Metalový týždenník 2014

Týždeň 34: 18.8 – 24.8.

Karma to Burn – Arch Stanton

Žáner: Stoner Metal

Pôvod: Hicksville, USA

Label: Faba

Stoneristi bez speváka Karma to Burn prichádza so svojim siedmym albumom. Hlavnou náplňou tohto albumu sú husté riffy, ktoré vedia rozhýbať hlavou, k tomu solídne bicie a basa v pozadí a s dostatočne stonerovskou produkciou. Žiadne sóla, efekty, vokály, proste len čistý stoner bez okrás. Úprimne, vydať takýto album, hlavne po 20 rokoch existencie a čím ďalej, tým väčšou konkurenciou, na to musí mať kapela riadnu odvahu. Našťastie všetky riffy majú dostatok šťavy aby dokázali ľudí zaujať, všetko má tu svoje správne miesto fanúšikovia stoneru nemajú dôvod pri tomto albume sa nudiť. Lenže osobne mne tu proste chýbajú veľa vecí, hlavne spevy aby ma tento album dokázal naozaj zaujať. Asi nikdy som pri čisto inštrumentálnej nahrávke tak silno necítil potrebu nejakého spevu (a to už je jedno ako by to znelo) a to hlavne z dôvodu, že všetky skladby majú štandardné postupy, niektoré riffy sú presne stavané na to, aby ten prípadný spev vynikol a tak sa mi zdajú až zbytočne prázdne. Táto nahrávka je stoner ako má byť, ale kvôli tomu že kapela bola (okrem ich prvého albumu) a asi bude vždy inštrumentálna, tým trochu stráca na kvalite.

Melódia: 5/10

Tvrdosť: 5,5/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 6,5/10

Dragonforce – Maximum Overload

Žáner: Power Metal

Pôvod: Londýn, Veľká Británia

Label: earMUSIC

Power metaloví maximalisti Dragonforce sa vracajú s novým albumom, ktorý ako vždy prináša najvyšší rýchlostný stupeň a maximálnu hudobnú ekvilibristiku, ktorú tento žáner povoľuje. Melodické riffy zahrané dvojnásobnou rýchlosťou v porovnaní s ich ostatnými kolegami, k tomu samozrejme bubeník na predávkovaný energeťákmi, k tomu perfektne nahodené keyboardové party a vokalista, ktorý túto šialenosť ešte navyšuje svojimi vysoko položenými vokálmi. Avšak ak ste medzi tými, ktorí ich nemusia kvôli ich minulým albumom, kde namiesto písania schopných piesní sa kapela strácala v tej šialenej ekvilibristike, tak tento album vám možno dá nádej. Kapela totiž konečne namiesto 3 minútových sól dali prednosť samotným piesňam, kde vynikajú skôr riffy, spev a celková atmosféra. Bleskové sóla sú tu ale stále a niektoré sa im vážne vydarili. Dragonforce vydali veľmi vydarenú nahrávku, ak rovno jednu z najlepších, takže odporúčam jednoznačne.

Melódia: 9,5/10

Tvrdosť: 6/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8,5/10

Halcyon Way – Conquer

Žáner: Progressive Metal

Pôvod: Atlanta, USA

Label: Nightmare

Kapela Halcyon Way sa so svojim tretím albumom zrejme snaží dostať do povedomia fanúšikov spojením mederného progresívneho metalu s ironicky štandardnými postupmi, s melodickými spevmi aj brutálnymi growlami. Riffy sú tvrdé, niekedy ukazujú aj jasnú zručnosť daných gitaristov, ale na môj vkus sú väčšina z nich až príliš štandardné. Sóla sú tu samozrejmosťou, ale veľa originálneho toho neukazujú. Tempo albumu je rozličný, ale na to, že je to tzv. progresívna kapela, tých zmien rytmu je tu fakt pomenej. Melodický spev je kvalitný, ale z nejakých príčin som si na ne musel dlho vznikať, možno kvôli tomu, že veľakrát mi proste k hudbe nesedeli. Growly sú tam skôr ako prídavok, len aby nám pripomenuli, že kapela dokáže aj takéto. Úprimne to spájanie dvoch vokálnych štýlov mi najviac vadilo, keďže medzi sebou vôbec nesadli. Znelo to skôr, akoby som jednu sekundu počúval power a druhú sekundu melodický death a nie jednoliaty album. No ale aby som nebol v kuse negatívny (tento album si to nezaslúži), je to porcia veľmi solídneho metalu, ktorý dokáže zaujať mnohých ľudí. Lenže pri tejto kapele si nemôžem pomôcť, ale ten cit nemôžem nikde nájsť. Je to dobrý album z technického hľadiska, len mne proste nesadol.

Melódia: 7,5/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 5/10

Originalita: 4/10

Hodnotenie: 7/10

Pallbearer – Foundations of Burden

Žáner: Doom Metal

Pôvod: Little Rock, USA

Label: Profound Lore

Druhý album tejto doomovej, ale dosť populárnej kapely patrí pre milovníkov starej školy. Husté, ale klasické riffy, ktoré sa za pomalého, ale jasného rytmu vznášajú silnou atmosférou nahrávky. Kapela nesadí na modernú produkciu, oni sa snažia tvoriť svoju hudbu čo najoldskúlovejšie, ako je to možné, ale pridávajú k tomu tú riadnu tvrdosť gitár, ktorú v klasickejších albumoch nenájdete. Melodické vokály opäť pripomínajú starú doomovú školu a v prípade tohto albumu perfektne sedia ku celkovému zvuku. Piesne majú veľmi dlhú stopáž, všetky okrem dvoch piesní presahujú hranicu 10 minút, takže je treba čakať aj nejaké tie výletíky do tichších a melodickejších vôd. Kapelu Pallbearer a ich nový album teda jednoznačne odporúčam pre tých ľudí, ktorí sa radi strácajú pri počúvaní, tento album si určite užijú.

Melódia: 7/10

Tvrdosť: 7/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8/10

Opeth – Pale Communion

Žáner: Progressive Rock/Metal

Pôvod: Štokholm, Švédsko

Label: Roadrunner

Asi najočakávanejšia progresívna nahrávka roka, Pale Communion od Opeth tak trochu očakávane pokračuje v trende, ktorý nastolil ich minulý album Heritage. Absolútna absencia death metalových prvkov a hranie v štýle obskúrnych progových kapiel zo 70tych rokov, ale stále s dostatočnou disonanciou typickou pre Opeth od ich počiatkov. Ak mám tento album porovnať s ich minulou tvorbou, tak by som s drzosťou mohol nazvať Heritage časť druhá. V tomto albume je ale našťastie dostatočný počet vecí, ktoré tento album odlišujú od jeho predchodcu. Za prvé, je tu jasnejšia a znateľne tvrdšia produkcia, keyboardy sú v tomto prípade rovnako dôležité, ako gitary a celkovo mi tento album príde o trochu farebnejší v celkovom prevedení. O hudobnom nasadení a kvalite hudobníkov tu asi ani netreba hovoriť, všetci sú proste skvelí v tom, čo robia a Mikaelov hlas je ako vždy nádherný. Samotné piesne majú oproti minulého albumu o dosť viac stability. Priznám sa, očakával som, že budem sklamaný z tohto albumu, hlavne keď som sa dopočul, že budú pokračovať so zvukom Heritage, ale tento album akoby poukazoval na „chyby“ predchádzajúcej nahrávky a nahradili ich krásnymi a farebnými motívmi. Opeth možno už definitívne dal zbohom svojej death metalovej minulosti a ukazujú, že môžu robiť nádhernú hudbu aj bez nej. Lenže tým, ktorý ten retro štýl nesedí sa tento album možno až tak nebude páčiť.

Melódia: 8,5/10

Tvrdosť: 3,5/10

Komplexnosť: 8,5/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 9/10

Nucleus Torn – Street Lights Fail

Žáner: Avant-garde Metal

Pôvod: Ittigen, Švajčiarsko

Label: Prohphecy

Projekt multiinštrumentalistu Fredyho Schnydera prichádza so svojim piatym albumom. Aj keď album sa dá bez problémov dá nazvať avantgardným, je tu zväčša počuť prvky jazzu a dark ambientu a až potom by sa mohli nájsť prvky metalu, folku a ich podobným žánrom. Tento album by som rozdelil do dvoch častí. Prvá časť, zostavená z dvoch piesní je tichá, ale temná prechádzka cez jazzové a ambientné polia. Väčšinou čo budete počuť je len piano a basa, hrajúca jazzové postupy a na vrchu toho je neopakovateľný hlas Anny Murphy (Eluveitie). Veľa sa toho ale neodohráva, založené je to skôr na tej temnej atmosfére. Druhá časť, ktorá vlastne je iba jeden 19-minútový song, je priam toho opakom. Veľmi tvrdé riffy, potemnelá atmosféra, veľké množstvo rôznych hudobných nástrojov, silná dynamika, medzi hlasnými a tichými pasážami a celkový pocit disorganizácie. Anna Murphy aj pri tomto čísle spieva, lenže svoj tón pre mňa trochu nepochopiteľne nemení (okrem páru screamov v pozadí) a v mnohých prípadoch jej hlas vôbec nesedí k hudbe. Musím sa priznať, že aj keď experimentovanie v metale mám veľmi rád, tento album akoby nevedel, čo chcel touto hudbou dokázať. Táto hudba je síce excentrická, ale nepočujem v ňom žiadnu šťavu, ktorá by ma mohla zaujať. Tento album je proste len experimentátorské ledabolo, ktorý má veľmi málo kvalít.

Melódia: 6/10

Tvrdosť: 6/10

Komplexnosť: 7,5/10

Originalita: 8,5/10

Hodnotenie: 5,5/10

Machinae Supremacy – Phantom Shadow

Žáner: Power Metal

Pôvod: Luleå, Švédsko

Label: Spinefarm

>Siedmy album tejto kapely prináša power metal s jednou dosť netradičným prídavkom: 8-bitové melódie. Hlavným prvkom albumu je ale samozrejme power metal v trochu modernejšom svetle, kde vládnu melodické riffy a sóla, keyboardy, ktoré dodávajú atmosféru nahrávke, melodické vokály a celkovo pozitívnu náladu. Riffy sú teda dosť zábavné a chytľavé a vokály sú kvalitné. Môžem povedať že by sa jednalo o dosť solídny power metalový album aj bez 8-bitových melódii. Lenže práve v tomto tento album najviac žiari, keďže tá spojitosť medzi hudbou a týmito melódiami je naozaj vydarená. Piesne samotné majú veľmi osobitý nádych a každý z nich dokáže zaujať svojimi prednosťami. Niekedy prekvapia aj odbočky do iných žánrov, pri ktorých som sa neraz usmial. Musím rovno povedať, že ako kapela, ktorá má už za sebou sedem albumov, by mala byť o dosť známejšia u ľudí, ale bohužiaľ tomu tak nie je. Takže, milovníci power metalu, dajte tejto kapele šancu, určite neoľutujete J.

Melódia: 9/10

Tvrdosť: 4/10

Komplexnosť: 7/10

Originalita: 7,5/10

Hodnotenie: 9/10

Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:

Ghast - Dread Doom Ruin – Black/Doom Metal, Veľká Británia

Cardinals Folly - Our Cult Continues – Doom Metal, Fínsko

Chariot - Demons And Angels – NWOBHM, Veľká Británia

Hemina – Nebulae – Progressive Metal, Austrália

Midnight - No Mercy For Mayhem – Black/Speed Metal, USA

Riot - Unleash The Fire – Heavy/Speed/Power Metal, USA