Metalový týždenník 2014

Týždeň 5: 25.01 – 31.01

Posledný januárový týždeň je za nami a teda nový metalový týždenní. Tento týždeň bol plný kvalitných albumov ako aj miernych sklamaní. Tak bez otáľania ideme na to.

Ænimus – This Illusion

Žáner: Heavy/Thrash Metal

Pôvod: Skellefteå, Švédsko

Label: žiadny

Debutový album týchto Švédov ide priamo do oldskúlových vôd, ale s moderným zvukom. Niekedy melodické, niekedy thrashové a niekedy speedové riffy idú priamo priam až bez námahy a vynikajúci melodický spev pre mňa zaručilo to že ma tento album bavil veľmi. Je tam síce veľa prvkov powermetalových a NWOBHM náhravok, ale heavík a thrash hrajú prím v tomto albume. Toto je jeden z tých albumov, ktoré chcite počuť ak máte náladu na kvalitný ale bez nejakých trápnych klišé, ktoré sa objavujú v mnohých kapelách. Nič nové nečakajte, ale nečakajte ani nič zlé na tomto albume. Je to kvalitný a zábavný album.

Hodnotenie: 8/10 

Transatlantic – Kaleidoscope

Žáner: Progressive Rock/Metal

Pôvod: Milbrook, USA

Label: InsideOut

All-star formácia Transatlantic prichádza späť s ďalšou epickou nádielkou klasického progrocku. Pre fanúšikov je to iste veľký sviatok a rozprávať o tom aké je to ich ďalšie majstrovské dielo by bolo asi zbytočné. Tak len malé technické infošky pre tých, ktorí túto kapelu nepoznajú: Portnoy, Morse, Stolt a Trewasas prišli z novým album v dĺžke 75 minút v piatich skladbách, z toho uvodná ‘Into the Blue’ má 25 minút a titulná skladba dokonca takmer 32 minút. A áno znie to presne tak ako čakáte: dlhé, predlhé sóla, množstvo zmien v tempe a typu rytmu, zložité aranžmány, proste dobrodružstvo jak sviňa J. Ak máte takmer nulové skúsenosti so zlatým vekom progrocku (čo sú 70-te roky samozrejme) je tam dosť veľký risk že tento album vás bude buď vyčerpávať alebo nudiť. Preto tento album by som neodporúčal pre začiatočníkov tohto žánru, skôr zabehnutým progheadom, ktorí túto hudbu majú už v krvi. Alebo viete čo, radšej ju odporúčam všetkým aj tak je to aj tak skvelý album J.

Hodnotenie: 9/10

Kampfar – Djevelmakt

Žáner: Pagan Black Metal

Pôvod: Bergen, Nórsko

Label: Indie Recordings

Keď som sa pozrel na túto kapelu, že hrajú Pagan Black metal a ešte k tomu sú zo samotnej kolísky Nórskeho blacku, som sa dosť tešil na poriadnu dávku pravého nórskeho blacku. To čo som dostal je síce solídny, ale iba štandard. Zlovestné riffy, rýchle aj menej rýchle pasáže, škriekajúca nórčina no proste štandard J. A to je trošku škoda, keďže čo i len štipku originality som v tomto albume hľadal veľmi ťažko. Piesne ako také majú svoju kvalitu, len chýbal mi v nich dôvod prečo by som ich mal počuť ešte raz, keďže takéto štruktúry a riffy a atmosféra sú v mnoho ďalších albumov od mnoho ďalších kapiel. Dá sa táto nahrávka počúvať? Áno. Ale je tam niečo vďaka čomu by som sa k tomu rád vrátil? Luciferužiaľ nie.

Hodnotenie: 6,5/10

Skindred – Kill the Power

Žáner: Reggae/Nu Metal

Pôvod: Newport, Veľká Británia

Label: Cooking Vinyl

Skindred sa stali slávni vďaka spojeniu dvoch azda nezlučiteľných žánrov: reggae a metal (ehm, prepáčte, myslel som nu metal :P).Táto kapela sa nikdy nebála hádzať prvky z iných štýlov ako dubstep, drum and bass, hip hop a hocijaké iné šalenoty do svojej tovrby. Tento album nie je žiadnou výnimkou. Od začiatku sa na vás vyvalí hŕba jednoduchých a chytľavých riffov, typické reggeae rapovanie spolu s melodickým spievaním, množstvo elektronických vsuviek, ktoré pridávajú na zaujímavosti skladieb a jednoduché ale funkčné aranžmány. Druhá polovica albumu na druhej strane sa akoby vzdáva týchto vsuviek a začnú vám hrať až štandardné pop-rockové songy s oveľa väčším dôrazom na spev. V tomto prípade musím povedať že táto nahrávka sa aj dá dobre a ľahko počúvať, ale je dosť nevyrovnaná, čo je tak trochu na škodu, lebo Skindred, možno jediná kapela vo svojom žánri mala v tomto albume trochu na viac.

Hodnotenie: 6,5/10

Hammercult – Steel Crusher

Žáner: Death/Thrash Metal

Pôvod: Tel Aviv, Izrael

Label: Sonic Attack

Izraelskí Hammercult (inak víťazi Wacken Metal Battle z roku 2011) prišli so svojim druhým albumom, ktorý má potenciál ohroziť celý kofeínový priemysel. Tak nabitú energiu som nezažil od hudby už dávno a úprimne, vôbec som nečakal že to bude z tohto albumu. Šialená thrashová rýchlosť, po ktorom vám odpadnú ruky ak sa budete snažiť napodobňovať  hranie na ich bicie, riffy ako vystrihnuté z knihy veľkého thrashu a deathu doplnené melodickými linkami v refrénoch ktoré, aby ste si nemysleli, vôbec nevymäkčia inak brutálne songy. V speve sa strieda thrashový škrekot, brutálny growling a gangvokály a všetky znejú skvelo. Piesne sa síce od seba nejako moc nelíšia, ale to zase zaručuje tú konštantnú kvalitu, ktorá album v sebe má. Vstávajte ráno s týmto albumom a už nikdy nebudete potrebovať kávu J (ok, neskúšal som to, ale možno to bude fungovať J).

Hodnotenie: 8,5/10

Inferi – The Path of Apotheosis

Žáner: Melodic Death Metal

Pôvod: Nashville, USA

Label: The Artisan Era

Na Melodic Death Metal ako taký sa nemá myslieť iba ako žáner so svojim typickým zvukom a skupinkou  podobne znejúcich kapiel. Ak naozaj takto myslíte, tak tento album od Inferi vás vyvedie kurva z omylu. Aj keď možno pomenovanie progressive melodeath alebo technical melodeath by sa skôr hodilo k tomuto albumu, ale je to presne ten typ melodeathu, ktorý naozaj treba sledovať. Ultra rýchle blastbeaty, riffy ,pri ktorých prestanete vnímať všetko ostatné len na to, aby vám niečo neušlo, sóla na steroidoch, občasné symfonické elementy, škriekajúce vokály a mnohé zaujímavé zmeny v kompózícii z tohto robí skorého kandidáta na žánrový album roka. Samozrejme, treba na to čas aby ste všetko vstrebali do seba, ale už hneď pri prvom vypočutí je jasné, že tento album sa predsa len dostane pod kožu skôr či neskôr. Podľa môjho názoru je tam absolútne minimum toho čo by sa tohto albumu dalo vytknúť, len možno pre tých s krátkou dobou sústredenia sa, môže tento album s jeho komplikovanou náturou unaviť alebo znechutiť, zatiaľ čo ostatní ho zase možno zoberú ako úplné majstrovské dielo. Tento album odporúčam bez výnimky všetkým ak máte radi dobrodružstvá J.

Hodnotenie: 9,5/10

Lascaille's Shroud - Interval 02: Parallel Infinities - The Abscinded Universe

Žáner: Progressive Death Metal

Pôvod: St. Petersburg, USA

Label: žiadny

Tento sólový projekt istého mladíka Bretta Windnaglea je tu síce iba páru rokov, ale možno rovno povedať, že sa pre túto kapelu chystá veľká budúcnosť. Aspoň dúfam, lebo tento album je fantastický. Tento album má niečo vyše 2 hodín, ale nebudete sa nudiť ani chvíľku. Tento album má všetky prvky výborného hudobného zážitku: originálny koncept a kompozície, kvalitný hráčsky výkon a proste pocit veľkého a epického dobrodružstva pri vypočutí. Až sa tomu takmer nedá uveriť, že toto urobil jeden chlapík u seba doma. Piesne ako také sú veľmi dlhé, 2 piesne dokonca presahujú métu 20 minút, takže sa na to treba pripraviť. Ale sú tam aj niektoré chyby, ktoré robia tento album nedokonalým. Ako som napísal tento bol napísaný doma u jediného člena kapely a strašne je to počuť v produkcii. Je síce počuteľná a nerušivá, ale aj pre menej pozorne ucho sú tam jasné chyby buď v tom že si nástroje medzi sebou nesedia v rytme a niekedy fakt nevydarené čisté vokály. Keby na tomto albume zapracoval profesionálny producent, tak výsledok by bol priam dokonalý. Tak to buhužiaľ dokonalý album nie, ale skvelý a originálny zážitok to určite je.

Hodnotenie: 9/10

Descend Into Despair – The Bearer of All Storms

Žáner: Funeral Doom Metal

Pôvod: Cluj-Napoca, Rumunsko

Label: Domestic Genocide

Ďalší dvojalbum (tentokrát ale „iba“ v čase vyše 90 minút) má na svedomí debutový počin od rumunskej kapely Descend Into Despair. Tu v tomto prípade nečakajte nič nezvyčajné (ono dvojalbumy pre funeral doom metalové kapely nie sú už ničím výnimočným) len pravý, ťaživý, melancholický, ale aj svojím sposobom krásny album typický pre tento žáner. Ak už poznáte tento žáner dobre, tak vedzte že u tejto kapely nenájdete nič nové a nič nezvyčajné, ale napriek tomu dá sa povedať že tento album je kvalitný a nenudí. Typické ťahavé songy, plno klávesových melódií, tvrdé a brutálné a hlavne pomalé riffy a vokály, proste všetko čo sa dá čakať u typickej funeral doom kapely. Samozrejme, sú tu dlhé piesne, ale čo by to bol doom metal s 3-minutovými piesňami, všakže? Jediná vec, ktorá by mohla trošku odlišovať tento album od ostatných, je občasné koketovanie so zvukom gothic metalu typu Paradise Lost. Inak je to slušný a solídny album, len nič nezvyčajné.

Hodnotenie: 7,5/10

Grand Magus – Triumph and Power

Žáner: Doom/Heavy Metal

Pôvod: Štokholm, Švédsko

Label: Nuclear Blast

Grand Magus je jedna z tých kapiel o ktorých ste možno počuli, ale málokto od nich niečo vôbec počul. Je to rozhodne škoda keďže banda okolo JB Christofferssona vždy podávala kvalitný, netuctový ale oldskúlový metal. JBho hlas je jeden z tých nezabudnuteľných, ak ho raz vypočujete, s nikým iným si ho nespletiete. Taký mäsitý, ale takmer operný hlas sa samozrejme nevidí takmer nikdy. Hudobne je to síce štandard, ale to je ten druh štandardu o ktorú by ste sa nenahnevali keby ste ju mali počúvať dennodenne. Album Triumph and Power ponúka piesne, pri ktorých si aspoň pokyvkávať hlavou proste musíte až je trochu škoda že piesne nie sú dlhšie. Ono celý album prejde skôr, ako si to stihnete uvedomiť a nezostáva nič iné než ho počúvať zase.

Hodnotenie: 8,5/10

Mayan – Antagonize

Žáner: Symphonic Death Metal

Pôvod: Holandsko

Label:Nuclear Blast

Táto kapela, akoby bočný projekt niektorých členov skupiny Epica a ďalších je tu so svojim druhým albumom. Ten prvý ma dosť zaujal svojím takmer bezchybným mixom death metalu so symfonikou spojenú s textami o súčasných politických problémoch a vynikajúcími speváckymi výkonmi množstva hostí. Teraz v druhom albume je tých hostí menej, ale za to je tam nový spevák ktorý pridáva power/heavy  vokály ku inak brutaálnym vokálom Marka Jansena. Táto kombinácia je tak v pohode, ale nič extra. Texty sa stále točia o momentálnych svetových politických problémov, je tam stále ten mix symfoniky a death ale niečo mi tam proste chýba. Nejaký šmrnc, nejaký dôvod sa k tomu vrátiť, piesne ako také nie sú zlé a na papieri nie sú si ani príliš podobné (sú tam piesne s jednoduchou štruktúrou, ale aj značne progresívne piesne) ale mám pocit že tento album je v kuse o tom istom. A po chvíli začne ma to nudiť. Nie je to zlý album, a hudobné výkony sú naozaj profesionálne zvládnuté, len tento album sa mi zdá príliš sterilný.

Hodnotenie: 7/10

Within Temptation – Hydra

Žáner: Symphonic Metal/Alternative Rock

Pôvod: Waddinxveen, Holandsko

Label: Sony

Siedmy album tejto veleznámej skupiny pokračuje v trende ich posledného albumu The Unforgiving, viac do rockových vôd a menej symfonických prvkov, aj keď sú stále výrazné. Tento album bol dlho očakávaný aj vďaka veľkému množstvu speváckych hostí svetového kalibru. Od Howarda Jonesa (ex-Killswitch Engage), cez samotnú kráľovnú Tarju Turunen, až po úplne nečakaného hosťa, rapera Xzibita. Piesne, v ktorých majú hostia svoj featuring, sú všetky samo o sebe hity, ale najväčšie prekvapenie z toho bolo to, že práve pieseň s Xzibitom sa mi zdala hudobne najkvalitnejšia. Čo sa týka ostatných piesní, všetky majú svoju kvality, samozrejme na čele s krásnym hlasom Sharon del Adel. Majú svoje kvality, ale ničím nevyčnievajú, sú to veci, ktoré sme už počuli predtým a mám vlastne aj pocit, že aj piesne s hosťami sú výnimočné len ich prítomnosťou a ničím iným. Po koncepčnom the Unforgiving je tento album skôr len zbierka 10 samostatných piesní, čo možno vyznejú dobre samostatne ale v rámci albumu si medzi sebou nerozumejú.

Hodnotenie: 7,5/10

Ektomorf – Retribution

Žáner: Groove Metal/Hardcore

Pôvod: Maďarsko

Label: AFM

Maďarská Sepultura je tu so svojim už dvanástym albumom a.... všetko je po starom. Ono sa nedá ani poriadne tento album vysvetliť na viac než na páru vetami. Stačí povedať to, že kopírka Sepultury z obdobia Roots stále pokračuje, dokonca to zašlo tak ďaleko že pieseň „Ten Plagues“ znie až takmer identicky od najznámejšej piesne z tohto albumu, sú tam stále tie groovové riffy, ktoré vás síce dokážu rozpohybovať, ale nie sú absolútne v ničom inovatívne, spev je zase Cavalerovský, proste stačí si vypočuť iba jednu pieseň z tohto albumu a to by vám úplne stačilo na to aby ste vedeli presne, aký tento album bude. Jedinou výnimkou sú posledné 1 a pol piesne, kde sa vyskytne akustická balada a trochu éterickejšie outro z piesne predtým. Ektomorf sa z miesta ani nepohol od posledných albumov, až si človek pomyslí, že načo tie albumy vôbec robia. Nech robia len koncerty, kde vedia parádne rozhýbať ľudí a nový album nech robia až kým príde myšlienka robiť niečo zaujímavejšie. Takto len strácajú môj čas.

Hodnotenie: 4,5/10

The Unguided – Fragile Immortality

Žáner: Melodic Death Metal

Pôvod: Falkenbe, Švédsko

Label: Napalm

Keď som si pustil tento album, pomyslel som si sakra, však to znie úplne ako Sonic Syndicate. A čuduj sa svete, ono je to tým že kapela The Unguided sa vlastne skladá z bývalých členov tejto populárnej formácie s filozofiou hrať hudbu tak aká mala byť doteraz v Sonic Syndicate, nebyť ich zmeny hudobného štýlu. Takže môžete čakať moderný melodeath s elektronickými prvkami a dvomi spevákmi tak ako to bolo v prvých rokoch Sonic Syndicate. Piesne sú jednoduché a chytľavé s škriekajúcimi (a musím povedať že preafektovanými) vokálmi v slohách a spevavými v refrénoch. Riffy ako také sú tiež jednoduché, sóla sa objavujú zriedkakedy, ale keď prídu, stojí to za to. Pre fanúšikov Sonic Syndicate, ktorí sú sklamaní ich terajšou hudbou je táto kapela akoby požehnaním, ale ako taký tento album je tak trochu priemer.

Hodnotenie 7/10

O týždeň sa môžete tešiť na jedno z najočakávanejších albumov tohto roka The Satanist od Behemoth a mnoho ďalších albumov.