The Blessed Curse: Epic Heavy/Power Metal, USA

Deivos – Theodicy: Technical Death Metal, Poľsko

Recueil Morbide - Morbid Collection: Brutal Death Metal, Francúzsko

Merciless Death - Taken Beyond: Thrash Metal, USA