štvrtok 24. júla 2014

Metalový týždenník 2014

Týždeň 29: 14.7 – 20.7.

Betraying the Martyrs – Phantom



Žáner: Deathcore
Pôvod: Paríž, Francúzsko
Label: Sumerian
Betraying the Martyrs stačil iba jeden album, aby sa dostal do popredia deathcoreového žánru. Teraz so svojim druhým albumom sa snažia potvrdiť svoj status vďaka svojho až vesmírneho poňatia hudby. Typické znaky deathcoru sú tu samozrejmé: groovové a brutálne riffy, riadne hrubé growly spojené s melodickým spevom, nejaký ten breakdown to všetko len potvrdzuje. Betraying the Martyrs sa ale od mnohých odtatných líšia vysoko atmosférickými klávesmi, ktoré, na rozdiel od ich niektorých súputníkov, vynikajúco komplimentujú silný zvuk tejto kapely. Pri tomto albume sa dá ťažko nudiť aj vďaka celkom zaujímavým kompozíciam, ktoré neustále prinášajú sviežosť. V mnohých prípadoch to ale nesadne presne a niekoľkokrát som mal pocit že kapela si ani poriadne nepremyslela tú či tú pasáž a či táto časť by mala sedieť k tej ďalšej. Takto sa párukrát stavali dosť nesúrodé situácie. Lenže fakt, že Betraying the Martyrs momentálne patrí ku hudobne najbohatším kapelám v rámci deathcoreu a fanúšikom to jasne odporúčam.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10


Volumes – No Sleep



Žáner: Djent/Metalcore
Pôvod: Los Angeles, USA
Label: Mediaskare
Druhý album tejto kapely prináša spojenie, pri ktorých mnohých srdce zaplesá, pri ďaľších dobre ze nedostanú infarkt. Isteže, spojenie metalcoru a djentu nie je práve najnovšia vec, ale takéto spojenie môže byť extra zradné, ak si kapela zoberie z oboch žánroch práve to najtypickejšie a nepridajú k tomu nič extra. Pri Volumes je tu ale istá snaha spraviť aj niečo iné, len tie typické a až stereotypné elementy tu práve hrajú tu najväčšiu rolu. Riffy sú základom každého metalového žánru, takže čakať niečo iné ako sedem či osemstrunové nepravidelné zasekávačky, či breakdowny spojené s melodickými momentmi sa pri tejto kapele proste nedá. Možno by človek aj očakával nejaké tie progresívnejšie momenty, či agresívne hecovačky, ktoré zdobia jednotlivé žánre, ale tu sa bohužiaľ nič také nedeje. Sú tu ale isté keyboardové momentíky a dosť chytľavé riffy, ktoré dokážu zaujať. Lenže povedať že tento album je niečo extra proste nemôžem. Kapiel z obidvoch žánrov je momentálne ako mravcov a aj keď je táto kapela nejaký výsledok spárenia dvoch rôznych druhov, je to stále len jeden z milióna mravcov, ktorý aj tak bežné oko nerozozná od seba.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 7,5/10
Komplexnosť: 5/10
Originalita: 4,5/10
Hodnotenie: 5,5/10


Novembers Doom – Bled White



Žáner: Death/Doom Metal
Pôvod: Chicago, USA
Label: The End
Už deviaty album tejto Chicagskej stálice prináša melancholickú a zároveň riadne brutálnu jazdu. Piesne, ktoré sa nikdy nesnažia zaujať technikou, či virtuozitou, ale jasným melancholickým odkazom, či vokálmi, kde sa striedajú veľmi kvalitné growly a melodické, ale smutné spevy. Album ako taký sa dá rozdeliť do dvoch častí, ktoré sa navzájom neustále prelínajú a vytvárajú svoj nezameniteľný zvuk. Death metalové časti režú až do kosti svojimi pomalými a atmosférickými riffmi, zatiaľ čo tie melodickejšie momenty, teda gitarové melódie a vokály tento pocit stiesnennosti ešte zvýrazňuje. Málokedy sa dá počuť album, kde sa spájajú tieto dva koncepty a znejú pritom tak skvele spolu, že sa to inak ani nedá predstavi. Celý album sa nesie v tejto silnej atmosfére a v tomto prípade vôbec nevadí, že veľa rozličností medzi piesňami nenájdete. Sú tu síce piesne, ktoré sa odlišujú od ostatných buď tempom, alebo celkovým stvárnením, ale táto atmosféra sa po celý čas úspešne udržiava. Ich veľmi moderná produkcia, ktorá by za iných okolností znela až príliš sterilne, poukazuje na všetky aspekty ich tvorby v totálnej čistote, čo nesmierne napomáha nálade albumu. Novembers Doom je stálica death/doomového žánru a jedna z kapiel, ktorá by mala slúžiť ako inšpirácia pre ostatné kapely, ktoré sa snažia vytvárať podobnú hudbu a tento album to len potvrdzuje.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 8/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7,5/10
Hodnotenie: 9/10


Age of Artemis - The Waking Hour



Žáner: Melodic Power Metal
Pôvod: Brasília, Brazília
Label: Power Prog
Brazília tak trochu zvláštne ešte nedostala priestor v mojom týždenníku (alebo možno aj áno, len si na to nepamätám :D), takže dostáva priestor teraz vďaka druhému albumu od Age of Artemis. Aj keď žánrovo sa označujú ako melodický power metal, počujem tam dosť niekoľko iných hudobných žánrov od prog rocku, cez hardrock až po drobné etnické elementy. Lenže tento album sa drží presne toho, čo sa od albumu takého žánru dá čakať: melódia vždy a všade, všeobecne veselá nálada a sóla z kategórie vzdarených, ale stokrát obohraných. Úprimne, tento album sa mi zo začiatku takmer vôbec nepáčil, keďže mi to pripomínalo skôr treťotriednu kapelu, ktorá len kopiruje svoje idoly bez prílišneho rozmýšľania. Aj keď jasný odkaz na kapely ako Edguy, alebo ich krajanov Angra je viac než zrejmý, ich skutočný talent sa mi ukázal až po opätovnom vypočutí: ich piesne majú jasnú dušu a majú nespornú kvalitu a sú momenty kde uznanlivo kývem hlavou, pretože kapela presne vie čo robí a robí to parádne. Originálne to zďaleka nie je a vlastnú identitu by som tu asi márne hľadal, ale Age of Artemis je kapela, ktorá má svoju kvalitu.
Melódia: 9/10
Tvrdosť: 3/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 3,5/10
Hodnotenie: 7/10


Corrupt Moral Altar - Mechanical Tides



Žáner: Grindcore
Pôvod: Liverpool, Veľká Británia
Label: Season of Mist
Nová krv v grindcorovej scéne Corrupt Moral Altar vchádza do sveta s poriadne cez poriadne rozkopané dvere. Surovosť grindu pochádzajúca z jej samotnej kolísky sa asi nedá replikovať, to človek tam musí asi žiť, aby získal schopnosť robiť ten pravý surový grind. Lenže, táto kapela, vediac o tom, že to proste majú v sebe, sa rozhodli to riadne okoreniť postupmi, ktoré sú pre grind až priam neslýchané. Krátke songy chlapom zrejme nestačia, takmer všetky totiž majú na grind až nadpriemernú dĺžku (veľakrát ani neviete že začala nová pieseň, kapela len proste hrá ďalej akoby nič) a sú plné nečakaných zvratov. Niekedy si až človek počas ich pomalšieho "breakdownu" pomyslí: však toto nie je grind. Lenže pre túto kapelu grind nie je o rýchlosti, či stručnosti, ide presne o tú zbesilosť a všetko ostatné sa nemusí limitovať. Áno, sú tu momenty, ktoré skôr pripomínajú hardcore, či sludge, či dokonca doom a niekedy kapela silno prekvapí melodickým momentom, či songom, lenže u tejto kapele je jasné, že návodmi sa riadiť proste nebudú. S týmto samozrejme ide aj istá dávka rizika a kapela sa nevyhla občasným hluchým, či dokonca nevydareným momentom. Mal som taktiež pocit, že produkcia práve nepomáhala pri dosiahnutí toho správneho výsledku a často sa mi zdala až suchá. To ale nemení nič na fakte, že Corrupt Moral Altar je nová grindová krv a treba s nimi v budúcnosti počítať.
Melódia: 3,5/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 6/10
Hodnotenie: 8/10

Bohužiaľ, video na tento album som nemohol nikde nájsť :(

Empyrium – The Turn of the Tides



Žáner: Dark Folk/Neoclassical Darkwave
Pôvod: Hendungen, Nemecko
Label: Prophecy
Kapela Empyrium patrila k jedným z najoriginálnejších kapiel v rámci folkmetalového žánru až kým sa nerozhodli hrať čistý temný folk. Po rozpadnutí sa a znovunarodení sa ale vracajú s ďalšou výraznou hudobnou obmenou. Dvanásť rokov po ich poslednom albume je teda riadna doba, tak na takéto zmeny proste trebalo čakať. Očakávať môžete ale naďalej veľmi temnú a atmosférickú hudbu, ktorá málokedy priberie na intenzite. Folkové elementy výrazne išli bokom a dopredu išli doomovo ladené melódie, melancholické chorály a veľmi zádumčivá atmosféra. Prím hrajú práve tieto atmosférické melódie a spevy. Ťažko sa tu nájdu napríklad aj také perkusie, ktoré aspoň tvrdia tempo jednoduchým bubnovaním. Všetko na tomto albume ide na jednu kartu a to temnou, doomovou a ponurou. Tento album odporúčam počúvať iba v určitom počasí, alebo psychickom rozpoložení keďže ťažko sa to bude počúvať počas krásneho letného dňa. Empyrium sa vrátili s dosť osobným poňatím hry a najmä preto vám tento album odporúčam.

Keďže v žiadnom prípade sa tento album nedá nazvať metalovým, nebudem ho hodnotiť.


King of Asgard – Karg



Žáner: Melodic Death/Viking Metal
Pôvod: Mjölby, Švédsko
Label: Metal Blade
Tretí album týchto pravoverných vikingov prináša presne to, čo by sa malo očakávať od pravej vikingskej horde: chladný, epický a riadne bradatý zárez. Kapela poväčšinu hraje melodický death, ale ani sa nesnažte ich spojiť s kapelami ako Amon Amarth alebo ich podobnými. Je tu totiž veľmi výrazná blacková mašina, ktorá ťahá túto kapelu vpred a dáva ľuďom najasno, že v žiadnom prípade sa tu nejedná o príliš melodickú jazdu a ide sa naplno. Aj pomalšie pasáže dávajú najavo svoju hrdosť a ten pocit plavenia sa v búrlivom severnom mori je riadne znateľný. Riffy sú priam zapálené pre boj a hrdinstvo, vokály sú nekompromisné a sila v tomto albume je priam neuveriteľná. Piesne sú ale napriek svojej relatívnej jednoduchosti nie tak ľahko zapamätateľné, takže mnohonásobné vypočutie je tu takmer nevyhnutnosťou, čo ale pre každého milovníka vikingského metalu určite nebude vadiť. Nový album of King of Asgard je surový, ale aj majestátny, proste taký, aký vikingský metal má byť.
Melódia: 4/10
Tvrdosť: 8,5/10
Komplexnosť: 6/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 8,5/10


Overkill – White Devil Armory



Žáner: Thrash Metal
Pôvod: New York, USA
Label: Nuclear Blast
Overkill, jedna z thrashových kapiel, ktorí by podľa mňa bez problémov mohla vymieniť hociktoré člena veľkej štvorky, pretože na rozdiel od nich ešte stále vytvárajú výborné thrashové nátery. Po dvoch úplne skvelých albumoch Ironbound a The Electric Age sa vracajú späť s ich už osemnástym albumom a hlava otázka zostáva, či títo starci stále majú na to a dokážu skórovať hetrik vynikajúcich albumov za sebou. Oni nielenže ten hetrik s prehľadom dávajú, oni to dávajú akoby to bola pre nich bežná vec. Chlapi sa stále držia už dobre zabehnutej formuly: riffy pri ktorých sa nič iné než headbangovať proste nedá, poriadne ostrá basa a samozrejme Bobby Blitz. Tento chlapík akoby nikdy nestarol, tá nenormálna energia z jeho hlasu by dokázala plno nahradiť kofeín. Songy dokážu rozmetať každé miesto naživo, ale ich hudba nie je iba o tom. Je tu veľké množstvo veľmi zaujímavých odbočiek do hlbších sfér, ktoré pripomínajú ľuďom, že Overkill nie je iba parta starých bláznov, ale aj veľmi schopní hudobníci. Overkill je proste jedna z kapiel, ktorá dokazuje, že stará garda nielenže žije, ale dokáže aj teraz nakopať každému zadky.
Melódia: 6/10
Tvrdosť: 7/10
Komplexnosť: 7/10
Originalita: 7/10
Hodnotenie: 9/10




Albumy, ktoré som nemal možnosť si vypočuť:
Unaussprechlichen Kulten - Baphomet Pan Shub-Niggurath – Death Metal, Čile
Chaos Moon - Resurrection Extract – Black Metal, USA
Vulcano - Wholly Wicked – Black/Death/Thrash Metal, Brazília
Rage Nucléaire - Black Storm Of Violence – Black Metal, Kanada

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára